Z Dolných Košarísk na BRADLO 543 m.n.m. cez výhliadku HROMBABA.

Bradlo 543 m.n.m. nie je veľkým lákadlom pre "horolezcov" , lež skôr pre lovcov kultúrnych pamiatok. Ale predsa má jedno prvenstvo, ktoré je pre zberateľov "koruny Slovenska" dôležite do série. Je to najvyšší bod Myjavskej pahorkatiny. 

Aby sme sa tam len tak hlúpo nevyviezli autom, tak sme zvolili nenáročný výstup s deťmi z Dolných Košarísk. Cestou sa mrkneme aj na vyhliadkovú skalu Hrombaba, tak ako je hore na fotke znázornené.

 Auto sme zaparkovali pri penzióne Holotéch víška a vyrazili sme po žltej smerom dolu k hlavnej ceste. Ešte k tomu penziónu. Cestou späť sme sa tam zastavili najesť a môj život ostal zmenený. Skromný, originálny a zároveň plný lokálnych špecialít, taký tam majú jedálny lístok. Jedlá, ktoré som ochutnal som nechcel prestať jesť. Porcie neboli veľké, ale inovovane prevedené a veľmi chutne pripravené. Proste zážitok. odporúčam.

Prebehli sme cez cestu a poza autobusovú zástavku sme pokračovali ďalej. Cesta nás viedla cez rozkvitnuté lúky do lesa, kde sa začala asi najstrmšia časť výletu. .

Deti treba motivovať v takomto úseku, hľadaním turistických značiek, aby sme sa nestratili. Zabudnú na záťaž a ujde im to rýchlejšie.

Žltá značka sa končí na hrebeni Bradla. Takže na smerovníku Bradlo chrbát, bočíme doľava, ale ďalej už pôjdeme po zelenej.

V jednom úseku sa cesta rozdvojuje. Vedú paralelne vedľa seba, ale trasa A je úzky horský chodníček, miestami strmí-skalnatý, ktorý vedie cez vyhliadkovú skalu Hrombaba a končí na Bradle. Trasa B je široká lesná zvážnica, ktorá  taktiež mieri na Bradlo.

Tesne pred cieľom je ešte malebná lúka, ktorá priam vyzýva na oddych, aj keď to už na Bradlo nie je  ďaleko. 

Mohyla M. R. Štefánika je symbolom kopčeka Bradlo. Je to masívna stavba, ktorá svieti už zospodu z hlavnej cesty. Nechcem sa o nej rozpisovať, lebo to by bolo nad rámec môjho zamerania.

V diaľke som zahliadol Veľkú Javorinu 970 m.n.m. , na ktorú sme sa boli pozrieť nedávno. Je to najvyšší bod Bielych Karpát, ktoré spájajú Čechov a Slovákov. 

Tak aby som to zhrnul. Na vrchol je to okolo 200 výškových metrov. Čo teda zdatnejšie detičky dajú hravo. S obšmietaním sme to zdolali za hodinku. Krásna túra s vyvrcholením v penzióne Holotéch víška. Ešte sme mali troška času a deti sa troška v aute spánkom resetli a tak sme sa  boli pozrieť do Piešťan. V skratke len poviem, že je to krásna destinácia.

SITNO 1009 m.n.m. a chata Andrea Kmeťa

Nadišiel čas aby deti pokorili svoju prvú tisícovku. Vybral som im kopček Sitno, na ktorý sme sa vybrali z Počúvadla. Sitno 1009 m.n.m. je najvyššia hora Štiavnických vrchov a už som raz o ňom písal, ale vtedy som sa vybral zo sedla krížna . 

Takže auto sme nechali na miestnom parkovisku, ktoré bolo zadarmo, keďže ešte nezačala sezóna. Sezóna začína 1. júna. Vybrali sme sa zablateným chodníkom, ktorý rozmočili predchádzajúce dažde.

Zo začiatku sa detičky podkýňali o odhalené korene a kamene, ktoré rozbahnila voda a musím povedať, že až po prameň je to ozaj relatívne strmý terén.

Od prameňa hore sa trasa zmiernila a "vysušila" a konečne si to začali deti užívať. Nieže by sa doteraz sťažovali, ale proste konečne sa začali voľne pohybovať a naháňať.

Po chvíľke vchádzame na Tatársku lúku, skade máme Sitno už na dohľad. Vysoký vysielač, nie je možné prehliadnuť. 

Čo nevidieť vchádzame zase do lesa, kde sa začína pre deti najväčšie dobrodružstvo. Na vrchol Sitna, vedie spleť drevených schodov pomedzi skalnaté bralá a komíny..

Drevené schodisko už má čo to za sebou a tak treba byť obozretný. Miestami sa nám naskytnú štrbinky v skalách, s ktorých je pekný výhľad na okolitú prírodu.

Tesne pod vrcholom sú dosť exponované kolmé skaly, ktoré slúžia ako výhliadky. V sezóne tam býva dosť plnka a tak je troška problém sa tam sám odfotiť.

