Babia hora 1725 m.n.m. je najvyšší bod Oravských Beskýd a je považovaný za najsevernejší kút Slovenska. Hrebeň, na ktorom sa týči, je zároveň aj štátnou hranicou medzi Slovenskom a Poľskom.
Štartovali sme z parkoviska pod chatou na Slanej vode. Žltá tur. značka nás vedie doprava poza chatu do Hviezdoslavovej aleje. Počas postupu cez alej sa nám zo začiatku naskytuje výhľad na Babiu horu a napovedá nám, že nech už pôjdeme akokoľvek, na vrch trafíme.
Za medzníkom Paseky 880 m.n.m., ešte pred miernym stúpaním na Hviezdoslavovu horáreň, zchádzame zo žltej a prepletáme nohami doľava smerom do lesa.
Popri, nám neznámej nehnuteľnosti, sa napájame na tok potôčka Bystrá, ktorý pramení pod našim cieľom. Proti jeho prúdu kráčame zo zámerom obísť spomínanú hájovňu a trošku si to skrátiť a spestriť.
Dosť bolo rozkoše, znovu sa vraciame na žltú značku, ktorá nás tento krát vyvedie z lesa na malú čistinku, cez ktorú preteká, už menovaný potok. Tu treba byť obozretný.
Prechádzame cez deravý most na jej konci a smerujeme doprava. Zase sa napájame na tok potôčka, ale tentokrát zrejme na prítok potoka Bystrá a šliapeme proti jeho prúdu cez relatívne široký žľab (údolie). Po pravej strane nám tieni vychádzajúce slnko strmé úbočie Jedľa
Údolie sa pomaly rozširuje a potok sa stráca pod snehom, ale aby sa nám nedriemalo, tak stúpanie sa mierne pritvrdzuje. Tu bol ešte sneh zmrznutý z večera a dobre sa po ňom stúpalo.
Keď sme sa dostali na dosah slnka, tak sme si uvedomili akú má silu a v momente zhadzujeme druhú vrstvu a ďalej postupujeme naľahko ako na jar.
Keďže sme škaredý a nechceme nikoho stretnúť, tak sa držíme stále v lese, približne 100 až 200 metrov vpravo od žltej turistickej značky. Niekde v tejto úrovni je prístrešok, kde sa občas za pekného počasia, môžu nachádzať štátne zložky, ktoré môžete upozorniť na prípadné páchanie ilegálnej činnosti skútristov a pitliakov.
Konečne sa nám naskytujú nejaké výhľady na terén pod nami, kde rozpoznávame Oravskú priehradu, napravo dominantné končiare Krivánskej Malej Fatry a naľavo majestátny pás Vysokých Tatier.
Pomaličky, ale isto sa to tu zosvetľuje a prievan nám naznačuje, že vychádzame nad úroveň lesa. Kedže nasledujúci postup budeme ťahať doľava, niekde smerom medzi Babiu horu a malú Babiu horu a nie doprava ako by nás viedla žltá, tak budeme samotnú žltú križovať. A zase treba byť obozretný aby vás nejaký skútrista neprešiel.
Na vrchole sa to začína kopiť, je to dosť komerčný kopec a často navštevovaný a tak sa držíme mimo dohľad za horizontom pokiaľ to len ide.
Hore na hrebeni stretávame veľké množstvo ľudí, ktorý pendlujú, medzi Babiou horou a tretím najvyšším vrchom Malou Babiou horou 1517 m.n.m.
Počasie nám naozaj vyšlo, konečne sa mi naskytla príležitosť pozrieť sa na náš kraj aj z tak ďalekého kúta Slovenska. V pozadí hrdo vyčnieva aj druhá najvyššia puma Oravských Beskýd a to Pilsko 1557 m.n.m.
Babia hora sa nachádza v najvyššom chránenom pásme, ktoré chráni miestne pralesy a vzácne zvieratá, napr. hlucháňa. V zimnom obdobý je tu zakázaný pohyb snowbordistov, skialpinistov a hlavne skútristov. O pitliakoch asi ani nemusím hovoriť. Na vrchole a iných strategických miestach sú rozmiestnený ochranári a polícia, ktorá dohliada na poriadok v tejto oblasti.
