Zabezpečená cesta popod zrúcaninu hradu Castello Drena, ktorá vedie cez vekmi, miestnym potokom hĺbenú úžinu, je v letných mesiacoch príjemným ochladením pre nadšencov železných ciest.
Presúvam sa z malebného prístavného mesta Riva del Garda smerom na sever cez horolezecké mestečko Arco a pri nasledujúcej dedinke Dro bočím doprava k mestu Drena.
Parkujem pod zrúcaninou na väčšom parkovisku a poza zvodidlá hlavnej cesty smerom nadol sa dostávam na štart tohoto dobrodružstva. Už na začiatku je mi jasné, že to bude úzky prechod a obávam sa či sa tam moje veliké brucho vojde.
Začiatok je označovaný ako najťažší úsek celého výletu. V Rakúskej škále od A po F je to C. Ešte som sa pred nástupom na skalu troska opláchol v podo mnou tečúcej vode , kedže mi v kufri auta , kde som spal, netečie (:-D
A nenáročný výstup môže začať. Takže sa predieram tmavým a úzkym korýtkom Ria Salagoni, vybavený aj malým digi foťákom, ktorý sa ťažko vysporadúva s prítmím v úžine a s bleskom vyzerajú fotky veľmi ne- autenticky.
Moje zrkadlo vyťahujem až v bezpečí, keď nestojím na klzkej kramle a nedržím sa jednou rukou istiaceho železného lana. Vychádzam z tenkej diery a som milo prekvapený nasledujúcou pasážou.
Otvára sa mi pohľad ako z filmu stratený svet. Po tom úzkom, tmavom a vlhkom úseku je na rade prechádzka flórou , ktorá navodzujem pocit ako v džungli.
Tento troj lanový most je troška rozptýlením a pokračujem ďalej v tomto "inom svete" medzi dvoma vysokými stenami masívu, na ktorom postavili naši predkovia hrad Drena.
Miestami je nutné prejsť aj cez potok a troška sa namočiť a z mokrími podrážkami topánok sa potom dosť šmýka na hladkých stenách a kramlách osadených v nich. Takže si to tu vyžaduje troška väčšiu opatrnosť ako by človek čakal.
Následne sa dostávam ku lavičke, ktorá vedie popri prevísajúcich horolezeckých, skobami posiatych stenách až ku hradnej zrúcanine. Druhá časť výstupu nie je už zabezpečená istiacim, železným lanom, ale v stenách úžiny, ktorá zase nasleduje sú zakotvené kramle, po ktorých môže človek šplhať.
Na tejto križovatke je to troska zradné, až keď som bol na skale na pravej strane som si všimol, že idem zle a musím sa vrátiť a vojsť vľavo do strach nahánajúceho otvoru v skale, z ktorého vyteká už spomínaný potok.
Tu treba počítať, že sa troska zamočíte lebo miestami sa lezie v bezprostrednej blízkosti vodopádikov a v jarnom obdobý, keď je vela vody sa neodporúča, pokračovať v tejto druhej časti výstupu.
No a ďalej je to už dosť o improvizácií lebo to nie je nejako zvláštne označené a minimálne ja som vyšiel niekde vo vinnej záhrade a nevedel som nájsť cestu ku hradu a tak som sa vrátil, nie ako som vyšiel hore, ale po ľavej strane tesne popri strmej skalnej stene až ku drevenej lavičke, vedúcej tiež ku zrúcanine.
Zhrnul by som to len pár slovami a to, že výstup trvá okolo dvoch hodín. Z toho 15 minút sa ide od parkoviska k nástupu a cca 30minút dole (popri hlavnej ceste vedie aj rôznymi skratkami turistický chodník.) Celkovo je to 200 výškových metrov o obtiažnosti max. C.
A ešte aby som nezabudol, osoby nižšie ako 150 cm, mohli by mať problém, lebo istiace lano, o ktoré sú zapnuté je miestami vo väčšej vzdialenosti od roxorov, na ktorých stoja.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára