Vyhnatová je tretí najvyšší bod v Kremnických vrchoch. Ohraničuje ho sedlo Tunel a Kordícke sedlo na severe. Vrchol je zalesnený a sú z neho obmedzené výhľady.
Od parkoviska na Skalke sa treba predrať pomedzi ľudí až na vrchol výhliadky na Skalke nad zjazdovkou. Potom trošku zlyžovať dole po červenej až ku nástupu na ferratu. Túto skalu je možné obísť z dvoch strán.
V zime tadiaľto asi veľa ľudí nechodí, lebo jediná stopa bola od líšky, ktorá ma po hrebeni viedla až na Vyhnatovú. Kde tu niekto vybehol zdola z bežkárskej trate sa vyprázdniť, ale ináč klídek a veľa snehu.
Smerovník v sedle Tunel ma uisťuje , že som na dobrej ceste. Snehu bolo ozaj požehnane a červenú značku som musel hľadať niekde tesne nad snehovou pokrývkou vo výške lyžiarky.
Za Tunelom sa to trošku otvorilo a musím povedať, že to bola ozaj parádna poobedňajšia prechádzka. Vždy keď som sa pozrel dole z hrebeňa na východne svahy, relatívne riedko zarastené bukmi, plné snehu, tak sa mi tam chcelo pustiť na lyžiach pomedzi stromy a potom si zase vyšlapať späť.
Ako je to už na hrebeni bežné raz ideš hore a potom zase dole. Od Skalky je to prevažne stúpanie asi 160 vm a klesanie asi len 60 vm. Za hodinku sa dajú tie tri kilometre stihnúť. A samozrejme hodinku naspäť.
Na fotke hore sa už vchádza do lesa. Je to v ňom viac menej rovina a "predsieň" na Vyhnatovú.
Posledný strmší úsek na vrchol, kde je cestou späť sa potrebné rozbehnúť, aby sme následne v "predsieni" v hustom lese ku konci nemuseli šlapať a posúvať sa paličkami. Najlepšie sa na rovine šupnúť do vlastnej utlačenej stopy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára