Keď sme plánovali túru na voľno, ani nás nenapadlo, že skončíme tu. Pôvodne sme sa vybrali na Maurerspitz, ktorý je na hrebeni vedľa. Turistický chodník alebo vôbec nejaké značenie neexistuje, čo sme my samozrejeme nevedeli, poznám túto túru len z rozprávania skialpinistou a teraz už viem aj prečo len od nadšencou zimného športu, lebo v lete tam nikto nechodí. Asi preto, že to nie je značené.
Štartovali sme z posledného parkoviska vo Pflerschi. Vydali sme sa smerom k Ochsenalm. Vpredu po pravej strane už ho bolo vidno , ale my pokračujeme po štrkovej ceste ďalej až ku Gruben alm-u. Keďže sme stále ešte nenašli nejaké značenie, dúfali sme aspoň, že niekoho stretneme, čo by nám vedel poradiť, že ktorí z tích kopcou pred nami je ten náš. Ale nič a kravy, čo sa tam pásli sa s nami tiež nerozprávali.
Tak sme sa teda vybrali rovno za nosom naprieč haldám skál a morom Alpských ruží, ktoré nám náš pochod troška znepríjemňovali, darmo sme zvyknutý na horské chodníky, ktoré ako som už spomínal tam neboli. Zo začiatku nás sprevádzala symfónia zvonov alpských kráv, ktoré neskôr vystriedali varovné signály v podobe pískania svišťov.
Predieranie sa vegetáciou sa nám oplatilo. Prišli sme k malému horskému oku pod hrebeňom, od ktorého bol krásny výhľad na kráľa Pflersch-u menom Tribulaun. Porobili sme zopár fotiek a pobrali sa ďalej.
Dostať sa na sedlo hrebeňa bol troška boj, žiadna oficiálna cesta tam nebola len vychodené miestečka od kôz, ktoré sme nasledovali a tak sa bezpečne dostali na úroveň hrebeňa. Až tu sme pochopili, že nejdeme na Maurerspitz, ale na Ellesspitz, pomohol nám k orientácií končiar
Wetterpitz, na ktorom sme už boli.
Z chrbtu tohoto pohoria sa nám naskytol nádherný výhľad na údolie Ridnaun a na tejto strane úbočia sme našli nejakú cestičku, ktorá nás doviedla až na vrchol Ellespitze.
Na juhu sa nám otvárali Talianske dolomity a na severe sa ukazovali najznámejšie štíty Stubaiských Álp
Zhrnul by som to asi takto: Výstup nám trval asi tri a pol hodinky a celkovo sme prekonali vyše tisícdvesto výškových metrov a na zostup sme potrebovali asi dve hodinky, počasie vyšlo,úraz sa nestal, takže to hodnotím pozitívne a konečne poznáme údolie Pflersch zase troška z iného uhlu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára