Rozhľadňa Háj 617 m.n.m. sa týči na juhozápade Pohronského Inovca nad Novou Baňou pri starom kameňolome. Je postavená z betónu, ktorý je obložený ryolitom, ktorý je pre tento mohutný vrch typický a vrchnú časť dotiahli drevom. Nad vchodom, sú umiestnené mlynské kolesá, ktoré sa práve z ryolitu pre jeho pevnosť vyrábali.
Našu púť sme začali pri škole, kde nás na žltú turistickú značku naviedla tabuľka Rozhľadňa Háj. Zo začiatku cesta viedla ponad zastavanú časť Novej Bane, popri plotoch rodinných domov. Po peknej prechádzke sa pritvrdí a začína cik-cak stúpanie. Takže detičky podradia a vyfúknu si až pri zvoničke pod hájom.
Ďalej pokračujeme doprava po lesnej zvážnici miernym stúpaním a dostávame sa do zvieracej oddychovej destinácie, kde majú svinky zablatené jazierko a vysoká krmelec. Kúsok odtiaľto, strážia hranice pohoria Červená skala, ktorú my sme vynechali a pobrali sme sa rovno ku Havranej skale.
Túto skalu vidno aj z diaľnice a vždy keď sme prechádzali okolo, tak nás lákala svojou kolmou stenou. Na jej vrchole je aj ďalšia zastávka náučného chodníka.
Počasie nám hralo do karát a tak výhľady na protiľahlé Štiavnické vrchy boli zaručené. Rieka Hron, ktorú paralelne lemuje diaľnica, sú akési pomyselné hranice medzi týmito dvoma pohoriami.
Po malej zachádzke sa vraciame späť na hlavný ťah na Háj. Po ceste nám vstupuje do zreteľu ešte jedna atrakcia, ktorá nás bude stáť trochu času.
A to više sto metrová šachta, ktorá je súčasťou banského podzemného komplexu. Patrí medzi najstaršie šachty v Novej Bani a viac menej slúžila na vetranie alebo ako technická šachta dvoch hlavný šácht.
Drvivá väčšina času vedie cez les a keď už sa začne zosvetlovať a človek sa začne potkýnať o rozsypaný ryolit, tak to nám napovedá, že je nablízku náš cieľ. Keby som vyliezol až na dvojkríž, ktorý sa týči na štíte strechy, tak by som bol vraj 21 metrov nad zemou.
Z takejto výšky máme Baňu ako na dlani. Človek by až žasol, aká je Baňa "obrovská". Ja osobne ju poznám len z hlavnej cesty smerom na Lehotu a trošku námestie. Ale okolité kopanice rozprestierajúce sa po rozmanitom teréne je stadeto nádherne vidieť.
Vpravo na horizonte vyčnieva tretí najvyšší vrch Pohronského Inovca zvaný Vojšín 819 m.n.m. na ktorý som sa bol pozrieť v lete, ale aj v zime na lyžiach TU . Cestou hore sme na cca piatich kilometroch prekonali 460 výškových metrov, čo už pre deti, ktoré boli na palube, je čo povedať.
Najväčšia puma spomínaného pohoria, tiež dohliada na toto banské mesto. Je to Veľký Inovec 901 m.n.m. , ktorý som už viac krát v spojení s lyžiarskym strediskom Drozdovo alebo chatou pod Inovcom spomínal.
Na vrchole Háj za vežou sa nachádza kameňolom, pred ktorým stojí opustená budova, ktorá je otvorená a dalo by sa tam v prípade nejakých nečakaných okolnostiach, núdzovo prenocovať. Medzi kolmími stenami kameňolomu je pekná zatrávnená rovina, ktorá by sa dala využiť na táborenie.
Cestou dole sme uzavreli žltý okruh. Išli sme druhou stranou po spevnenej širokej lesnej ceste. Klesanie bolo miernejšie ako stúpanie. Takže na zostup podľa mňa vhodnejšie. Aj keď mnohý zaparkujú auto pri kostolíku Kohútovo a pokračujú na Háj týmto smerom. Je to kratšie a pohodlnejšie. Späť k východiskovému bodu, aj keď inou stranou, to bolo približne tiež päť kilometrov. Takže skladám pred všetkými deťmi, ktoré to dali, svoj klobúk.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára