Východ slnka na ZINSELER 2422m.n.m.

Keď sa ma  kamarát o deviatej večer spýtal, či nepojdeme na východ slnka na Zinseler, tak som rázne a hneď odpovedal, že áno. A samozrejme ako vždy, až potom som začal nad tým rozmýšľať. Pozrel som sa z okna a nebolo príliš pekné počasie. Začal som mať obavy.

Chceli sme vyraziť o pol piatej, ale ja som samozrejme zaspal. Chvala bohu len 15min. Zima bola ako v Ruskom filme, rozospatý som sa nevedel voláko aklimatizovať. Vydali sme sa smerom na Penser Joch 2215m.n.m.

Tesne pred ním sme zaparkovali auto a ďalej sme pokračovali po svojich. Z parkoviska to už nebolo ďaleko a aj som bol rád, lebo fúkal strašný vietor a bola zima. Nevyzeralo to ružovo, na Východe bolo síce celkom jasno, ale bola hustá hmla. Trošku som mal pochybnosti, že či niečo vôbec uvidíme.

Konečne vrchol. Hore sme čakali ešte asi pätnásť minút, ale tento čas sme využili na raňajky. Od Juhu sa na nás stále valila hustá hmla, pomaličky som už ani nedúfal.

Keď sa slnko začalo tlačiť na obzor, zrazu jeho sila bola hneď viditeľná a aj sme ju v momente v to chladné ráno cítili na svojich telách. Neuveritelné, ako  slnko všetkú tú hmlu  svojimi teplýmy lúčamy zatlačilo pod seba a ukázalo sa v plnej kráse.

Východ slnka  na horách odporúčam zažiť. Tá energia a sila, čo cítite na prvých paprskoch je až niečo neuveritelné. Zima, vietor, hmla a keď sa tam obiavý oskar všetko je preč, to je ako keď sa Vám sníva strašný, ale strašný sen a potom sa zobudíte, taká úľava, taká radosť a všetko to zlé je preč.

No východ slnka sme videli a hurá na deviatu do roboty. Ale s pekným zážitkom a nabitý najčerstvejšou energiou to snaď nejako zvládnem.

Moja aura okolo hlavy potvrdzuje, že budem asi svätý. Zobrazovala sa po celý čas cestou dole na pozadí hmly. Niekto by mi to vedel určite nejako objasniť, ale to už je jedno.