Skialp na KRÍŽNU 1574 m.n.m. zo Suchej doliny

Tentokrát som sa vybral na Krížnu Z Liptovských Revúc, cez Suchú dolinu a bola to túra nad očakávania. Nebola to taká masovka ako z Tureckej a ten dlhý zjazd bol proste perfektný.

Prechádzame všetkými Revúcami a pri horárni Hajabačka parkujeme auto. Ďalej sa vyberáme po zelenej turistickej značke naprieč Suchou dolinou popri potoku Revúca.

Miestami sa nám naskytuje pohľad na hlavný hrebeň Veľkej Fatry, presnejšie mne neznámi vrchol medzi Krížnou a Frčkovom, cez ktorý budeme prechádzať.

Asi po dva a pol kilometri opúšťame zelenú a bočíme doprava na lesnú zvážnicu, ktorá nás vyvedie na východnú rázsochu neznámeho vrcholu o výške 1560 metrov.

Nasledujúca etapa je asi najstrmšia časť výstupu. Je dostatočne široká na pohodlné lyžovanie dole.

Po krátkom pobyte v lese vychádzame na tiahle otvorené priestranstvo. Na pravej strane míňame salaš a už sa neviem dočkať na plavbu dole.

Na horizonte za mnou poznávam Chochule v Nízkych Tatrách, najvyšší bod Starohorských vrchov Kozí chrbát 1330 m.n.m. a nad Donovalmi týčiaci sa Zvolen 1403 m.n.m.

Vrchol hrebeňa bol vyfúkaný a zmrznutý, ale to tu nie je nič neobvyklé. 

Krížna je už na dohľad. Na tejto trase sa mi páči to, že nie je tak masovo navštevovaná ako z Tureckej cez Líšku. Dokonca by som povedal, že je ešte krajšia ako moja obľúbená túrka cez Malú Krížnu.

 

Skialp na VTÁČNIK 1346 m.n.m. z dedinky Prochoť, popod Veľkú Homôlku.

 Na  Vtáčnik 1346 m.n.m. , najvyšší bod rovnomenného pohoria, sme sa prvý krát vybrali pred rokmi v letnej sezóne z dedinky Kľak. Tento rok som sa rozhodol, že ho zdolám aj v zime a to z obce Prochoť v Žiarskom okrese.

Na konci dediny pri vodárni ma zastavila závora, pri nej na zákrute parkujem auto a vydávam sa do neznáma po žltej turistickej značke.

V dolných partiách pohoria snehu už je pomenej a preto zapínam lyže na batoh a idem zo dva kilometre pešo. Ako som neskôr zistil v tomto úseku sa nachádza niekoľko vodární a tak tu asfaltku udržiavajú schodnú-odhŕňajú, preto tá absencia snehu.

Zrazu rovná čiara a na ceste leží dvadsať centimetrov snehu. Zapínam lyže a charakter túry sa v momente mení k lepšiemu. Prvé výhľady sa mi naskytujú pri smerovníku Prochotský potok. 

Zasnežená hadiaca sa asfaltka ma  vyviedla ku chate na Gronštolnach. Slnko pečie sneh mäkne, po krátkej pauze, musím ďalej .

Prechod cez nasledujúce lúky si troška skrátim a to tak, že na spodnej lúke nepôjdem doľava po žltej, ale rovno popri lese. Ku koncu cez strmý svah a som na hornej lúke. Zase popri lese v tieni lebo na lúke sa mi to už začína lepiť na nenaimpregnované pásy. Nad lúkami vchádzam do ihličnatého lesa a pokračujem ďalej po žltej.

Smrekový les pomaly strieda bukový a tu aj konči moja púť po žltej turistickej značke. Približne niekde 1100 m.n.m. sa vydávam po pravom úbočí juho-východnej rázsochy Veľkej Homôlky

Pôvodne som mal v pláne vyliezť na Veľkú Homôlku sprava a potom prejsť cez sedlo na hrebeň na Malú Homôlku. Ale som sa nechal zviesť stopou, ktorú tam zanechal niekto predo mnou. A bola to chyba. Síce som si  trochu skrátil cestu, ale júžné úbočie Veľkej Homôlky, ktoré som traverzoval, plus moje nenapustené pásy plus jarné slniečko sa rovná zase lyže na batoh a výstup na Malú Homôlku pešo.

Dosiahol som hrebeň a našiel červenú na Malej Homôlke. Podmienky sa v tejto nadmorskej výške zlepšili a zase zapínam lyže, na ktorých sa vyberám smerom k môjmu cieľu. Vtáčnik už miestami presvitá cez stromy riedkeho lesa a vizuálny kontakt mi pridáva na nálade, ubratej po predošlom zážitku.

Cestou na vrchol je to skoro rovina a podľa turistického značenia nachádzajúceho sa vo výške kolien, šípim že je tu markantne viacej snehu ako pár sto metrov nižšie.

Na najvyšší bod pohoria sa škriabem zľava, lebo sprava sa mi to nepodarilo. Je to celkom pekný strmý kúsok plný snehu, ktorý si cestou dole vychutnám.

Vrchol je dosť navštevovaný kvôli jeho pekným výhľadom. Môj výlet sa dá spraviť do troch hodín a je to okolo 900 výškových metrov. Lyžovačku dole, môžem prirovnať k pokojnej plavbe v hlbokom snehu pomedzi stromy bukového lesa. Od chaty dole je to už len super-G po zasneženej asfaltke.