Pyramída RAKYTOV 1567 m.n.m. Skialp Teplou dolinou cez útulňu LIMBA.

Pyramída Rakytov 1567 m.n.m. je štvrtý najvyšší kopec Veľkej Fatry a zdobí Liptovskú vetvu Hôľnej Fatry tohto pohoria. Patrí medzi najkrajšie vyhliadkové miesta, teda hneď po Zvolene 1403 m.n.m. , ale to je len podľa mňa z tých miest, ktoré som vo Veľkej Fatre navštívil.

 Štartoval som pri horárni Teplô na začiatku Teplej doliny, kde sa nachádza autobusová zástavka smerom do Liptovských revúc. Pri vstupe do údolia je možné parkovať popri ceste až po závoru.

 Zozačiatku, sa ide mierne po širokej ceste a postup touto fádnou etapou skrášľujú bralá po stranách, v ktorých sa nachádza množstvo jaskýň, dier a puklín. V jednej z nich je vyvieračka zachytená pre vodovod, ktorý zásobuje celý Ružomberok.

Nasledujem žltú značku a tá ma vedie cez potok. Tu konči mierne stúpanie  a začína sa trošku roboty.   Predieram sa cez mladý zmiešaný les, ktorý po asi pol hodinke pretne zvážnica. Ďalej sa charakter terénu mení a mladý hustý a strmý les vystrieda riedka hora bukových stromov. 

 Dosť bolo stromov, vychádzam na lúku, na ktorej vrchole stojí útulňa Limba. Poskytuje svoje krídla počas celého roku. Dá sa v nej prenocovať na povale na matracoch alebo aj v spoločenskej miestnosti. Nachádza sa pri nej prameň vody a natočiť rannú čokoládovú ja možné v latríne pod starým bukom napravo.

Takže pri chate bočím doprava popod spomínanú oválnu pracovňu a stále pokračujem po žltej, ktorá ma vedie znova do lesa, ale len takého krátkeho. Na vrchol sa dá vystúpať aj priamo hore nad chatou, ale ja som zvolil ten "menej nebezpečnejší" postup traverzom.

 Tento traverz strmým juho-východným úbočím vedie na severné Rakytovské sedlo. Včera nasnežilo okolo10-15 cm nového snehu a keď kukám na svah nado mnou, tak začínam mať zmiešané pocity. Že či si užijem jazdu na snehu alebo pod ním.

Zo sedla klopím "kárvingi" doľava na hrebeň a hneď na začiatku, upozorňuje všetkých smrteľníkov, žltá tabuľka na možné lavínové nebezpečenstvo. Nástup na hranu Rakytova je strmý a zarastený, miestami každé dva kroky otočka. Ale všetko sa raz skončí a tak je to aj v prípade tohto levelu. 

Posledných sto  metrov je už pohodový- zasnežený aj keď vyfúkaný vrchol pyramídy. Počasie sa trochu pokazilo, ale nič strašné. Výhľady boli aj napriek tomu dokonalé. Cesta na vrchol mi trvala necelé tri hodiny a robí to vyše 900 výškových metrov na cca siedmych kilometroch.

 Na fotke hore je hlavný hrebeň Veľkej Fatry.

 Západné tatry

Nízke Tatry

 Na fotkách hore je načrtnutý zjazd z vrchola. Krásny široký strmý žľab plný nového snehu, ktorý križuje aj výstupový traverz. Neodolal som a  pustil som sa až na jeho koniec. Potom jazda cez les. Ako to bolo len možné, som sa ťahal doprava. Celkom pekný slalom pomedzi stromy, kde-tu metrové korýtko potôčika, s ktorým sa treba popasovať. Zjazd mi pretne široká zvážnica. Radšej som sa pustil kúsok po nej aby som sa dostal na miesto, ktoré som spomínal, kde vychádzam zo strmého mladého lesa a cez zvážnicu vchádzam do mierneho riedkeho bukového. Takže sa dostávam na žltú a po nej späť k autu.

Bola to viac menej taká improvizácia, lebo som tu bol prvý krát a rád by som vedel, či exituje nejaká lepšia cesta späť, nejaká vhodnejšia na lyžovanie. Ak mi niekto poradí budem rád.

Skialp ZVOLEN 1403 m.n.m. z Nižnej Revúcej cez Malý Zvolen 1372 m.n.m.

Pohľad z Krížnej.

Minulý týždeň som si z vrcholu Krížnej 1574 m.n.m. naplánoval výlet na lyžiach na nasledujúci víkend. Podarilo sa mi tento plán naplniť. Takže štartoval som z Liptovských Revúc presnejšie z časti Nižná Revúca. 

V Liptovskej osade odbočujem autom na spomínané Revúce. Nižná Revúca je prvá v údolí. Pri potravinách smerujem doľava na most cez potok Revúca a hneď zase doľava úzkou cestou pomedzi domčeky až na parkovisko bývalého lyžiarskeho strediska.

Vydávam sa po starej zjazdovke popod vleky. Je veľká škoda, že toto stredisko už nefunguje. Takou dlhou, dostatočne širokou a príjemne strmou zjazdovkou sa nemôže popýšiť veľa stredísk.

Skoro celým úsekom po zjazdovke ma sprevádzala Končitá 1248 m.n.m., ktorá sa tam hrdo vypína a ktorú sme s deťmi navštívili v lete. V sedle pod Končitou bočím doprava, začína sa tu aj tyčové značenie a nie len to, ale aj pomaličky pribúda snehu a mení sa jeho konzistencia.

Scenéria konečne pripomína pravú zimu. Postup sa trošku pritvrdzuje a kopec naberá na stúpaní. Postupuje sa cez riedky zmiešaný les po hrebeni Malého Zvolena 

Jeden úsek je ozaj strmý a úzky takže už sa teším na improvizáciu cestou späť. Samozrejme nič čo by sa nedalo zvládnuť.

 Na vrchole Malého Zvolena sa mi konečne naskytujú nejaké výhľady na okolité kopce. Ale aj dole na južné svahy, ktoré vedú do Korytnickej doliny a stáli  by teda za zlyžovanie.

 Ďalej je to už typická hrebeňovka- raz hore a potom zase dole. Pri peknom počasí krásna prechádzka z výhľadmi na okolité pohoria. 

Na Zvolene som druhý krát. Prvý raz som sa sem vybral z parkoviska pri Hanesy, cez Motyčianskú hoľu. V tom článku som spomínal, že zo Zvolena sú výhľady na  množstvo pohorí, rozpoznal som ich asi osem. Zo žiadneho iného, mňov navštíveného kopca, nie sú takéto výhľady.

 Na vrchol Zvolena je to asi 6 km a dá sa to spraviť za dve a pol hodinky. Na tejto dĺžke som prekonal asi 960 výškových metrov. 

Ešte musím niečo podotknúť k zjazdu späť. Z Malého Zvolena pri priaznivých snehových podmienkach sa začína ozaj perfektný "frírajdík" a stará zjazdovka v Nižnej Revúcej je úplne dokonalá (strmá, široká,dlhá) na jazdu v neupravenom teréne. 

Načrtnutý výstup z Nižnej Revúcej na Zvolen 1403 m.n.m. (pohľad z Rakytova)

PUSTÝ HRAD 629 m.n.m. v Sklených Tepliciach

Samotný kopec, na ktorom sa nachádzajú ruiny hradu sa volá Pustý hrad 629 m.n.m. Ono tam vlastne žiadny hrad už nie je, len nepatrné ruiny múru. A keby to nebolo vyznačené na mape tak by som si to asi ani nevšimol.

Túru sme začali na zastávke v Sklených Tepliciach. Nasledovali sme žltú značku, ale z nejakého dôvodu na dôležitej križovatke bola neodborne zatretá červenou farbou. Takže treba sledovať elektrické stĺpy, na ktorých je červená a žltá značka. Keď žltá zmizne (zatretím) a zostane len červená na moste cez potok Teplá, treba odbočiť doľava.

 Ďalej vedie cesta pomedzi domy a následne strmo do kopca až k prvému vysielaču mobilného operátora. Tam sa to zmierni a naskytujú sa nám prvé výhľady.

 Pri smerovníku Pod Pustým hradom na okraji lúk nad Repíšťom, pokračujeme ďalej po zelenej.

 Za pár minút pletieme nohami doprava na zvážnicu, ktorá nás dovedie na rázcestník Pustý hrad. Je to tu dobre značené, teda okrem tej žltej na začiatku, takže nie je sa čoho báť.

 Zrúcaniny splynuli za stáročia s kopcom v jedno. Na relatívne strmý vrchol sa ide po obvode vľavo.

 Vrchol je čiastočne zalesnený a tak výhľady sú obmedzené. Ale čo to vidieť. 

