Táto tečúca masa ľadu, ktorá je svojou rozlohou a dĺžkou najväčšia v Alpách a dokonca najrozmernejší ľadovec v rámci Európy sa plazí medzi vrcholmi Švajčiarska.
Hlavný tok sa koncentruje v sedle medzi vrcholmi Monch 4107 m.n.m. a Jungfrau 4158 m.n.m. Na mieste Konkordiaplatz sa zbiehajú štyri prítoky. A to: Aletschfirm, Jungfraufirn, Grúneggfirn a ewigschnefeld. Pre desiatkami rokov ho ešte napájal aj ľadovec Mittelaletschgletscher, ktorý sa formoval pod Aletschhornom 4193 m.n.m. a Oberaletschgletscher, ktorý sa nachádza teraz niekde na úrovni jeho konca-jazyka.
Na jeho konci sa nachádzajú turbíny elektrárne, ktoré sú napájané roztopenou sa vodou a ďalej preteká voda údolím Massa až do rieky Rhôny. Táto masa ľadu je dlhá asi 23 km a v sútoku ľadovcov na Konkordiaplaz je ľad hrubý asi 900m. Miestny machrujú, že keby sa táto zamrznutá masa roztopila, vystačil by 1 liter vody na každý deň pre 6 miliard ľudí na celé štyri roky.
Neuveriteľných 11 miliard ton na ploche 86 km2, čo je asi 72 milionov Jambo-jetou, váži tento cencúlik. Na mieste Konkordiaplaz sa ľadovec pohybuje asi 200m za rok a na jeho spodku je to asi o polovicu menej. Na fotke dole je Olmenhorn 3314 m.n.m. a na jeho ľavej strane je údolie, ktorým pred desiatkami rokov pritekal ľadovec Mittelaletschgletscher. Ešte Pár kilometrov zostalo, ale už sa nespájajú.
Relatívne ľahká dostupnosť, skoro do jeho stredu je z Fiescheralp-u. Z dedinky Fiesch lanovkou hore do Fiescheralpu a stade po turistickom chodníku č. 51 k tunelu Tälli, alebo ako ho mám nazvať. Dvojkilometrový tunel, ktorý slúžil na odvodnenie ľadovca a lepšiu dostupnosť k priehrade Märjelensee, Vás vyvedie priamo pod chatou Gletscherstube a odtiaľ je to k ľadovcu už len polhodku cesty.
Po 30 minútach sa dostávame k bezprostrednej blízkosti ľadovca, kde sa do neho vlieva potok a vyhĺbil do neho z boku otvor. Veľmi som sa do neho tešil, ale bol ešte zavalený snehom a možno aj prelomeným ľadom, to sa už nedozviem. Na fotke je vidno aj strážcu vchodu, ktorý to už túto zimu nezvládol.
Pred miliónmi rokov to tu bolo kompletne zamrznuté, trčali len konce vrcholov a Bettmerhorn, Eggishorn a Fiescherhorli boli len malími ostrovčekmi pevniny v mori ľadu. Na fotke hore je vidieť ako ľad, po dlhé roky brúsil kameň pod sebou.
Z vrcholu Eggishornu, z ktorého je nádherný výhľad na celý ľadovec, by si človek myslel, aká je tá masa zamrznutého snehu kompaktná a rovná. Ale až keď som prišiel naň, som videl, že je to inak. Ľadovec je celý zvlnený 2-3 metrovými vlnami a dopukaný. V niektorých trhlinách by sa stratilo aj celé auto. Ľad je na povrchu špinavý a zablatený, ale vnútri je krásne číry vidno to aj na malých jazierkach, ktoré sa tvoria na jeho povrchu.
Ďalšou zaujímavosťou sú tzv. "morény" to sú tie čierne pásy, ktoré vidno dobre na prvej fotke. Tu na fotke hore som sa ju snažil zachytiť, ale bližšie sa mi už nedalo ísť. Tieto pásy sú, minimálne na tomto mieste, asi dva metre široké a meter vysoké kopy kamenia a hliny. Možno že oveľa viac, len som to nemohol dobre zhodnotiť. Ohraničujú vlastne ľadovce, jednotlivé prítoky. Ako sa spájajú tak obrusujú horninu po svojich stranách a vzniká takáto línia.
Tu na fotke hore vidno trochu lepšie tú "morénu". Tento ľadovec má dve hlavné morény, ktoré majú aj vlastné meno, ale to už by asi nikoho nezaujímalo. Na jeho spodku tzv. jazyku sa vraj tiež dá vojsť do ľadovca. V prípade, že to prežijete, môžte si dať fotku na sociálnu sieť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára