Východ slnka na ZINSELER 2422m.n.m.

Keď sa ma  kamarát o deviatej večer spýtal, či nepojdeme na východ slnka na Zinseler, tak som rázne a hneď odpovedal, že áno. A samozrejme ako vždy, až potom som začal nad tým rozmýšľať. Pozrel som sa z okna a nebolo príliš pekné počasie. Začal som mať obavy.

Chceli sme vyraziť o pol piatej, ale ja som samozrejme zaspal. Chvala bohu len 15min. Zima bola ako v Ruskom filme, rozospatý som sa nevedel voláko aklimatizovať. Vydali sme sa smerom na Penser Joch 2215m.n.m.

Tesne pred ním sme zaparkovali auto a ďalej sme pokračovali po svojich. Z parkoviska to už nebolo ďaleko a aj som bol rád, lebo fúkal strašný vietor a bola zima. Nevyzeralo to ružovo, na Východe bolo síce celkom jasno, ale bola hustá hmla. Trošku som mal pochybnosti, že či niečo vôbec uvidíme.

Konečne vrchol. Hore sme čakali ešte asi pätnásť minút, ale tento čas sme využili na raňajky. Od Juhu sa na nás stále valila hustá hmla, pomaličky som už ani nedúfal.

Keď sa slnko začalo tlačiť na obzor, zrazu jeho sila bola hneď viditeľná a aj sme ju v momente v to chladné ráno cítili na svojich telách. Neuveritelné, ako  slnko všetkú tú hmlu  svojimi teplýmy lúčamy zatlačilo pod seba a ukázalo sa v plnej kráse.

Východ slnka  na horách odporúčam zažiť. Tá energia a sila, čo cítite na prvých paprskoch je až niečo neuveritelné. Zima, vietor, hmla a keď sa tam obiavý oskar všetko je preč, to je ako keď sa Vám sníva strašný, ale strašný sen a potom sa zobudíte, taká úľava, taká radosť a všetko to zlé je preč.

No východ slnka sme videli a hurá na deviatu do roboty. Ale s pekným zážitkom a nabitý najčerstvejšou energiou to snaď nejako zvládnem.

Moja aura okolo hlavy potvrdzuje, že budem asi svätý. Zobrazovala sa po celý čas cestou dole na pozadí hmly. Niekto by mi to vedel určite nejako objasniť, ale to už je jedno.

WENNSPITZE 2390m.n.m.

Zimná turistika na lyžiach, takzvaný skitouring patrí podľa mňa  medzy najkrajššie športy ak neberieme do úvahy nebezpečie v podobe lavín, ktoré na nás číha zo všetkých strán. Wennspitze nepatrí medzi náročné túry, ale z vrchu sa nám naskytuje 360° panoráma.

Východiskový bod na túru je pri skupinke hospodárských domov zvaných Padaun. Dostaneme sa tam z Brennera, hraničného prechodu medzy Talianskom a Rakúskom, po starej ceste. Bočíme do prava na dedinku St.jodok a potom stale hore po hlavnej asi po 5km bočíme znova do prava cez most na spomýnaný Padaun a chatu Steckholzer.

Pri miestnej chate Steckholzer  zaparkujeme auto a smerujeme do prava po označenej ceste pre skialp. Určite sa tam najde nejaká ta stopa predchádzajúcich spolubojovníkov, ktorej sa môžme držať ,  pretože Wennspitze je veľmy frekventovaný vrchol.

Sú viecere možnosti postupu na vrchol.  Ja som absolvoval dve. Prvá je cez les a pod vrchol sa dostaneme z ľava, alebo možnosť, ktorú som zvolil v tento deň  je: Od parkoviska nevojdeme do lesa, ale držíme sa miestnej komunikácie , ktorá je v zime využívaná ako sánkarská dráha. Potom odbočíme do ľava a vojdeme na relatívne široký pás lúky vedúci cez les smerom hore.

Za lesom cez strmý úsek prejdeme do kotliny(miernu rovinu) z, ktorej už vidíme náš cieľ. Touto cestou sa dostaneme pod vrchol zo stredu. Niekde podvrchol som sa pretne naša trasa s prvou spomínanou variantou a smeruje sa potom do prava k sedlu.,

Výstup na vrchol trva približnč 2.5hodinky, somozrejme zase záleží od kondície. Už zo sedla máme výhľad na Stubaiske Alpy v Taliansku. Posledná časť výstupu na špic je dosť strmá a preto menej zdatný lyžiari a tí čo už sú značne vyčerpaný  a nemaju už sily niesť zo sebov  ešte aj lyže, lebo posledné metre zdolať s lyžami je dosť náročné, nechávajú svoje lyže asi sto metrou za sedlom a dokončia výstup po svojich.

Pri túre prekonávame asi 790 výškových metrov.  Cez Wennspitze je ešte možnosť ďaľšieho postupu cez hrebeň na Rossgrubenkofel  2450m.n.m. a na  Silleskogel 2418m.n.m.

Na druhý krát, keď som sa vybral druhou spomýnanou trasou mi počasíčko vyšlo. Proste nádherný a  nenáročný výlet. Zjazd je po tej istej trase ako výstup. Zo štítu dole troška náročnejší, ale potom už je to lahoda a pri novo nasneženom snehu sa zážitok znásobuje.