 Trocha som sa po vrchole a priľahlých úbočiach poprechádzal z úmyslom nájsť nejaké ruiny, ale veľa som toho nenašiel. Neskôr som sa dočítal, že ruiny hradu boli rozobrané a z nich postavený kostol v Tepliciach. Asi vtedajší veriaci nedostali dotácie z "riaditeľstva" na stavbu božieho stánku.

 Od veľkého parkoviska na konci dediny nám to trvalo asi hodinu a pol a prekonali sme cca 300 výškových metrov na troch kilometroch. 

Skifatranizmus MALÁ KRÍŽNA 1358 m.n.m. a KRÍŽNA 1574 m.n.m.

Krížna 1574 m.n.m. je asi najznámejší kopček vo Veľkej Fatre. Asi preto, že sa na jej vrchu stretávajú tri červené turistické značky alebo preto, že je tretí najvyšší vrch spomínaného pohoria a možno pre jej strmé a lavínozné žlaby. Ktovie, každopádne sa tam oplatí vyliezť.

Tentokrát som zvolil inú výstupovú cestu, na akú je väčšina zvyknutá - LINK TU. Auto som odložil na konci dediny Turecká pri ostrej pravotočivej zákrute smerom na Salašky. Tabuľka na stĺpe na provizórnom parkovisku upozorňuje na vážnosť rozhodnutia, ktoré človek učiní ak sa vyberie touto trasou.

 Dobre, ešte som rýchlo telefonicky overil platnosť životnej poistky a vybral sa po žltej na moje dobrodružstvo. Po nejakej chvíľke žltá vedie doprava do lesa (viď foto hore), ale ja ďalej pokračujem po širokej zvážnici. Žltá vedie na Ramžinú, kde sa napája na zelenú značku zo salašiek. A tá následne vedie traverzom popod južné žľaby Krížnej na rázcestie Úplaz pod Malou Krížnou. A to mi prišlo v daný moment nebezpečné. Takže som pokračoval rovno aby som sa tomuto riziku vyhol.

 Za štvrtou zákrutou, opúšťam širokú zvážnicu a pletiem nohami doprava na užšiu a strmšiu lesnú cestu. Mal som šťastie lebo viedla tade nepatrná stopa, tak som ju nasledoval, ináč by som asi išiel ďalej rovno a došiel až na Japeň.

 V lese to bol boj, popadané stromy a konáre troška pritvrdili tento level. Strmo hore sa teda predieram na hrebeň Japeňu, kde sa napojím na žltú, ktorá spája zelené trasy Japeň-Úplaz.

 Na hrebeni sa to trošku presvetlilo a nálada sa zlepšila. Míňam Úplaz a dostávam sa na Malú Krížnu 1358 m.n.m.

 Od Úplazu po Malú Krížnu sú na ľavej západnej strane krásne strmé lúky a žľaby na prípadný frírajdík.

Ďalej sa mi ukazuje destinácia hotelu Kráľová studňa, ktorá leží neďaleko samotnej Krížnej a naznačuje mi to, že už som nablízku môjho cieľa.

 Cieľ je už na dohľad. Na hrebeni sa to začína hemžiť turistami, ktorí sa presúvajú rôznymi spôsobmi: Peši, mačky, skialp, Snežnice a dokonca aj bežky.

Krása južných žľabov ma fascinuje, bol som sám, takže ich lyžovať nebudem, ale videl som pár típkov, ktorý si tam čerstvý sneh podpísali. Pre mňa by bolo najvýhodnejšie lyžovať tade dole a dostať sa priamo k autu. Ale lyžoval som radšej klasiku, dole na líšku a stade na salašky  a potom dole po asfaltke peši späť k autu.

 Sneženie a vetri ustáli a nasledujúci víkend si to tu odvážlivci užili a v každom žľabe som našiel pár sympatizantov extrémizmu a nemyslím tým, tých v zelených mikinách.

 Tento okruh činí asi 13 km. a prekonaných je cez 900 výškových metrov. Mne lenivcovi to na vrchol trvalo asi tri hodky a tom som raz kakal a dvakrát cikal.

 Z istotou môžem povedať, že táto výstupová varianta je oveľa krajšia ako tá klasická. Aj keď je tu určite ešte zopár možností, ako vystúpať hore. Z hrebeňa Malej Krížnej som videl ešte zopár stôp v oblasti južného žľabu, ktorými by to mohlo byť zaujímavé.

Na fotke hore sú tri kopce, teda okrem Kriváňa. A chcel by som sa podeliť o môj ďalší výstup. Určite bude veľmi zaujímavé zdolať túto trasu z Nižnej Revúcej cez Končitú a Malý Zvolen až na Zvolen na Donovaloch.