KLEINE KREUZSPITZE 2518m.n.m

Na Kleine Kreuzspitze som chcel ísť už pred niekoľkými týždňami a dokonca som sa tam vtedy aj vybral, ale stala sa mi prekérna situácia a  zle som odbočil a dostal som sa k väčšiemu bratovi Hohe Kreuzspitze. No nebola to až tak prekérna situácia, keď som už na ňom stál, veď ma o dvesto metrov viac a tým pádom bol aj krajší výhľad. Ale nechcel som o ňom hovoriť, tak prejdem ku Malému Kreuzspitze.

Tento vrchol sa nachádza v Stubaierských Alpách  a východiskový bod je na konci údolia Ratschings v časti Flading. Tu sa nachádza veľké parkovisko, na ktorom nechávame auto a cez potok a potom cez riedky les sa dostávame na lúky, ktoré sú posiate rôznymi veľkými a malými kameňmi, medzi ktorími si freerideri prídu na svoje. My sme zvolili výstup práve pomedzi ne, aby sme si to tam omrkli a pri zjazde dole neboli niečim nemilo prekvapený. Tento výstup je oveľa strmší ako normálna klasická cesta, ktorá vedie po ľavej strane. 

Po tomto náročnejšom výstupe sa dostávame ku chate Klammalm, ktorá sa nachádza na rovinatom teréne a práve po ňom pokračujeme ďalej a pri hrádzi miestnej nádrže sa cesta rozdvojuje a to som si ja minule nevšimol. Doprava cez hrádzu vedie cesta na Hohe Kreuzspitze a tak mi sa vyberáme do ľava k nášmu cieľu.

Počasie bolo ozaj nádherné a ani sneh nebol skoro ráno na zahodenie a práve preto sme sa  vybrali na cesty už o pol siedmej aby sme pri zjazde vplyvom slnka nemali mäkký a ťažký sneh.

Výstup patrí medzi menej náročnejšie túry a asi aj kvôli tomu sme si to tento deň zvolili, lebo sme museli večer ešte pracovať. Výškový rozdiel je cca 1000m a túra nám trvala približne tri hodinky, ale naozaj bez stresov a ponáhľania sa .

Od chaty cesta viedla prevažne po rovinatom a mierne strmom teréne. Po nejakej pol hodinke sa dostávame na jeden z hrebeňov, s ktorého sa nám už naskytuje výhľad na náš kopček. Tu na vrchu sa to už pekne otvára a z hrebeňa sa musíme spustiť na dol do širokej a tiahlej kotliny, ktorou sa dostávame pod vrchol. 

Slnko pieklo a mi zhadzujeme všetko čo máme naviše a už sa tešíme na vrchol, ktorý nás stále sprevádza pri prechode kotlinou. Po stranách tejto kotlinky pozorujeme popadané lavíny a číhame po stranách aby jedna neprekvapila aj nás.

 V sedle pod vrcholom robíme krátku pauzu a ďalej pokračujeme bez lyži, ale dá sa ísť ďalej aj s nimi a pokoriť vrchol zjazdom dole, ale je to dosť strmé a vyfúkane, takže príjemnejšie je to bez nich.

 Na vrchole bolo krásne bezveterné počasie, čo sme si aj patrične vychutnali. Výhľad bol na všetky strany a mali sme na dlani aj jedno z najväčších miest južného Tirolska, Merano., ktoré je vzdialené od mojej dediny kde pôsobím okolo120km.

Na zjazd dole sme sa všetci tešili ako malí chlapci a pozorne sme cestou hore všetko plánovali a premeriavali, ale realita bola iná. Naše skoky, príležitostné komíny  a zasnežené kamene sme určite všetky nenašli cestou dole, ale aj napriek tomu sme si to fajne užili. Vo vyšších nadmorských výškach bol sneh hlboký a ľahký , trošku nižšie to už vyžadovalo troška väčší cit lebo sa prašan striedal s tvrdým podkladom hlavne na miestach kde sa striedali slnečné stráne s odvrátenými časťami úbočia. No a dole to už bolo len o prežití a dostaveniu sa k autu. Sneh bol ťažký, mokrý a v lese, cez ktorý sme to ku konci rezli trčali kamene a korene stromov, ale aj to k tomu patrí.

Na záver by som to všetko zhrnul tak, že táto túra patrí k ľahším výstupom s nádhernou scenériou, striedajúcou strmé úseky s rovinatým terénom. Je to pekne všetko otvorené a zjazd je vhodný aj pre začínajúcich freeriderov.

LADURNS

Lyžiarske stredisko Ladurns sa nachádza  v Stubeier Alpen v Južnom Tirolsku. (Klein aber fein), v okolí patrí medzy najmenšie strediská s dvoma lanovkami, ale pre mňa osobne je najobľúbenejšie, nielen kvôli tomu, že ho mám len päť minút autom, ale ja pre to, že má všetko čo má dobré stredisko mať.

Výhľad z Grubenkopf 2337m.n.m.

Nachádzajú sa tam zjazdovky pre všetky skupiny ľudí od modrých ľahkých po čierne pre lepších lyžiarov. Veľmi dôležité na zjazdovkách je, aby boli prehľadné, čo na Ladurnse určite sú. Je fajn, keď sa lyžiar rúti dole a vidí pred seba a nie ako vo  veľa iných strediskách, musí človek často brzdiť pred rôznym kopčekami a iným členitým terénom, aby sa pozrel, že čo je za ním, či tam niekto náhodou neleží alebo či tam nedesiatuje nejaký Talianský turista-lyžiar a tak...

Veľmi dobrý je aj tzv. Abfahrt-zjazd do údolia k parkovisku, túto zjazdovku pomenovali po miestnom típkovi, ktorý v roku 2007 vyhral super-G na olympiáde. Jedna malá nevýhoda je nie veľmi optimálna poloha strediska, čo vysvetľuje, že si na ňom slniečko môžme poriadne užiť len niekedy v polke februára, ale zase na druhej strane keď na iných strediskách už zatvárajú pre nedostatok snehu , tak na ladurnse sa ide v pohode ďalej ešte aj v apríli.

Aj skialpinisti si prídu na svoje, keď v prípade vysokého lavínového nebezpečenstva, nechcú veľmi riskovať, tak sa vyberú na bezpečné zjazdovky. Aj keď prevádzkovatelia nie sú celkom nadšený, kvôli bezpečnosti a aj kvôli tomu, že po prevádzkových hodinách, keď ratraky upravia zjazdovky to pri zjazde  večer trošku znehodnotia-dorýpu. Ale väčšinou skialpinisti zvolia výstup cez les a pri zjazde idú len po kraji zjazdovky, ale aj napriek tomu musia dávať veľký pozor lebo ratraky na svahu sa musia niekedy pre strmý terén sami navijákom vyťahovať a keď si človek neskoro všimne železné laná navijáku tak to väčšinou nedopadne dobre.

Ani freerideri sa nebudú v tomto stredisku nudiť a v prípade nového snehu je naozaj kde sa vyblázniť mimo označené zjazdovky alebo si zaskákať v parku pre snowboard  a freeski, ktorý prevádzkujú miestny chalani z frontzidcrew.

Hore na svahoch sú tri chaty, v kotrích sa vždy nájde niečo z miestnej kuchyne na jedenie a aj po lyžovačke na občerstvenie. Ďalej niekde pri konci Abfahrtu je ešte jedna malá chata  a potom úplne dole pri parkovisku je pizzeria, takže o jedlo je tu dobre postarané.

SATTELBERGALM in Gries am Brenner

 Chata sa nachádza na Brennerských vrchoch a je prevádzkovaná celoročne. Okolie chaty poskytuje nespočetné množstvo možností aktyvít ako v zime tak aj v lete. Ja osobne mám s ňou skúsenosti len v zime, keď sa vždy pri zimnej turistike v nej stavím na niečo teplé.

 Do roku 2006 sa tu prevádzkovalo lyžiarské stredisko, ale chatári doteraz udržiavajú zjazdovky a sánkársku dráhu ratrakom a vďaka tomu je toto miesto tak obľúbené a početne navštevované. Chata poskytuje výbornú domácu kuchyňu a robia aj rôzne akcie a opijáše.

