sobota 22. marca 2014

Ani najlepšie krémeše nemajú na CHOPOK 2024 m.n.m. a DEREŠE 2004 m.n.m.


 Dereše je štvrtý najvyšší vrch Nízkych Tatier, ktorý leží v hlavnom hrebeni medzi vrcholmi Pol´ana 1890 m.n.m. a Chopok 2024 m.n.m.
Chopok je tretí najvyšší vrch tohto pohoria , na ktorom boli vybudované lyžiarské strediská a to zo severu Jasná a na južnom úbočí je to Trangoška alebo jednoducho Chopok-juh.
 Je veľa možností ako sa na tieto kopčeky z juhu dostať. Klasika je hádam z parkoviska Krúpova a po západnej zjazdovke až po vlek na Jelenej lúke a stadiaľ už len podľa chuti. 
A odtiaľ stále hore a ešte troška vyššie až ku konečnej vleku pod Derešmi, ktoré sa nazýva aj Dereše-rázcestie a potom už sa treba len rozhodnúť, či doľava na Dereše 2004 m.n.m. alebo doprava na Chopok 2024 m.n.m.
Na tomto južnom svahu hrebeňa Nízkych Tatier je nespočetne veľa možnosti na skitouring, človek už keď sa dostane na vrchol hrebeňa, tak sa môže poprechádzať či už na lávu stranu od vrcholu Dereše na smer Poľana, Kotliská, Skalka až ku najmohutnejšiemu vrcholu tohoto pohoria, nazývaného Chabenec 1955 m.n.m., ktorý je aj zároveň šiestym najvyšším bodom.
Alebo na pravú stranu od Chopku cez Konské 1875 m.n.m., popod Krúpovu hoľu 1922 m.n.m. až ku dvom najvyšším kopčekom a to Ďumbier 2043 m.n.m. a za ním Štiavnica  2025 m.n.m., ktorá je len o meter väčšia ako Chopok.
Výhľady sú nádherné, keď sa na to pozerám, neviem, kde by som sa vybral nabudúce skôr.
Pohľad na Vysoké Tatry a ich prirodzenú dominantu horného Liptova a zároveň jeden z najvyšších vrcholov našej republiky Kriváň 2494 m.n.m., ktorý je neoficiálnym symbolom Slovenska.
Pohľad na severné steny hlavného hrebeňa NT pod Chopkom a Derešmi, kde si prídu na svoje hlavne zdatný lyžiari.





streda 19. marca 2014

S kornetom z ľanu na Nízko Tatranskú POĽANU 1890 m.n.m.


Polana v Nízkych Tatrách leží na hlavnom hrebeni medzi vrchmi Dereše a Kotliská. Pokúšam sa kompletizovať návštevy na tomto hrebeni a tento kopček mi padol do oka preto, že som sa chcel viacej priblížiť a rozhliadnuť na smer Kotliská a Chabenec.
Je veľa možnosti, kde začať výstup, ale ja klasicky začínam z parkoviska Krúpova a idem po starej zjazdovke pod Derešmi až kým sa nedostanem ku starému vleku a niekde v polke jeho dĺžky, bočím doľava a mierne stúpajúcim traverzom mierim k Liptovskej hole, kde sa napojím na červenú trasu na hrebeni.
Tam už sa mi to krásne otvára a aj náročnosť výstupu sa mierni a môj cieľ už je na dohľad. Po pravej strane na severnom strmom svahu tohto hrebeňa je možné pozorovať luxusné freeride-ové steny, pokrité perfektným prašanom, kedže sa tam nedostane toľko slnka, .
Pohľad na dve zo štyroch dvoj tisícoviek Nízkych Tatier, ktoré sú spojene s Poľanou Liptovskou hoľou.
Pohľad na Vysoké Tatry 
Pohľad na hrebeň Nízkych Tatier z odbočky do Jasenia

utorok 18. marca 2014

SELLA RONDA lyžovačka kolom dokola okolo horského stola.


Masív skupiny Sella sa nachádza v Talianských Alpách presnejšie v autonómnej oblasti Južné Tirolsko. Okolo tohto masívu vedie spleť vlekov a zjazdoviek, konkrétne sú dookola štyri veľmi známe lyžiarské strediská, viď foto hore, čo umožňuje túto horu skál prelyžovať dookola. A to v dvoch smeroch:- V smere ručičkových hodiniek po oranžovej trase, ktorá je aj viacej športovejšia alebo v proti smere po zelenej.Táto štreka meria okolo 42 km a dá sa začať v piatich miestach:
Campitello, Canazei, Arabba, Corvara a Wolkenstein. My sme štartovali v tom poslednom mieste, kde sme si zakúpili ski pas (Dolomiti superski 52e/ 2014) plus parkovné 5e, takže tento špás vínde na pekný balík.
Počasie nám hralo do karát a tak už hodinu pred spustením vleku čakáme pri turnikete na prvú lanovku. Pri lyžovačke je moje heslo prvou lanovkou hore a poslednou dole, keď už platím také prachy.
V poradí druhá lanovka za Wolkensteinom premáva v oboch smeroch, úplný nezvyk pozerať sa na ľudí v proti smere. 
V marci 2012 sme už raz absolvovali toto dobrodružstvo, ale sa nám nepodarilo to zdolať. Zjazdovky boli plné ľudí a na vlekoch sa strašne dlho čakalo. Niekde v polke za Marmoladou sme sa začali radšej vracať, lebo vpred by sme to nestihli, ale aj pri návrate nám zrazu vipli o štvrtej lanovky a zostali sme niekde vysieť a stadiaľ sme sa museli dopraviť k autu za nekresťanské peniaze taxíkom.
Ale tentokrát sme vynechali Marmoladu , na ktorej lanovku sme vtedy čakali više hodiny. Tentokrát sme to dali s prehľladom za 4 hodinky, to znamená, že zdatný lyžiari bez nejakých dlhších prestávok to dajú aj dvakrát.
Tento horizontálny vlek je už odbočkou na Marmoladu, ktorá podla niektorých zdrojov, nepatrí do Sella rondy. Kto ju chce vynechať, musí isť lanovkou ležiacej v pravo od tohoto vleku.

Lanovka na Marmeladu pojme až okolo 70 osôb a aj napriek tomu sa v hlavnej sezóne, musí na ňu tak dlho čakat. Ma až tri prestupné stanice a vyvezie vás do výšky 3343m.n.m. Marmolada je najvyšší bod Talianských Dolomýt a tento kopec, nesie na sebe jediný významný ľadovec celého tohto pohoria.
Cez Dolomity, viedla za prvej svetovej vojny hranica medzi Rakúsko-Uhorskom a Talianskom a viedli sa tu dlhé roky pozičné boje. 
Práve vďaka tomu vznikli prvé zaistené cesty tu a do teraz niektoré, opravené, slúžia turistom. Za vojny tu spadla veľká ľadovcová lavína, ktorá pochovala više tristo vojakov a do dnes pri topení ľadovca, vyplavuje telá alebo ich výstroj a vybavenie.
Počasíčko sa nám začalo pomaly kaziť, ale aj napriek tomu boli výhľady pekné a miestami oveľa zaujímavejšie. A ku koncu našej misie, začalo dokonca aj snežiť, takže sme boli radi, že sme to takto pekne stihli.
Každoročne sa na tomto okruhu konajú nočné preteky v skialpinizme. Bez pomoci vlekov a lanoviek to musia zvládnuť  skialpinisti vo dvojiciach . Rekord trate, ktorý nie je od roku 2008 ešte prekonaný je 3:15:07 a žensky rekord je 3:55:12. My sme na to v kľudnom tempe a s prestávkami potrebovali okolo 4 hodín a to sme sa vyvážali vlekmi. 
Dolomity sú zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO a to preto, lebo nikde na svete sa nevyskytuje taká flóra a fauna v takej nadmorskej výške ako tu a jedným príkladom je aj masív Schlern, ktorým najvyššim bodom je monte Petz 2564 m.n.m.. Na vrchole tejto plošiny sa nachádzajú pasienky, patriace k najvyššie položeným v Európe.


Na záver len toľko, že sa určite oplatí navštíviť tento kraj, ktorý disponuje dokopy više 500 km zjazdoviek, ktoré sú navzájom poprepájané, či uz vlekmi alebo skibusmi. Prejazdíte tu štyri provincie, kde sa môžete stretnúť s troma materskými jazykmi (Taliansky, Nemecky a Ladínsky), ktoré sa tu bežne používajú.

sobota 15. marca 2014

Na deň dier s pásami na ĎUMBIER 2043 m.n.m.

Ďumbier je najvyšší kopec  Nízkych Tatier, rozprestiera sa na hlavnom hrebeni  a to medzi Vrchom Štiavnica 2025 m.n.m., ktorý je aj druhým najvyšším vrchom  tohto pohoria a Krúpovou hoľou 1922 m.n.m. 
V jednu peknú slnečnú sobotu 8.3.2014 sme sa vybrali na tento kopček pozrieť. Zvolili sme trasu z parkoviska Trangoška po zelenej  na chatu generála M. R. Štefánika a stadiaľ najlepšou možnou cestou na vrchol Ďumbiera.
Cesta vedie zo začiatku cez prevažne ihličnatý les, ktorý neskôr vystrieda kosodrevina. Za kosodrevinou už len jedna strmá strán, za ktorou nás už čaká Štefániková chata.
Tu sa nám už naskytuje pohľad na vrchol a tiahlu štreku k nemu
popod vrch Štiavnica . Slnko pečie a výhľad na okolité údolia zahalené ešte v hmle je nádherný.
Na cestách bolo nespočetné množstvo ľudí, či už na lyžiach, s mačkami alebo len tak na pešo a ani sa im nečudujem. Dokonca sme stretli aj ľudí s cepínmi pripnutými na batohoch. No  keď už mám cepín na takejto vychádzke, tak buď ho držím v ruke alebo by som ho mal pichnutý medzi batohom a chrbtom aby v prípade pádu som ho mohol rýchlo vytiahnuť a brzdiť ním. Pripnutý na batohu je platný ako mŕtvemu kabát. Takže to páni mali ako módny doplnok. Nuž nedbám. 
Na vrchole sa týči slovenský dvoj kríž a za ním pohľad na Vysoké Tatry. 
Z mora oblakov, hrdo vystupujú štíty nášho najvyššieho pohoria, z ktorích najviac dominuje všetkým dobre známi Kriváň.
Na západe sa nám naskytuje pohľad na hlavný hrebeň Nízkych Tatier a jej ďalšie dve dvojtisícovky Chopok a Dereše.
Invázia oblačnosti, ktorá sa rúti cez Chopok a dereše na kolmú stenu Skalky je fascinujúca.

 Zjazd z Ďumbiera ja možný ako výstup, ale neodporúčam ho. Lebo výstupová trasa je úzka, čo by nebol až taký problém, ale je posiata obrovským množstvom turistov, ktorí sa tiež derú na vrchol. Je dobré zvážiť cestu ako je na prvej fotke naznačené. Z Ďumbiera na západ popod Krúpovu hoľu ku Demänovskému sedlu a následne dole ku Srdiečku a stadiaľ na parkovisko Trangoška.
ÚČINKOVALI