nedeľa 31. mája 2020

Viac vysoká ako hlboká ZLATÁ STUDŇA 1265 m.n.m. , Kremnické vrchy.

Zlatá Studňa je štvrtý najvyšší kopec v Kremnických vrchoch a nachádza sa v centrálnom hrebeni tohto pohoria. V robustnom masíve, v ktorom dominuje, sa ešte nachádza Smrečník  a Velestúr.
Vybral som sa preskúmať ferattu na Skalke, ale ešte bola zatvorená, vraj kvôli ochrane prírody. No nejde mi karta, ale keď už som hore na vrchoch, pôjdem sa pozrieť na  temeno Zlatej studni. 
Ako je to už na hrebeňoch zvykom, raz si hore a raz zase dole. Kde-tu nejaká zemľanka z vojny ako je to na predchádzajúcej fotke a kde-tu drevený prístrešok z ohniskom v blízkosti. Teda na kremnickom hrebeni je prístrešok skoro v každom sedle.
Výhľady sú obmedzené, len miestami sa vyskytne po ľavej strane nejaký šuter, s ktorého je výhľad na Banskú Bystricu a okolie. 
Na dohľad máme aj Malú Krížnu 1359 m.n.m. a väčšieho brata Krížnu 1574 m.n.m. a úplne vpravo strážca dedinky Staré hory Majerova skala.
Na pravej strane, na hrebeni pohoria Vtáčnik mi udreli do očí Biely kameň 1135 m.n.m., Veľký Grič 972 m.n.m. a nad Kremnicou vyhliadkový masív Jarabica 938 m.n.m., ktorý už ale patrí pod Kremnické vrchy.
Posledný úsek na vrchol je trochu zaberák, ale nie je to dlhé a ani nič čo by sa nedalo zvládnuť.
Na sever-západnom úbočí Zlatej studni je staré rúbanisko, s ktorého sú výhľady späť na Skalku. V pozadí je to rozsiahli masív Flochová 1317 m.n.m., ktorá je najväčšia puma v Kremnických vrchoch a tretí najvyšší bod Vyhnatova 1283 m.n.m.
Na vrchole je drevená búda, v ktorej by sa dala v prípade zlého počasia skloniť hlava.
Pohľad z Jarabice.


štvrtok 14. mája 2020

Západ slnka na VINIANSKOM HRADE 325 m.n.m.


Na juhozápadnej hranici Vihorlatských vrchov, sa na Vinianskom hradnom vrchu neďaleko Zemplínskej šíravy, vypína zrúcanina hradu, ktorý v minulosti strážil obchodnú cestu do Poľska.

Dobrodružstvo sme začali v obci Trnava pri Laborci v okrese Michalovce. V dedine sme našli žltú turistickú značku, ktorá nás mala sprevádzať ku krížu a následne až ku hradu.
Zozačiatku cesta viedla po kvitnúcej lúke, čo v jarnom období nie je nič neobvyklé, neskôr sa začal pre deti menší adrenalín po okraji kameňolomu a na jeho vrchole vchádzame do húštiny, kde sme sa museli miestami skoro "plaziť".
Touto cestou asi neprejde veľa ľudí, lebo bola dosť zarastená. Húšťava sa striedala s čistinkami, na ktorých trčali skaly sopečnej kryhy a malí horolezci si prišli na svoje.
Pri kríži tesne pod hradom sme si dali malú prestávku a kochali sme sa výhľadmi na východoslovenskú nížinu.
Slnko je už skoro za horizontom a hrad nadohľad. Od poslednej návštevy dobrovoľníci pri opravách dosť postúpili a možno to v budúcnosti úplne zrekonštrujú do pôvodnej podoby. kto vie.
Čo viem je, že sa pomaly stmieva a všetko utícha, vietor sa ukľudnil a my sa môžeme nasýtiť podvečernou atmosférou na východe Slovenska.

Keď sa úplne zotmelo tak sme sa vybrali späť do "bezpečia" štyroch stien. Návrat sme absolvovali opačnou stranou. Najskôr po žltej na rázcestie Pod Vinianskym hradom, potom chvíľku po modrej smerujúcej do Porúbky a ozaj po malej chvíľke odbáčame doľava dole smerom ku prameňu, pri ktorom sa nachádza drevené posedenie s ohniskami. Následne sa presúvame dole k farme a s tadiaľ späť do dediny.

Vyhliadka KREMNICKÝ ŠTÓS


Vyhliadka na Kremnickom Štóse je vlastne skalná stena orientovaná na západ, z ktorej sa naskytujú polkruhové výhľady na Kremnicu a jej okolie. Štartovali sme za dedinou Nevoľné, kde za prvou 180° zákrutou smerom do Kremnice, parkujeme auto.
Vyberáme sa po lesnej zvážnici popri malom potôčiku, pri ktorom sa deti príležitostne zastavujú a hrajú. Okolie je po ťažbe dosť zdevastované, ale nič na čo by sme neboli zvyknutý.
Po krátkej chvíli sa cesta rozdvojuje a my bočíme doľava. Nie je to nijak označene, teda my sme si ničoho nevšimli, ale z mapy vieme, že sa treba šplhať na ľavé úbočie tejto Kremnickej hory.
Ďalšia križovatka, na ktorej sa tento krát bočí doprava, je už značená.
Ale 50m ďalej sa cesta znova rozdvojuje a tu už sme značenie, že máme zvoliť cestu vľavo, nenašli. Vybrali sme sa doprava, ale nič tragické sa nestalo. Zvážnica vpravo vedie  paralelne s cestou na vyhliadku, akurát 20m nižšie. Po nejakom čase sme sa spamätali a vyšli hore po lúke na tú "správnu" cestu. Keby sme pokračovali ďalej, asi by nás cesta zaviedla ku kravínu, ktorý sa v blízkosti nachádza.
Na fotke hore je v pozadí spomínaný kravín a biela kovová tyč, ktorá sa nachádza na oficiálnej ceste a oboznamuje s možnosťami ďalšieho postupu.
Na kremnickom Štóse sú relatívne rovinaté lúky, na ktorých sa pasú kravy a dajú sa tam robiť rôzne prechádzky a kde-tu sú aj ohniská, ak by mal niekto zo sebou niečo pod zub. Aj na samotnom kameni sa jedno ohnisko vyskytuje.
Zo skaly sa nám naskytli výhľady na Krahuľský štít , na ktorom sa týči 9 metrová vyhliadková drevená veža, potom na kostolík, ktorý je  údajne stred Európy a niekde medzi nimi je malá, ale zato veľmi pekná vyhliadková skala Trnovník 989 m.n.m. Na ľavej strane od Kremnice je masívny kopec Jarabica 938 m.n.m. , na ktorý je pekná vychádzka z Kremnických baní.
Hlboko pod nami z hradného areálu vyčnieva rímsko-katolícky kostol sv. Kataríny, ktorá je aj patrónkou mesta Kremnica.
Na juhozápade som rozpoznal najvyšší bod Jastrabskej vrchoviny Hornú klapu a Dolnú klapu zvanú aj Kmotrina skala . Medzi týmito klapami sa nachádza obrovský kameňolom, kde ťažia bentonit a vyzerá to tam ako mesačná krajina.