Pyramída Rakytov 1567 m.n.m. je štvrtý najvyšší kopec Veľkej Fatry a zdobí Liptovskú vetvu Hôľnej Fatry tohto pohoria. Patrí medzi najkrajšie vyhliadkové miesta, teda hneď po Zvolene 1403 m.n.m. , ale to je len podľa mňa z tých miest, ktoré som vo Veľkej Fatre navštívil.
Štartoval som pri horárni Teplô na začiatku Teplej doliny, kde sa nachádza autobusová zástavka smerom do Liptovských revúc. Pri vstupe do údolia je možné parkovať popri ceste až po závoru.
Zozačiatku, sa ide mierne po širokej ceste a postup touto fádnou etapou skrášľujú bralá po stranách, v ktorých sa nachádza množstvo jaskýň, dier a puklín. V jednej z nich je vyvieračka zachytená pre vodovod, ktorý zásobuje celý Ružomberok.
Nasledujem žltú značku a tá ma vedie cez potok. Tu konči mierne stúpanie a začína sa trošku roboty. Predieram sa cez mladý zmiešaný les, ktorý po asi pol hodinke pretne zvážnica. Ďalej sa charakter terénu mení a mladý hustý a strmý les vystrieda riedka hora bukových stromov.
Dosť bolo stromov, vychádzam na lúku, na ktorej vrchole stojí útulňa Limba. Poskytuje svoje krídla počas celého roku. Dá sa v nej prenocovať na povale na matracoch alebo aj v spoločenskej miestnosti. Nachádza sa pri nej prameň vody a natočiť rannú čokoládovú ja možné v latríne pod starým bukom napravo.
Takže pri chate bočím doprava popod spomínanú oválnu pracovňu a stále pokračujem po žltej, ktorá ma vedie znova do lesa, ale len takého krátkeho. Na vrchol sa dá vystúpať aj priamo hore nad chatou, ale ja som zvolil ten "menej nebezpečnejší" postup traverzom.
Tento traverz strmým juho-východným úbočím vedie na severné Rakytovské sedlo. Včera nasnežilo okolo10-15 cm nového snehu a keď kukám na svah nado mnou, tak začínam mať zmiešané pocity. Že či si užijem jazdu na snehu alebo pod ním.
Zo sedla klopím "kárvingi" doľava na hrebeň a hneď na začiatku, upozorňuje všetkých smrteľníkov, žltá tabuľka na možné lavínové nebezpečenstvo. Nástup na hranu Rakytova je strmý a zarastený, miestami každé dva kroky otočka. Ale všetko sa raz skončí a tak je to aj v prípade tohto levelu.
Posledných sto metrov je už pohodový- zasnežený aj keď vyfúkaný vrchol pyramídy. Počasie sa trochu pokazilo, ale nič strašné. Výhľady boli aj napriek tomu dokonalé. Cesta na vrchol mi trvala necelé tri hodiny a robí to vyše 900 výškových metrov na cca siedmych kilometroch.
Na fotke hore je hlavný hrebeň Veľkej Fatry.
Západné tatry
Nízke Tatry
Na fotkách hore je načrtnutý zjazd z vrchola. Krásny široký strmý žľab plný nového snehu, ktorý križuje aj výstupový traverz. Neodolal som a pustil som sa až na jeho koniec. Potom jazda cez les. Ako to bolo len možné, som sa ťahal doprava. Celkom pekný slalom pomedzi stromy, kde-tu metrové korýtko potôčika, s ktorým sa treba popasovať. Zjazd mi pretne široká zvážnica. Radšej som sa pustil kúsok po nej aby som sa dostal na miesto, ktoré som spomínal, kde vychádzam zo strmého mladého lesa a cez zvážnicu vchádzam do mierneho riedkeho bukového. Takže sa dostávam na žltú a po nej späť k autu.
Bola to viac menej taká improvizácia, lebo som tu bol prvý krát a rád by som vedel, či exituje nejaká lepšia cesta späť, nejaká vhodnejšia na lyžovanie. Ak mi niekto poradí budem rád.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára