GARDSKÉ JAZERO (tal. Lago di Garda, nem. Gardasee, ang. Lake Garda.)

Gardské jazero sa hrdo rozprestiera na severe Talianska medzi Alpami a Pádskou nížinou v nadmorskej výške 65 metrov nad hladinou mora.

Rozkladá sa v troch regiónoch a to v Tridentsko-Horná Adidža, obe tieto oblasti sú autonómne, ďalej je to Lombardia a tretí región je Benátsko.

Na severe je toto jazero užšieho charakteru a do roku 1918 patrilo pod Rakúsko-Uhorsko. V tejto časti sa nachádzajú dve väčšie mestá, ktoré stoja za spomenutie a to Prístavné mesto Riva del Garda a Torbole, popri ktorom tečie aj najväčší prítok jazera rieka Sarca.

Pozdĺž západného brehu (Gardesana occidentale-západný breh) sa nachádzajú malebné mestečka ako: Limone sul Garda, Gargnano, Gardone Riviera a Saló.

Na južnej strane dominujú mesta Desenzano del Garda, Simione a Peschiera del Garda. 

 Popri východnom pobreží (Gardesana orientale) sa rozprestierajú mestečka s historickým pozadím ako: Lazise, Garda, Torri del Monaco, Bardolino a Malcesine.

 Jazero má rozlohu 369,98 m2, dĺžka pobrežia je okolo 158 km a ak sa rozhodnete previesť sa okolo autom, tak si vyčleňte cca 3,5-4 hodinky času vo vašom rozvrhu.

 Jeho priemerná hĺbka je 136m a v najhlbšom mieste namerali 346m, to znamená že sa po jazere premávajú obrovské výletné lode, na ktoré môžete nastúpiť napríklad aj  v severnom už spomínanom meste Riva del Garda.

 Podnebie je vďaka polohe celkom stredomorské a preto okolo jazera sa môžete stretnúť s porastmi ako sú napr: cyprusy, oleandre, cédre, olivovníky,dokonca aj palmy a ja som vo voľnej prírode videl aj kaktus (:-D

 Okolo jazera a v jeho blízkosti je nespočetne veľa možnosti pre dovolenkárov, či už na severe sú to známe zabezpečené cesty, teda niečo pre horolezcov, alebo pekné dvoj tisícovky popretkávané cyklistickými cestami pre bikerov a aj terén pre sympatyzantov downhill-u, na juhu vychytené pláže pre "lenivcov" a v neposlednej rade si tu prídu na svoje aj wind surferi, ktorým hrá do karát čerstvý vietor, ktorý prichádza skoro každé popoludnie.

Pre tých, ktorí by sa rozhodli absolvovať okružnú cestu autom, odporúčam ju robiť v smere hodinových ručičiek. Ja som išiel v proti smere a zistil som, že som mal ísť radšej opačne aby som mal pobrežie stále po pravej ruke a mohol rýchlejšie reagovať, pri hľadaní parkovacieho miesta niekde popri ceste a nie odbáčať stále do proti smeru, lebo práve pri brehu jazera bolo viacej možnosti sa niekde pychnúť s autom a spraviť nejaké fotky.

Via ferrata na vrchol COLODRI 400 m.n.m.

Pekná a nenáročná zabezpečená cesta pozdĺž skalného brala nad mestečkom Arco, ktoré je asi najznámejšie pre horolezcov v blízkosti jazera Garda.

Nástup na tento výlet začína pri kúpalisku, teda v meste Arco sa treba držať návestí na (piscina-kúpalisko) a tam hľadať miesto na parkovanie. 

Asi 20 min. chôdze popri volne ležiacich skalných blokoch, na ktorých sa často krát praktikuje športové lezenie. Začiatok je viac-menej A/B , pohodka popri železnom lane, v prípade že by sa chcel niekto pridržiavať, ale hlavne je to pre deti lebo pre ne je tento nenáročný výstup veľmi obľúbený.

Ďalej zase nasleduje troška chôdze až ku ďalšej pasáži  na  skale o obtiažnosti B.

Ku koncu príde trocha strmšieho lezenia B/C a po prekonaní tohoto úseku sa človek dostane na tzv. skalnú plošinu a stade pokračuje doprava po skalnatom chodníku pomedzi listnatý porast až ku železnému krížu vrchola Colodri.

Naskytuje sa mi nádherný výhľad na zrúcaninu Arco a na sever najväčšieho jazera Talianska Lago di Garda, ktoré našinci volajú Gardské jazero.

V tejto oblasti som po prvý krát a videl som už olivovníky a aj s pálm som bol prekvapený, ale že tu stretnem aj kaktus len tak si hovieť vo voľnej prírode som nečakal.

Takže na túto jednoduchú, deťmi obľúbenú železnú cestu potrebujeme na 310. výškových metroch asi dve a pol hodinky, kde 20 minút sa ide k skalnej stene, hodinku bojujeme na nej a hodinka dole poza skalný masív a cez staré mesto Arca zase ku autu. Cestou by ste určite nemali zabudnúť si dať Talianskú zmrzlinu v jednej z miestnych cukrárni, lebo to stojí za to.

Via ferrata Rio Sallagoni k zrúcanine hradu Castello di Drena

Zabezpečená cesta popod zrúcaninu hradu Castello Drena, ktorá vedie cez vekmi, miestnym potokom hĺbenú úžinu, je v letných mesiacoch príjemným ochladením pre nadšencov železných ciest.

Presúvam sa z malebného prístavného mesta Riva del Garda smerom na sever cez horolezecké mestečko Arco a pri nasledujúcej dedinke Dro bočím doprava k mestu Drena.

Parkujem pod zrúcaninou na väčšom parkovisku a poza zvodidlá hlavnej cesty smerom nadol sa dostávam na štart tohoto dobrodružstva. Už na začiatku je mi jasné, že to bude úzky prechod a obávam sa či sa tam moje veliké brucho vojde.

Začiatok je označovaný ako najťažší úsek celého výletu. V Rakúskej škále od A po F je to C. Ešte som sa pred nástupom na skalu troska opláchol v podo mnou tečúcej vode , kedže mi v kufri auta , kde som spal, netečie (:-D

A nenáročný výstup môže začať. Takže sa predieram tmavým a úzkym korýtkom Ria Salagoni, vybavený aj malým digi foťákom, ktorý sa ťažko vysporadúva s prítmím v úžine  a s bleskom vyzerajú fotky veľmi ne- autenticky.

Moje zrkadlo vyťahujem až v bezpečí, keď nestojím na klzkej kramle a nedržím sa jednou rukou istiaceho železného lana. Vychádzam z tenkej diery a som milo prekvapený nasledujúcou pasážou.

Otvára sa mi pohľad ako z filmu stratený svet. Po tom úzkom, tmavom a vlhkom úseku je na rade prechádzka flórou , ktorá navodzujem pocit ako v džungli.

Tento troj lanový most je troška rozptýlením a pokračujem ďalej v tomto "inom svete" medzi dvoma vysokými stenami masívu, na ktorom postavili naši predkovia hrad Drena.

Miestami je nutné prejsť aj cez potok a troška sa namočiť a z mokrími podrážkami topánok sa potom dosť šmýka na hladkých stenách a kramlách osadených v nich. Takže si to tu vyžaduje troška väčšiu opatrnosť ako by človek čakal.

Následne sa dostávam ku lavičke, ktorá vedie popri prevísajúcich horolezeckých, skobami posiatych stenách až ku hradnej zrúcanine. Druhá časť výstupu nie je už zabezpečená istiacim, železným lanom, ale v stenách úžiny, ktorá zase nasleduje sú zakotvené kramle, po ktorých môže človek šplhať.

Na tejto križovatke je to troska zradné, až keď som bol na skale na pravej strane som si všimol, že idem zle a musím sa vrátiť a vojsť vľavo do strach nahánajúceho otvoru v skale, z ktorého vyteká už spomínaný potok.

Tu treba počítať, že sa troska zamočíte lebo miestami sa lezie v bezprostrednej blízkosti vodopádikov a v jarnom obdobý, keď je vela vody sa neodporúča, pokračovať v tejto druhej časti výstupu.

No a ďalej je to už dosť o improvizácií lebo to nie je nejako zvláštne označené a minimálne ja som vyšiel niekde vo vinnej záhrade a nevedel som nájsť cestu ku hradu a tak som sa vrátil,  nie ako som vyšiel hore, ale po ľavej strane tesne popri strmej skalnej stene až ku drevenej lavičke, vedúcej tiež ku zrúcanine.

Zhrnul by som to len pár slovami a to, že výstup trvá okolo dvoch hodín. Z toho 15 minút sa ide od parkoviska k nástupu a cca 30minút dole (popri hlavnej ceste vedie aj rôznymi skratkami turistický chodník.) Celkovo je to 200 výškových metrov o obtiažnosti max. C. 

A ešte aby som nezabudol, osoby nižšie ako 150 cm, mohli by mať  problém, lebo istiace lano, o ktoré sú zapnuté je miestami vo  väčšej vzdialenosti od roxorov, na ktorých stoja.

