HOCHFEILER(Gran Pilastro) 3510m.n.m.



Hochfeiler 3510m.n.m.  október 2011

Píše sa nám 5. októbra 2011 a my sme sa rozhodli využiť posledné dva pekné dni v tejto letnej sezóne, či vôbec v tomto roku na zrealizovanie nášho cieľa, môžem povedať aj sna, výstup na Hochfeiler, po Taliansky Gran Pilastro 3510m.n.m.

Gran Pilastro 3510m.n.m.

Tento kopček je najvyšším bodom v Zillertal Alpen, ktoré sú súčasťou pohoria vo východných Alpách. Cez vrchol prechádzajú aj hranice medzi Rakúskym krajom Tirolskom(Tirol) a Talianskou provinciou Južným Tirolskom(Sued Tirol alebo Tal. Alto Adige po slovensky nazývané aj Horná Adidža.)

Cesta k východiskovému bodu vo Pfitschertal-e  vedie cez Innsbruck k hraničnému prechodu Brenner a ďalej po dialnici až po Sterzing-Vipiteno, kde zídeme z dialnice smerujeme cez Wiesen do spomínaného údolia Pfitsch. Toto údolie má asi 20km, musíme prejsť cez St. Jakob až k malej skupinke domov na samom konci zvanom Stein. Tu nám aj končí asfaltová cesta a smerom do prava dole sa vydávame po neupravovanej štrkovej ceste smerom k Pfitscher Joch. Na tretej 180° zákrute(Kehre) zaparkujeme auto. Možnosť parkovania je aj na druhej Kehre, čo v hlavnej sezóne a cez víkend je aj nutné lebo viššie je všetko plné.


Parkovisko pre Hochfeilerhuette.

My volíme zlatú strednú cestu a nehávame auto medzi druhou a tretou Kehre, kde je tiez možnosť zaparkovať. Z parkoviska vyrážame okolo 15:30 smerom ku chate Hochfeiler. Značenie nám hovorí, že cesta k chate trvá cca 3.10´, ale kedže chata je v tomto obdobý už zatvorená, museli sme si zbaliť všetko potrebné na prežitie na dva dni+výstroj na zdolanie vrcholu, tým chcem povedať, že naše batohy boli  ťažké a to sa odrazilo na našich výkonoch a čase dorazenia na chatu, trvalo nám to adekvátnym tempom 4 hodiny.

Cesta z parkoviska cez les bola  poznačená snehovou kalamitou, ktorá prírodu prekvapila asi pred týždňom. Z lesa sa dostávame na ľavé úbočie údolia a smerujeme hore a hore a hore ku chate. Tu nám ešte pekne svietilo slniečko, ale čím ďalej sme stúpali tak sa nám ochladzovalo a zvečernievalo.

 Únava niekde v trištvrte cesty bola na nás už jasne poznať. Chatu resp. Winterraum(takzvaná núdzová alebo zimná miestnosť), v ktorej  máme prespať, lebo ako som už spomínal chata je zatvorená, bola už nadohľad, ale zároveň ešte tak ďaleko. Mali sme troška obavy, že táto miestnosť bude plná, lebo má  kapacitu len 6 osôb, ale nakoniec sme tam boli celkom sami.

Jedna spoločná fotečka(:-D



Pohľad späť do údolia Pfitsch

Ku chate sme dorazili o pol ôsmej večer, vyčerpaný sme sa rýchlo snažili dostať do winterraum. Boli sme veľmi príjemne prekvapený. To, že bol bez vody a elektriny sme vedeli, ale že bude vybavený poschodovími posteľami a matracami sme len dúfali a že budú na každej posteli štiri deky sme ani netušili. Bol obitý z vnútra drevom takže bolo dnu relatívne príjemne teplo s porovnaním s vonkajškom. Keby sme to boli vedeli tak netrepeme spacáky a deky zo sebou a bolo by to o to lahšie, ale v prípade, že by  pre nás už dnu nebolo miesto a museli spať vonku tak by bolo dobre mať to všetko zo sebou.


Hochfeiler huette 2710m.n.m. a vchod do winterraum.

 Pri svetle čelových lámp sme sa najedly a hrali karty za účasti tekutého svetríka. Kedže sme si urobili v ten deň takýto náskok, ráno sme nemuseli až tak skoro vstávať a koniec koncov máme na to zajtra celý deň, takže v pohodke sme sa zobudili o ôsmej, naraňajkovali sa a vyrazili ďalej.

Od chaty na chrbát Hochfeiler-u viedla železná cesta, ktorá bola tak trošku rozptílením a rozcvičkou  pred trojhodinovým zdolaním vrcholu. Ako sme postupovali na vrch sa nám otvárala nádherná panoráma a ľadovce, ktorími je tento vrch s troch strán pokrytý.

Najznámejší s týchto troch ľadovcov je určite ľadovec na severnej stene, ktorá je veľmi častou výzvou pre horolezcov, ktorí si chcú overiť svoje schopnosti v lezení v ľade alebo pre tých, ktorý tzv. normálnu cestu majú už niekoľko krát za sebou a chcú hrať vyšší level, ale veľa z nich sa precenilo a majú teraz pod vrcholom svoj pamätný pomník.

Vo svojom okolí nemá Hochfeiler výškovú konkurenciu a teda nám nič vyššie, nezacláňalo vo výhľade na 360° panorámu. Slniečko nám hrialo a bolo sa na čo pozerať aj keď ja mám radšej pohľad na zimnú panorámu, pretože lepšie ukáže svoju krásu.

Tesne pod vrcholom sme vyhodnotili situáciu a stav výstupovej cesty na vrchol a rozhodli sme sa, že ďalej budeme postupovať bez mačiek, ktoré sme trepali zo sebou lebo normálne je táto cesta schodná len práve snimi, ale sneh ustúpil vplivom, na toto obdobie, pekného počasia celkom na  stranu a ulahčil nám tým výstup. Ťažké batohy sme tak tiež nechali pod vrcholom  a vychutnali sme si posledných pár desiatok metrov najvyššieho bodu ziller-ských Álp úplne odlahčený.

 A tam sa to stalo, náš dlho očakávaný deň nadišiel. Hore som išiel z frajerkou a dolu už zo snúbenicou(:-D Zvolil som miesto najbližšie k nášmu "zdroju" a požiadal tam Mišku o ruku.

Hochfeiler 3510m.n.m.

Tak tomuto chlapovi som závidel, že nemusí ísť dole po svojich ako my a držal som mu palce lebo nemal veľa miesta na rozbech-odvážny to borec.
 Letnú sezónu 2011 sme teda ukončili ako sa patrí a môžme sa prepnúť do odychovacieho režimu a čakať na zimu a pripravovať sa na moju najoblúbenejšiu aktivitu-túra na lyžiach. BERG HEIL