MONTE PETZ 2563m.n.m.

Monte Petz je najvyšším bodom masívu Schlern meria 2563m.nm. a nachádza sa v Talianskej Val Gardene, presnejšie pri Voelser Weiher v Voels v prírodnom parku Schlern.(Dolomiti)

Túru sme začali na platenom parkovisku (3-éčka) Weiher. Tento výlet si vyžaduje kondíciu, pre jej veľké prevýšenie. Od parkoviska po vrchol dosahujeme  približne 1500 výškových metrov.


Tuffalm 1274m.n.m.

Vydávame sa od parkoviska popri jazeru potom cez les a vychádzame na lúky a pasienky. Na ľavej strane leží Tuffalm, ale my pri chate bočíme do prava a smerujeme k takzvanej ceste Pruegelweg alebo nazývanej aj Knuepelweg.

Táto pekná cesta sa skladá so série  mostou a prechodov ponad potok, ktorý preteká "kaňonom".Ale my volíme trasu č.3, ktora začína tesne pred touto nádherou. Bočíme do ľava pokračujeme po trojke smerom ku Schlernhaus. Táto trasa je dosť strmá a preto ju volíme ako variantu výstupu a nie zostupu.



Po strmej a náročnej časti trasy tri, prichádzame na náhornú plošinu, po ktorej ďalej pohodlne smerujeme ku chate Schlernhaus 2457m.n.m.

Od chaty na vrchol Sclernu je tu už len asi dvadsať minút. Celkový výstup z parkoviska trvá asi 4-4.5 hodiny záleží od kondičky. Zostup trva asi 2.5-3 hodinky. Zostupujeme popri chate a držíme sa vľavo a mierime už na spomínanú promenádu mostov.


Pohľad na cestu dole

SECEDA

Lanovka Seceda sa nachádza vo Val gardene(Groeden) v južnom Tirolsku(Taliansko). Stanica je pri dedine St.Ulrich, s ktorej sa lanovkou vyvezieme do výšky cca 2500m.n.m. na rozľahlé lúky a kopce, na ktorých sa rozprestiera  lyžiarske stredisko.

Chata Seceda je východiskovím bodom pre nespočetné množstvo vysokohoeských túr. V zime možnosť lyžovania tiež neni na zahodenie, nachádza sa tu okolo 175 km lyžiarskych zjazdoviek, ktoré sú navzájom poprepájané.

Južné tirolsko tu máme ako na dlani. Výhľad sa nám naskytuje na kráľa tirolska Ortler 3899m.n.m., ktorý sa nachádza v juhozápadnom cípe Južneho Tirolska a aj na najvyšší vrch Rakúska Grosglockner 3 798m.n.m.

SASS PORDOI

Vrch Sass Pordoi 2950m.n.m. stojí v skupine sella severne od najvyššieho pohoria Talianských Dolomít - Marmolada. V rokoch 1915 až 1917 sa tu odohrávali tvrde boje medzy "makarónmi" a Rakúskom.

Navrchu z náhornej plošiny sa naskytuje nádherný panoramatický výhľad na Dolomiti. Od hornej stanice lanovky, vedie pohodlná cesta na najvyšší bod sella -Piz Boe 3152m.n.m. výstup na ňu trva asi hodinu a pol.


Pohľad späť na parkovisko v sedle Passo Pordoi 2239m.n.m., kde sa nachádza aj stanica lanovky.

Náhorna plošina, na ktorú je možnosť dostať sa aj po svojich cestou č.627 je východiskovým bodom aj pre na fotke zobrazené chaty, na ktorích je možnosť ubytovania a fajnej stravy.

pohodka na chate Maria pri hornej stanici lanovky.

DIE LANGKOFELRUNDE

Langkofel a veľa podobných šutrov sa nachádza v Talianských Dolomitoch presnejšie v Groedentali (Val gardena). Auto sme nechali na parkovisku Sella joch, s ktorého  už máme krásny výhľad na Langkofel 3181m.n.m.(v pravo) a Plattkofel(v ľavo).


Kamenné mesto svišťov

V okolí týchto Kofelov je celkom pekné množstvo turistických výletou a okruhov. My sme zvolili pre nedostatok času pri návrate domov, len malú výhliadkovú jazdu medzy dva spomýnané vrchy. Na chatu Toni Demetz 2685m.n.m.

Na vrch ku chate sme sa vyviezli srandovnou malou lanovkou, na ktorú sa nastupuje za jazdy a pripomínam, že vôbec nespomaľuje ako normálne lanovky na primeranú rýchlosť vhodnú na bezpečné nastúpenie. V kabínke sme sa dvaja tlačili ako maringotka v maringotke, hlavu sme museli mať stále pri okienku 20x20cm, aby sme sa v tej horúčave nezadusili-no proste nič pre ľudí s klaustrofóbiou. Vystupovanie(vyskakovanie) tak isto za jazdy(:-D Ale zase na druhej strane výhľad na kamenné mesto svišťou z kabínky stál zato.