Via ferrata dell` Amicizia na vrchol Cima Sat 1246 m.n.m.

Cima Sat 1246 m.n.m. na severe najväčšieho jazera Talianska, zvaného Lago di Garda alebo nazývané aj Lago di Benaco sa  týči nad prístavným malebným mestečkom Riva del Garda v provincii Trentino. Na vrchol Cima Sat vedie okrem iného aj zabezpečená cesta (Tal. -via ferrata, Nem. -Klettersteig), ktorá je známa hlavne svojimi dlhými a strmími rebríkmi.

Keď prídete do mestečka Riva del Garda treba sa stále držať návestí na prístav (PORTO) a popri hlavnej ceste, smerujúcej na Limone del Garda, intenzívne hľadať miesto na parkovanie. Cesta č.404 sa začína  pri tabuli určujúcej smer ku zrúcanine zvanej Bastione 211m.n.m. Odtiaľ ďalej ku chate, ktorá je v prevádzke len cez víkendy.

Od tejto chaty zvoľte smer kaplnka sv. Barbari a pri zamrežovanom tunely (zrejme vedie k neďalekej vodnej elektrárni) v skale. bočte doprava na cestu č.404 B., ktorá vás zavedie k pristávacej ploche pre vrtuľník a tam poblízko sa začína výstup. Lezecké sety si môžte nasadiť už na chate alebo dosť miesta je aj pri heli-porte.

Nástup na stenu je relatívne ľahký lezenie A/B miestami 1-, striedajúce sa s pasážami voľnej chôdze. Je to mierne zahriatie a to doslovne lebo bralo je orientované na juho-východ, takže od rána tam pečie slnko. Potom príde terasa pokrytá riedkym lesom, v ktorom sa človek troška schladí a pripraví na očakávane rebríky.

Pohľad zospodu na tento dlhý reber, nevyzerá bezpečne, ale je celkom pevný. Nosnosť tohoto železa sú len tri osoby, takže ak je vás viac je nutné  pod nim čakať, kým kamoši nie sú hore.

Pohľad z vrchu. Oká istiaceho lana sú asi 2m od seba a je dosť namáhajúce, sa na tom strmom dlhom rebríku držať jednou rukou a druhou tak často prepínať karabíny. Tieto rebríky sú na škále po F označované ako B/C.

Po všetkých tých rebríkoch zase troška pohodičky v podobe pešej pasáže s riedkym porastom, v ktorom sa môžme troška posilniť a schladiť.

Potom nasleduje krátky chrbát, zase troška lesu a posledný rebríkový úsek B/C, ktorý sa dá aj obísť po ľavej strane.

Ale kto by si už nechal ujsť toto finále. Celkovo má tento výlet 1220 výškových metrov a z toho ste 640 výškových metrov na rebríku alebo lane na priamom slnku. Takže táto túra nepatrí k tím najľahším.

Na Vrchole je osadená Talianská zástava a rozhľad z tade je nádherný. V ľavom dolnom rohu je prístavné mesto Riva del Garda nad ním je mesto Torbole, cez ktoré preteká najväčšia dotácia jazera a to rieka Sarca. A nádherný je aj pohľad na dvoj tisícovky východného pobrežia.

Na severe je pohľad na malebnú scenériu, ktorá dakedy patrila Rakúsko-Uhorsku a pod tými kopčekmi sa nachádza mestečko Arco, ktoré je asi najznámejšie pre horolezcov, lebo táto oblasť disponuje nespočetným množstvom kompaktných skalných útvarov.

 Z vrcholu je ešte jedna nebezpečnejšia pasáž s rebríkom, ktorým sa dostanete k ďalšiemu heli-portu a s tadiaľ sú dve možnosti na cestu späť. Prvá je doprava po ceste č.418 a potom buď po miestnej komunikácií do Riva del Garda alebo zo 418 doprava na 402, ktorá vedie ku zrúcanine Bastione. Druhá možnosť je od heliportu doľava po ceste c. 413 a potom 404 ku kaplnke a späť ku chate a následne k Bastione a ďalej do mesta ako sme prišli.

Takže zhrniem to tak, že na tento výlet B/C kde tu 1-, potrebujete okolo 6 hodín. Celkovo je to 1220 vm a z toho 640 vm je lezenie na skale. Cca jeden a pol hodiny sa ide ku skalnému útvaru, dve aj štvrť hodinky sa lezie a rovnaký čas potrebujete na cestu späť. Výhľad patrí k jedným z najkrajších v okolí