Okrem vysielača a výhliadky s múzeom sa na vrchole nachádza aj chata Andrea Kmeťa s peknou terasou, na ktorej sa dá občerstviť.  Takže jedlo ani pitie hore trepať nemusíte. 

Od Počúvadla je to len okolo 320 výškových metrov. Rozloží sa to na dva a pol kilometroch. Takže za hodinku sa to dá stihnúť. Plus cesta dole okolo pol hodinky. A už keď sme tu, tak ešte trocha s deťmi okolo tajchu a o pokojný večer je postarané.

Rozhľadňa HÁJ 617 m.n.m. Nová Baňa

 Rozhľadňa Háj 617 m.n.m. sa týči na juhozápade Pohronského Inovca nad Novou Baňou pri starom kameňolome. Je postavená z betónu, ktorý je obložený ryolitom, ktorý je pre tento mohutný vrch typický a vrchnú časť dotiahli drevom. Nad vchodom, sú umiestnené mlynské kolesá, ktoré sa práve z ryolitu pre jeho pevnosť vyrábali.

 Našu púť sme začali pri škole, kde nás na žltú turistickú značku naviedla tabuľka Rozhľadňa Háj. Zo začiatku cesta viedla ponad zastavanú časť Novej Bane, popri plotoch rodinných domov. Po peknej prechádzke sa pritvrdí a začína cik-cak stúpanie. Takže detičky podradia a vyfúknu si až pri zvoničke pod hájom.

Ďalej pokračujeme doprava po lesnej zvážnici miernym stúpaním a dostávame sa do zvieracej oddychovej destinácie, kde majú svinky zablatené jazierko a vysoká krmelec. Kúsok odtiaľto, strážia hranice pohoria Červená skala, ktorú my sme vynechali a pobrali sme sa rovno ku Havranej skale.

 Túto skalu vidno aj z diaľnice a vždy keď sme prechádzali okolo, tak nás lákala svojou kolmou stenou. Na jej vrchole je aj ďalšia zastávka náučného chodníka.

 Počasie nám hralo do karát a tak výhľady na protiľahlé Štiavnické vrchy boli zaručené. Rieka Hron, ktorú paralelne lemuje diaľnica, sú akési pomyselné hranice medzi týmito dvoma pohoriami.

 Po malej zachádzke sa vraciame späť na hlavný ťah na Háj. Po ceste nám vstupuje do zreteľu ešte jedna atrakcia, ktorá nás bude stáť trochu času. 

A to više sto metrová šachta, ktorá je súčasťou banského podzemného komplexu. Patrí medzi najstaršie šachty v Novej Bani a viac menej slúžila na vetranie alebo ako technická šachta dvoch hlavný šácht.

 Drvivá väčšina času vedie cez les a keď už sa začne zosvetlovať a človek sa začne potkýnať o rozsypaný ryolit, tak to nám napovedá, že je nablízku náš cieľ. Keby som vyliezol až na dvojkríž, ktorý sa týči na štíte strechy, tak by som bol vraj 21 metrov nad zemou.

 Z takejto výšky máme Baňu ako na dlani. Človek by až žasol, aká je Baňa "obrovská". Ja osobne ju poznám len z hlavnej cesty smerom na Lehotu a trošku námestie. Ale okolité kopanice rozprestierajúce sa po rozmanitom teréne je stadeto nádherne vidieť.

Vpravo na horizonte vyčnieva tretí najvyšší vrch Pohronského Inovca zvaný Vojšín 819 m.n.m. na ktorý som sa bol pozrieť v lete, ale aj v zime na lyžiach TU . Cestou hore sme na cca piatich kilometroch prekonali 460 výškových metrov, čo už pre deti, ktoré boli na palube, je čo povedať.

 Najväčšia puma spomínaného pohoria, tiež dohliada na toto banské mesto. Je to Veľký Inovec 901 m.n.m. , ktorý som už viac krát v spojení s lyžiarskym strediskom Drozdovo alebo chatou pod Inovcom spomínal.

Na vrchole Háj za vežou sa nachádza kameňolom, pred ktorým stojí opustená budova, ktorá je otvorená a dalo by sa tam v prípade nejakých nečakaných okolnostiach, núdzovo prenocovať. Medzi kolmími stenami kameňolomu je pekná zatrávnená rovina, ktorá by sa dala využiť na táborenie.

 Cestou dole sme uzavreli žltý okruh. Išli sme druhou stranou po spevnenej širokej lesnej ceste. Klesanie bolo miernejšie ako stúpanie. Takže na zostup podľa mňa vhodnejšie. Aj keď mnohý zaparkujú auto pri kostolíku Kohútovo a pokračujú na Háj týmto smerom. Je to kratšie a pohodlnejšie. Späť k východiskovému bodu, aj keď inou stranou, to bolo približne tiež päť kilometrov. Takže skladám pred všetkými deťmi, ktoré to dali, svoj klobúk.