Presunieme sa z južného Tirolska v Talianských Alpách do Rakúskeho Korutánska, kde sme navštívili chatu Adolf-Nossberger hutte, ktorá je zastrešovaná Rakúskym Alpským oddielom. Nachádza sa na okraji tyrkysovo modrého jazera Grosse Gradensee, ktoré je dotované okolitými ľadovcami.
Cesta na chatu vedia z parkoviska, na ktoré sa dostaneme z dedinky Grosskirchheim, presnejšie z časti Putschal. Spomínané parkovisko sa nachádza v Údolí Graden asi vo výške 1600m.n.m. Toto údolie je veľmi divoké a neporušené, patrí do národného parku Vysoké Taury a ťahá sa popri nohách asi pätnástich troj tisícoviek.
Od parkoviska sa tiahne cesta popri potoku, cez riedky les Smreka opadavého, kde-tu míňame padnutú lavínu a predierame sa cez more Alpských ruží. Ešte jeden strmší výstup a dostávame sa na Gradenmoos 1913m.n.m., miesto ktoré slúži ako prvé odpočívadlo.
Je to až neuveriteľná rovina v tak divokom a strmom údolí a myslím si, že tam pred veľa, veľa rokmi ústil ľadovec a svojou silou to tam takto vyrovnal. Nádherné miesto na oddych, plné Alpských ruží a vodopádov.
Po Posilnení sa vyberáme ďalej a pred nami sa už otvára ďalšia výzva, stena ktorú budeme musieť prekonať a môžem povedať, že asi najťažšia časť výletu. Sú dve možnosti výstupu a to ako je na obrázku hore vidieť.Podľa môjho názoru je trasa B lepšia na výstup aj napriek tomu, že je dlhšia. Nie je až taká strmá ako trasa A a je zabezpečená železnými lanami. Možnosť A sme zvolili ako zostupovú trasu.
Po prekonaní tohto rozptýlenia sa nám to zase pekne otvára a aj krajinka sa troška mení, trávu a stromy vystriedali kamene a sneh. Stredné jazierko Mittersee nechávame za sebou a motivovaný vidinou nášho cieľa postupujeme ďalej.
Je tu ešte jedno jazierko a to Vordersee, ale to je vidieť len ak idete trasou A, takže dokopy ich tu máme tri a to Predné jazero, Stredné jazero a veľké Gradenské jazero ak by sme to mohli takto preložiť do slovenčiny.
Vyhladnutý a vysmädnutý stretávame ovečky, ktoré v tomto stave môžme dobre rozumieť a tak im hádžeme tiež niečo proti hladu, ale keď sa z poza kopca vyrojilo ďalších desať kamarátov, tak radšej utekáme preč.
Konečne sa dostávame na chatu, pri ktorej nás víta milý personál resp. prevádzkovatelia chaty. Kristián- šéf a zároveň aj kuchár, ktorý sa akurát vrátil z túry na lyžiach, áno aj druhého júla to bolo možné, ale bol tam skôr pracovne, bol pozrieť na sedle, či sa dá už dostať na chatu aj z Lienzu, z druhej strany.
V neposlednej rade musím ešte spomenúť, že chata disponuje asi 50. miestami na prenocovanie a aj miestnosťou na núdzové zloženie kostí, keď je chata zatvorená. Hodnotím túto chatu veľmi dobre a to hlavne kvôli vynikajúcej domácej kuchyni, v ktorej si aj chleba pečú sami.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára