Posledné dni bolo počasie nie veľmi zhovievavé k sympatizantom hôr. Ortuť teplomera klesala pod úroveň -15°C a silný vietor to všetko len znásoboval a podmienky v horách na šport boli ozaj len pre silné nátury. Lavínové nebezpečenstvo nebolo vysoké, ale aj napriek tomu pred tromi dňami, jedna lavína spôsobená vetrom pripravila o život dvoch skúsených domácich skialpinistov. Takáto veterná lavína vzniká nafukovaním snehu na záveternej strane na vrcholoch a hrebeňoch hôr a vytvára tak snehové jazyky, ktoré môžu mať aj niekoľko metrové rozmery. Keď už je takýto jazyk príliš ťažký alebo mu niekto pomôže tak sa otrhne a bere pred sebov všetko čo mu príde do cesty a stále sa nabaľuje a môže sa dostať takáto lavína aj do relatívne plytkých údolí.
Tým som chcel objasniť, dôvod výberu môjho výletu na bezpečný a veľmi známi Sattelberg. Ranné počasie v údolí, z ktorého som štartoval bolo strašné a tak som nepredpokladal, že sa dostanem za prítomnosti silného vetra až na vrchol.
Ale výstup bol nad očakávania veľmi príjemný. S kamošom sme sa rozhodli, že teda nepojdeme po starej zjazdovke, ktorá nie je v prevádzke už od roku 2006, ale preskúmame okolité lesy, v ktorých bolo príjemne teplo. A dobre sme urobili, že sme sa tade vybrali, objavili sme v tých lesoch neporušené lúky plné panenského hlbokého snehu, na ktorích sme sa podpísali na ceste späť.
Asi v polovici cesty je chata Sattelbergalm, ktorá sa tam o všetko stará, myslím teda tú starú zjazdovku, ktorú doteraz stále upravujú a taktiež aj sánkársku dráhu. Preto je toto miesto také známe a obľúbené pre všetky vekové kategórie a rodiny s deťmi.
V druhej polovici cesty nám cestu skrížil spadnutý strom, čo teda v lese nie je nič neobvyklé a tak sme dostali nápad si cez ten strom postaviť rampu a pri ceste späť si troška spestriť zjazd (:-D
Les nám pomaly končí a tým pádom aj naša ochrana pred vetrom a tak posledné metre nás sprevádzal vietor až na vrchol, na ktorom sa dlho nezdržíme práve kvôli nemu a rýchlo späť do lesa, na ktorý sme sa celú cestu na vrchol tešili. No nie tak celkom na les, ale na ten ľahký hlboký sneh, ktorý sa v ňom nachádzal.
Tento kopček sa nachádza v Stubeier Alpen, presnejšie v Brennerských vrchoch. Východiskový bod je z parkoviska v Gries am Brenner, ktoré sa nachádza priamo pod diaľnicou. Dĺžka túry sa odhaduje na dve hodky , ale zdatnejší to zvládnu aj za oveľa kratší čas. Výškový rozdiel od parkoviska po vrchol je cca. 925m a túra sa tu dá prevádzkovať celú zimu.
Ako sa to ráno zle začalo, myslím počasie, tak to nakoniec veľmi dobre dopadlo. Nečakal som, že nájdeme ešte nedotknutý sneh, lebo naposledy snežilo pred asi dvoma týždňami a na tak známom a frekventovanom mieste to je naozaj čo povedať. Na Sattelbergu som bol asi už štvrtý krát a žiaľbohu som nikdy nemal to šťastie na pekné slnečné počasie a nebolo tomu ani tento krát. Že vraj je s neho veľmi krásny panoramatický výhľad, no nič možno zase nabudúce, veď nemôžem mať všetko a koniec koncov môžem povedať, že mám radšej jazdu v prašane ako pekné počasie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára