Masív skupiny Sella sa nachádza v Talianských Alpách presnejšie v autonómnej oblasti Južné Tirolsko. Okolo tohto masívu vedie spleť vlekov a zjazdoviek, konkrétne sú dookola štyri veľmi známe lyžiarské strediská, viď foto hore, čo umožňuje túto horu skál prelyžovať dookola. A to v dvoch smeroch:- V smere ručičkových hodiniek po oranžovej trase, ktorá je aj viacej športovejšia alebo v proti smere po zelenej.
Táto štreka meria okolo 42 km a dá sa začať v piatich miestach:
Campitello, Canazei, Arabba, Corvara a Wolkenstein. My sme štartovali v tom poslednom mieste, kde sme si zakúpili ski pas (Dolomiti superski 52e/ 2014) plus parkovné 5e, takže tento špás vínde na pekný balík.
Počasie nám hralo do karát a tak už hodinu pred spustením vleku čakáme pri turnikete na prvú lanovku. Pri lyžovačke je moje heslo prvou lanovkou hore a poslednou dole, keď už platím také prachy.
V poradí druhá lanovka za Wolkensteinom premáva v oboch smeroch, úplný nezvyk pozerať sa na ľudí v proti smere.
V marci 2012 sme už raz absolvovali toto dobrodružstvo, ale sa nám nepodarilo to zdolať. Zjazdovky boli plné ľudí a na vlekoch sa strašne dlho čakalo. Niekde v polke za Marmoladou sme sa začali radšej vracať, lebo vpred by sme to nestihli, ale aj pri návrate nám zrazu vipli o štvrtej lanovky a zostali sme niekde vysieť a stadiaľ sme sa museli dopraviť k autu za nekresťanské peniaze taxíkom.
Ale tentokrát sme vynechali Marmoladu , na ktorej lanovku sme vtedy čakali više hodiny. Tentokrát sme to dali s prehľladom za 4 hodinky, to znamená, že zdatný lyžiari bez nejakých dlhších prestávok to dajú aj dvakrát.
Tento horizontálny vlek je už odbočkou na Marmoladu, ktorá podla niektorých zdrojov, nepatrí do Sella rondy. Kto ju chce vynechať, musí isť lanovkou ležiacej v pravo od tohoto vleku.
Lanovka na Marmeladu pojme až okolo 70 osôb a aj napriek tomu sa v hlavnej sezóne, musí na ňu tak dlho čakat. Ma až tri prestupné stanice a vyvezie vás do výšky 3343m.n.m. Marmolada je najvyšší bod Talianských Dolomýt a tento kopec, nesie na sebe jediný významný ľadovec celého tohto pohoria.
Cez Dolomity, viedla za prvej svetovej vojny hranica medzi Rakúsko-Uhorskom a Talianskom a viedli sa tu dlhé roky pozičné boje.
Práve vďaka tomu vznikli prvé zaistené cesty tu a do teraz niektoré, opravené, slúžia turistom. Za vojny tu spadla veľká ľadovcová lavína, ktorá pochovala više tristo vojakov a do dnes pri topení ľadovca, vyplavuje telá alebo ich výstroj a vybavenie.
Počasíčko sa nám začalo pomaly kaziť, ale aj napriek tomu boli výhľady pekné a miestami oveľa zaujímavejšie. A ku koncu našej misie, začalo dokonca aj snežiť, takže sme boli radi, že sme to takto pekne stihli.
Každoročne sa na tomto okruhu konajú nočné preteky v skialpinizme. Bez pomoci vlekov a lanoviek to musia zvládnuť skialpinisti vo dvojiciach . Rekord trate, ktorý nie je od roku 2008 ešte prekonaný je 3:15:07 a žensky rekord je 3:55:12. My sme na to v kľudnom tempe a s prestávkami potrebovali okolo 4 hodín a to sme sa vyvážali vlekmi. 
Na záver len toľko, že sa určite oplatí navštíviť tento kraj, ktorý disponuje dokopy više 500 km zjazdoviek, ktoré sú navzájom poprepájané, či uz vlekmi alebo skibusmi. Prejazdíte tu štyri provincie, kde sa môžete stretnúť s troma materskými jazykmi (Taliansky, Nemecky a Ladínsky), ktoré sa tu bežne používajú.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára