Skitatranizmus na kopčičôčuček ĎURKOVÁ 1750 m.n.m.

 

Kopček Ďurková, hrdo stojí na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier medzi Chabencom 1955 m.n.m. a Latiborskou hoľou 1648 m.n.m.

Rozdvojka, na ktorej trasa A vedie klíďo-píďo po zvážnici a trasa B ako brutál strmo do kopca cez les, tak sa rozhodni.

Východiskovým bodom je pomyselné parkovisko niekde v malinčí pri chate na Baukovej hati, ku ktorej sa dostávam cez dedinku Jasenie, za ňou hnám kone doľava do Jasenianskej doliny až k minerálnemu prameňu Kyslá a tu už krútim doprava k  spomínanej Baukovej hati.

 Prechádzka sa končí na konci horskej zvážnici, kde prepletám nohy doľava a popod riedky les postupujem ďalej až kým nebude nutné do toho lesa vojsť.

 Les pod Struhárskym sedlom je asi najhorším úsekom tohoto výletu a to z toho dôvodu, že bolo v ňom málo snehu a kadečo číha zo zeme a snaží sa ma to potknúť.

 Takže pomedzi stromy, cez čučoriedky, ponad korene stromov a trčiacích skál sa dostávam konečne na sedlo pod Struhárom, kde si trošku musím odfúknuť a doplniť všetko čo mi chýba.

 Na Struhárskom sedle sa krížia cesty z Lomnistej doliny, Jasenianského údolia a z vrchu od hrebeňa. Červená šípka znázorňuje bežnú turistickú cestu, ktorá je strmá, ale zato oveľa kratšia ako modro znázornená šípka. Modrá je vlastne zvážnica, ktorá vedie až ku chate a je využívaná  ako alternatívny menej náročný zjazd. 

 Zo sedla hore sa ide strmou, relatívne na zjazd úzkou cestou v hustom lese, ktorá sa po chvíli mení na peknú, otvorenú krajinku s mladými stromami, kde už si freerajdík viem predstaviť.

 Tento úsek je naozaj peknou časťou výstupu a ústi nad úrovňou lesa, prelínajúcou sa s kosodrevinou.

 Nad kosodrevinou sa buď dá ísť po vrstevnici traverzom "A" smerom ku Ďurkovej útulni a  za posledným žľabom pred chatou, ako som zvolil ja , vyšliapať hore alebo ísť až k sedlu a z tade hore alebo rovno hore "B" ako je znázornené na fotke cez malú odnož hrebeňa až na vrchol Ďurkova.

 Pohľad z kosodreviny dole na trasu od sedla a vzadu na kopec, po ktorom je sedlo pomenované.

 Od kosodreviny ku Ďurkovej chate je to krásna a nenáročná prechádzka až potom pri výstupe na samotný kopec sa troška pritvrdí, ale nič strašné.

 Výhľady z hora, ktoré boli ešte umocňované nízkou inverznou oblačnosťou, stáli za to.

 Počko a vietor sa ma snažili troška nasrdiť, takže rýchlo zbaliť pásy a šup-šup na chatu pod vrcholom, kde ma chatár veľmi dobre pohostil.

 Na druhý deň ráno som chcel ešte rýchlo vybehnúť na Chabenec, ale počasie mi nehralo do karát a tak mierim zase dole do údolia. Pre zlú viditeľnosť, volím zjazd po zvážnici až k sedlu. 

 A z tadiaľ boj o prežitie cez les a zase na zvážnicu a po tej až k autu.