 |
| Pohľad z hrebeňa Nízkych Tatier |
Veľká lúka je najvyšším bodom Lúčanskej Malej Fatry, nazývanej aj Martinské hole, Susedí s vrchom Krížava 1456 m.n.m. a Veterné 1442 m.n.m.
Ani tentokrát mi počasie nepraje, ale stále dúfam, že sa nachádzam pod nízkou inverznou oblačnosťou a keď vyšliapem hore, naskytnú sa mi nádherné výhľady, ktorími sú Martinské hole známe. Vyrážam od starej stanice lanovky v Martinskej mestkej časti Stráne.
Pod spomínanou budovou starej lanovky je dosť veľké parkovisko, na ktorom odstavím auto a vydávam sa na lyžiach po zvážnici, ktorá je zároveň aj letná turistická trasa žltej farby. Cesta vedie viac menej cez strmý les a snehu je o trošku menej ako by som potreboval na reznutie to cez horu nejakou skratkou. Po hodine sa dostávam na Hodinovku, kde mieri do lesa vojenské delo.
Snehu tu už pribudlo a aj les sa zmiernil a tak hneď režem do neho a postupujem ďalej po stope, ktorá mi to dosť zľahčuje, kedže som tu prvý krát a neviem kade ísť.
Idem idem, keď tu zrazu mi cestu pretne asfaltka, ktorá vedie z Vrútok na Martinské hole, resp. na Lyžiarské stredisko Martinky. žltú značku som stratil, ale že vraj vedie asi 700m popri asfaltke, čo je dosť nebezpečné, lebo je to vlastne jediná cesta čo vedie na hole a tak je dosť frekventovaná. A tak tu cestu len prebehnem na druhú stranu a vchádzam do riedkeho zmiešaného lesa.
Zásadne, kade idem hore, tak tade sa aj z malými odchýlkami vraciam, aby som sa nestratil ha ha. a dobre som spravil, že som išiel tadeto lebo cez tento riedky porast bol asi najkrajší zjazd z celej spiatočnej cesty.
Z lesa vychádzam pri chate horskej služby a na spodku lanovky Floch 1153 m.n.m. a ďalej postupujem po zjazdovke. Počasíčko sa tu primerane na nadmorskú výšku mení, ale viditeľnosť je ešte stále v norme.
Úroveň lesa sa pomaly končí a s ňou aj veškeré výhľady, keď som stúpal hore si vravím ako si tu zgustnem medzi tými stromčekmi v čerstvo napadnutom snehu, ale realita pri vracaní sa bola iná. Nevidel som ani na krok a tak som sa vracal radšej po zjazdovke.
Na vrchole hrebeňa niekde pod vysielačom sa mi hmla na chvíľku odstúpila aj keď nie na široko, ale aj to ma potešilo lebo to bolo posledne čo som hore videl.
Bočím doľava popod vysielač hľadať tú vyvýšeninku zvanú Veľká lúka, ale asi sa mi ju nepodarí nájsť.
Dostávam sa k smerovníku, ktorý mi tvrdí, že k môjmu cieľu je to už len desať minút a tak sa vyberám pozdĺž vysokých palíc, označujúcich hrebeň tohoto pohoria.
Po dvadsiatich minútach sa otáčam a vraciam späť sklamaný, že som ten top of Martinské hole niekde v tej tesnej hmle prehliadol. Prevýšenie tejto túrky je asi 1000 metrov, ale napriek tomu to nie je až také náročné a človek to dá za tri a pol až štyri hodinky ako nič.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára