AMTHORSPITZE a ROLLSPITZE

Tieto dva kopčeky (pohľad z Magderburger Hutte) sú súčasťou Zillertálskych Álp a je s nich nádherný výhľad na kotlinu, v ktorej sa rozprestiera mestečko Sterzing, na údolie Pflersch a na druhej strane Pfitsch.

Pohľad zo Sattelberg-u

Pohľad z Weissspitze

Štartovali sme z parkoviska nad diaľnicou medzi Gossensassom a Brennerom. Začiatok výpravy je pohodový po ceste, ktorá je popretkávaná rôznymi skratkami. Takáto zahrievačka je až po chatu Huhnerspiel Hutte, ktorá už je v tomto blogu spomenutá.

Od chaty pokračujeme po tiahlom oblom kopci bez očného kontaktu na vrchol, čo dosť pripomína nekonečnú cestu. Kopec je skrášlený lavínovími zábranami a čím ideme vyššie, tak sa nám to viac a viac otvára. Prvé sa nám ukázalo údolie Pflersch a Stubaierské Alpy a potom aj Oetztalské Alpy.

Počas celej cesty nás sprevádzal pohľad na Weissspitze po pravej strane a konečne sme už zbadali aj Americkú vojenskú základňu, čo je dobrým znamením, že sme už blízko cieľa.

Z Amtorspitze je krásny a strmý pohľad do údolia Pfitsch. Tento kopček sa inak volá aj Huhnerspiel a je už len kúsok od spomínanej vojenskej základne.

Rollspitze som si predstavoval troška inak, lebo zo spodu to aj tak vyzeralo. Z Amthoru je potrebné ešte zliezť dosť zvetraným horským kamenistým chodníkom,čo je dosť nebezpečné a na vrchol Rollspitze sa treba vyškriabať po úzkom chrbáte, kde po stranách je to veľmi strmé a keby tam človek spadol, tak by ho asi ani nehľadali.

Amíci si tu postavili základňu aby mali všetko pod kontrolou.

Po chatu sme potrebovali asi hodinku a od chaty ešte asi tri. Dokopy je to asi 1400 výškových metrov. Z Amthoru sa dá ešte krátkou zabezpečenou železnou cestou (via ferrata) dostať na Weissspitz a z tade na Prantner Alm a späť na chatu Huhnerspiel.

Ľudia čo trpia zvratmi by si mali rozmyslieť či sa vyberú hore na Roll. Samotný chrbát nie je strmý, ale relatívne úzky a veľmi ľahko sa tam pri pohľade na dol, dá stratiť rovnováha.

Pohľad z Weissspitze

Pohodka na chate Huhnerspiel.