 Chata disponuje aj ubytovaním do 50 osôb a to v troch izbách so šiestimi posteľami, jednej izbe so štyrmi posteľami a miestnosťami so šiestimi matracmi a jednou miestnosťou pre siedmich ľudí.

 V blízkosti chaty sa nachádza aj hotpot, kde môžme ohriať zmrznuté kosti priamo pod holím nebom alebo v neďalekej chatke je sauna pre zmrznutých skialpinistou alebo iných vyznávačov zimných športov.

viacej informácií nájdete tu:http://www.sattelbergeralm.at/sb/

SATTELBERG 2113m.n.m.

Posledné dni bolo počasie nie veľmi zhovievavé k sympatizantom hôr. Ortuť teplomera klesala pod úroveň       -15°C a silný vietor to všetko len znásoboval a podmienky v horách na šport boli ozaj len pre silné nátury. Lavínové nebezpečenstvo nebolo vysoké, ale aj napriek tomu pred tromi dňami, jedna lavína spôsobená vetrom pripravila o život dvoch skúsených domácich skialpinistov. Takáto veterná lavína vzniká nafukovaním snehu  na záveternej strane  na vrcholoch a hrebeňoch hôr a vytvára tak snehové jazyky, ktoré môžu mať aj niekoľko metrové rozmery. Keď už je takýto jazyk príliš ťažký alebo mu niekto pomôže tak sa otrhne a bere pred sebov všetko čo mu príde do cesty a stále sa nabaľuje a môže sa dostať takáto lavína aj do relatívne plytkých údolí.

Tým som chcel objasniť, dôvod výberu  môjho výletu na bezpečný a veľmi známi Sattelberg. Ranné počasie v údolí, z ktorého som štartoval bolo strašné a tak som nepredpokladal, že sa dostanem za prítomnosti silného vetra až na vrchol.

Ale výstup bol nad očakávania veľmi príjemný. S kamošom sme sa rozhodli, že teda nepojdeme po starej zjazdovke, ktorá nie je v prevádzke už od roku 2006, ale preskúmame okolité lesy, v ktorých bolo príjemne teplo. A dobre sme urobili, že sme sa tade vybrali, objavili sme v tých lesoch neporušené lúky plné panenského hlbokého snehu, na ktorích sme sa podpísali na ceste späť.

Asi v polovici cesty je chata Sattelbergalm, ktorá sa tam o všetko stará, myslím teda tú starú zjazdovku, ktorú doteraz stále upravujú a taktiež aj sánkársku dráhu. Preto je toto miesto také známe a obľúbené pre všetky vekové kategórie a rodiny s deťmi.

V druhej polovici cesty nám cestu skrížil spadnutý strom, čo teda v lese nie je nič neobvyklé a tak sme dostali nápad si cez ten strom postaviť rampu a pri ceste späť si troška spestriť zjazd (:-D 

Les nám pomaly končí a tým pádom aj naša ochrana pred vetrom a tak posledné metre nás sprevádzal vietor až na vrchol, na ktorom sa dlho nezdržíme práve kvôli nemu a rýchlo späť do lesa, na ktorý sme sa celú cestu na vrchol tešili. No nie tak celkom na les, ale na ten ľahký hlboký sneh, ktorý sa v ňom nachádzal.

Tento kopček sa nachádza v Stubeier Alpen, presnejšie v Brennerských vrchoch. Východiskový bod je z parkoviska v Gries am Brenner, ktoré sa nachádza priamo pod diaľnicou. Dĺžka túry sa odhaduje na dve hodky , ale zdatnejší to zvládnu aj za oveľa kratší čas. Výškový rozdiel od parkoviska po vrchol je cca. 925m a túra sa tu dá prevádzkovať celú zimu.

Ako sa to ráno zle začalo, myslím počasie, tak to nakoniec veľmi dobre dopadlo. Nečakal som, že nájdeme ešte nedotknutý sneh, lebo naposledy snežilo pred asi dvoma týždňami a na tak známom a frekventovanom mieste to je naozaj čo povedať. Na Sattelbergu som bol asi už štvrtý krát a žiaľbohu som nikdy nemal to šťastie na pekné slnečné počasie a nebolo tomu ani tento krát. Že vraj je s neho veľmi krásny panoramatický výhľad, no nič možno zase nabudúce, veď nemôžem mať všetko a koniec koncov môžem povedať, že mám radšej jazdu v prašane ako pekné počasie.

KRONPLATZ

   Lyžiarské stredisko Kronplatz (Plan de Corones) sa nachádza v údolí Pustertal v Južnom Tirolsku na severe Talianska. Patrí medzi lyžiarské strediská číslo jedna v Južnom Tirolsku, vďaka svojej rozlohe a kvalite poskytovaných služieb. Disponuje so 47 km lanoviek, sedačiek, vlekov a iních prepravných prostriedkov, ktoré majú dokopi kapacitu približne 69 700 osôb za hodinu a to vysvetľuje nie príliš dlhé čakacie doby pri vlekoch.Vychutnať si môžme 115km zjazdoviek.

My sme si vybrali nie veľmi optimálny deň na lyžovanie. Teplomer na vrchole Kronplatz, ukazoval -16° a toto dosť chladné počko bolo ešte umocnené štipľavým prudkým vetrom, takže nič moc. V tejto časti Tirolska, príroda nebola až taká štedrá a nenadelila veľa snehu a tak  toto stredisko bolo zasnežované technickým snehom, takže zase nič moc.

V prípade pekného počasia sa nám tu naskytuje nádherná 360° panoráma a za účasti čerstvého snehu je to raj pre lyžiarov. Freerideri si tu veľmi neprídu na svoje, lebo skoro všetky zjazdovky sú obohnané zábranami-sieťami proti pádu a značná časť plôch, na ktorích by sa dalo potenciálne vyblázniť v hlbokom snehu sú pedantne upravené. 

Na tento známi kopec sa môžme dostať až s piatich strán a to z Reischach-u , ktorý sa nachádza pri hlavnom meste tohto údolia, známeho ako Bruneck a tento východiskový bod je zároveň najznámejším a najvyhľadávanejším miestom. Potom je to z mestečka Percha, z ktorého sa lanovkou asi za 25min. dostaneme na vrchol a zase z vrcholu do Perchy vedie len jedna  červená zjazdovka cez les.

Ďalej sa na vrchol dostaneme z mestečka Olang na Východ od špicu a tu je to asi najfrekventovanejšie, lebo sa tu nachádzajú prevažne červené ziazdovky. Ďalším východiskovým bodom je dedinka St. Vigil a toto je optimálne prevažne pre začiatočníkov a pre rodiny s deťmi lebo zjazdovky sú tam prevažne modré. Piatym štartovacím miestom je v okolí dedinky St. Martin a toto miesto nie je vôbec pre začiatočníkov. S oboch strán tohto kopca sú čierne zjazdovky svetového kádru, kde sa konajú majstrovstvá v lyžovaní.

Mňa najviac zaujal zjazd do údolia k dedinke Reischach, do ktorého vedú dve zjazdovky čiernej farby. Vyskúšal som zjazdovku číslo štyri, zvanú Herrnegg a musím povedať, že tak strmí kopec som ešte nevidel, proste za pekného počasia sa tam dá ozaj dobre zalyžovať po kvalitne upravených zjazdovkách.

    Vleky začínajú ťahať o 8:45 do 16:15 a sezónu začali 26.11.2011 a končia 22.4.2012.

Na koniec by som povedal len toľko, že nám tentokrát počasie veľmi nevišlo na tomto kráľovi Južného Tirolska, ale určite sa tu ešte niekedy vrátim aby som si vychutnal nádhernú panorámu a vlastne celú lyžovačku, ktorú sa tu určite oplatí zažiť, ale len za účasti čerstvého snehu. Fascinujúce na tom všetkom je ako sa tu dá prelyžovať z dediny do dediny a cez ďalšie kopce do iného údolia a zase späť, no proste na týždennej dovolenke je tu naozaj čo robiť.