KLEINE KREUZSPITZE 2518m.n.m

Na Kleine Kreuzspitze som chcel ísť už pred niekoľkými týždňami a dokonca som sa tam vtedy aj vybral, ale stala sa mi prekérna situácia a  zle som odbočil a dostal som sa k väčšiemu bratovi Hohe Kreuzspitze. No nebola to až tak prekérna situácia, keď som už na ňom stál, veď ma o dvesto metrov viac a tým pádom bol aj krajší výhľad. Ale nechcel som o ňom hovoriť, tak prejdem ku Malému Kreuzspitze.

Tento vrchol sa nachádza v Stubaierských Alpách  a východiskový bod je na konci údolia Ratschings v časti Flading. Tu sa nachádza veľké parkovisko, na ktorom nechávame auto a cez potok a potom cez riedky les sa dostávame na lúky, ktoré sú posiate rôznymi veľkými a malými kameňmi, medzi ktorími si freerideri prídu na svoje. My sme zvolili výstup práve pomedzi ne, aby sme si to tam omrkli a pri zjazde dole neboli niečim nemilo prekvapený. Tento výstup je oveľa strmší ako normálna klasická cesta, ktorá vedie po ľavej strane. 

Po tomto náročnejšom výstupe sa dostávame ku chate Klammalm, ktorá sa nachádza na rovinatom teréne a práve po ňom pokračujeme ďalej a pri hrádzi miestnej nádrže sa cesta rozdvojuje a to som si ja minule nevšimol. Doprava cez hrádzu vedie cesta na Hohe Kreuzspitze a tak mi sa vyberáme do ľava k nášmu cieľu.

Počasie bolo ozaj nádherné a ani sneh nebol skoro ráno na zahodenie a práve preto sme sa  vybrali na cesty už o pol siedmej aby sme pri zjazde vplyvom slnka nemali mäkký a ťažký sneh.

Výstup patrí medzi menej náročnejšie túry a asi aj kvôli tomu sme si to tento deň zvolili, lebo sme museli večer ešte pracovať. Výškový rozdiel je cca 1000m a túra nám trvala približne tri hodinky, ale naozaj bez stresov a ponáhľania sa .

Od chaty cesta viedla prevažne po rovinatom a mierne strmom teréne. Po nejakej pol hodinke sa dostávame na jeden z hrebeňov, s ktorého sa nám už naskytuje výhľad na náš kopček. Tu na vrchu sa to už pekne otvára a z hrebeňa sa musíme spustiť na dol do širokej a tiahlej kotliny, ktorou sa dostávame pod vrchol. 

Slnko pieklo a mi zhadzujeme všetko čo máme naviše a už sa tešíme na vrchol, ktorý nás stále sprevádza pri prechode kotlinou. Po stranách tejto kotlinky pozorujeme popadané lavíny a číhame po stranách aby jedna neprekvapila aj nás.

 V sedle pod vrcholom robíme krátku pauzu a ďalej pokračujeme bez lyži, ale dá sa ísť ďalej aj s nimi a pokoriť vrchol zjazdom dole, ale je to dosť strmé a vyfúkane, takže príjemnejšie je to bez nich.

 Na vrchole bolo krásne bezveterné počasie, čo sme si aj patrične vychutnali. Výhľad bol na všetky strany a mali sme na dlani aj jedno z najväčších miest južného Tirolska, Merano., ktoré je vzdialené od mojej dediny kde pôsobím okolo120km.

Na zjazd dole sme sa všetci tešili ako malí chlapci a pozorne sme cestou hore všetko plánovali a premeriavali, ale realita bola iná. Naše skoky, príležitostné komíny  a zasnežené kamene sme určite všetky nenašli cestou dole, ale aj napriek tomu sme si to fajne užili. Vo vyšších nadmorských výškach bol sneh hlboký a ľahký , trošku nižšie to už vyžadovalo troška väčší cit lebo sa prašan striedal s tvrdým podkladom hlavne na miestach kde sa striedali slnečné stráne s odvrátenými časťami úbočia. No a dole to už bolo len o prežití a dostaveniu sa k autu. Sneh bol ťažký, mokrý a v lese, cez ktorý sme to ku konci rezli trčali kamene a korene stromov, ale aj to k tomu patrí.

Na záver by som to všetko zhrnul tak, že táto túra patrí k ľahším výstupom s nádhernou scenériou, striedajúcou strmé úseky s rovinatým terénom. Je to pekne všetko otvorené a zjazd je vhodný aj pre začínajúcich freeriderov.