ALLERLEIGRUBENSPITZ 2131m.n.m.

Allerleigrubenspitze v Stubaiských Alpách na hranici Rakúska z Talianskom. Štartoval som z údolia Obernberger resp. z jeho úplného konca, na ktorom sa nachádza obrovské platené parkovisko.

Z parkoviska smerujem k jazeru Obernberger, najskôr po ceste v lese, ktorá v zime slúži ako sánkarska dráha. Po pár minútach sa dostávam z lesa a bočím doľava cez lúky a salaše ďalej nahor. Niekde nad poslednou chatou vchádzam do lesa a tu ma čaká najťažšia etapa výstupu.

Nasledovný výstup cez les je strmý a v jarnom období aj málo pokrytý snehom, takže jedným slovom boj. Existujú viaceré možnosti výstupu na hrebeň, ale tento bol taký spontánny a naslepo. 

Nad úrovňou lesa to bola už len pohodlná prechádzka na slnku. Môj ciel už bol na dohľad a to je pre mňa najdôležitejšie. Ale miestami som musel hladať fľaky snehu aby som po nich prešiel, ale miestami som to rezol aj cez trávu.

Z vrcholu môžeme pokračovať ešte ďalej po hrebeni na Hoher Lorenzenberg 2315m.n.m., Sandjoch až na Grubenkopf.

A  ako vždy najkrajšie na výstupe je zjazd naspäť do údolia aj keď na jar je niekedy problém nájsť správnu cestu dole, lebo už nie je toľko snehu ako by sme potrebovali,  ale našiel som si pekný žľab, v ktorom sa ešte držalo dostatok snehu.

WETTERSPITZ 2709m.n.m.



 

 Wetterspitz sa nachádza medzi údolím RidnauN a dolinou Pflersch v Taliansku. Je to vyhľadávané miesto skialpinistov, ale aj v lete je na vrchol nádherná túra.

Autom sa dopravíme až na koniec Pflersch-u a potom odbočíme na parkovisko Allris. Z parkoviska sa dostaneme na salaš Allris úplnou pohodkou za hodku.

Od chaty postupujeme údolím na sedlo pod Wetterspitze. Miestami musíme prekonávať snehové jazyky a padnuté lavíny, ktoré nám zanechala ešte zima. Po sedlo od chaty je to 2.5 až 3 hodky pohodovým tempom.

Od sedla to máme ešte asi trištvrte hodky na vrchol, už troška strmším a nebezpečnejším terénom. Po ľavej strane Pflerschtal a po pravej Ridnauntal, stačí otočiť len hlavu, autom je to vzdialené od seba asi pol hodinu a možno aj viac.

 Na vrchole sme nabrali potrebnú energiu na zostup dole a do zásoby nejaký ten vitamín D. Cestou domov sme sa ešte zastavili na už spomínanej chate, kde sme sa patrične odmenili a osviežili typickým pšeničným pivom a domácim schnapsom. Na fotke hore je pohľad z lyžiarského strediska LADURNS  , z ktorého sa tiež dá dostať na vrchol.

V pozadí pohľad na najvyššie body Rakúskych Stubaiských Álp Sonklarspiz, ZUCKERHÜTTL -najvyšší vrchol spomínaného pohoria , WILDER PFAFF , Wilder Freiger a Talianský AGLSSPITZ .

Na východe sa týčia Zillertalske Alpy s najvyšším kopcom HOCHFEILER , ktorý je aj v lete zasnežený.

BERG HEIL

SCHAUFELSPITZE 3333m.n.m

 Schaufelspitze 3333 m.n.m. sa nachádza v Stubaiských Alpách v Rakúsku. Je to jeden z ľahšie dostupných vrcholov v oblasti Stubaiského ľadovca, na ktorom sa rozprestiera najväčšie ľadovcové lyžiarske stredisko STUBAIER GLETSCHER . 

 Z diaľnice Innsbruck-Brenner je potrebné odbočiť na Stubai a prejsť si celým údolím až na jeho koniec, kde sa nachádzajú obrovské parkoviská. Ak nie je miesto v blízkosti lanovky, nevadí z parkovísk jazdí tzv. Pendelbus až ku vchodu lanovky.

 Už si len kúpiť lístok a ide sa. Podla kondície sa môžte vyviesť na Mittelstation 2300 m.n.m. (to bol aj môj prípad), ak sa necítite tak sa môžte po Gamsgarten 2600 m.n.m. a ak ste úplný začiatočník tak až po Eisgrat 2900 m.n.m. a v prípade, že je niekto úplná puma skialpinistická tak si to dá rovno z parkoviska 1750 m.n.m.

 Počasie je gýčové a skoro na krátky rukáv. Z Mittelstation mierim smerom na spomínané stanice, najskôr Gamsgarten a potom Eisgrat až celkom popod špic ku konečnej lanovky Schaufelspitz

 Celé sa to musí obísť a výstup bude ďalej nasledovať z juhu. Takže po rovinke ponad snowpark sa dostávam k nohám kopca. Ešte trochu vyššie na lyžiach ,ďalej od zjazdovky a ľudí, ktorý by mi mohli ukradnúť lyže (:-DDD, ktoré si tam odkladám a ďalej postupujem pešo.

 Počasie mi umožnilo vidieť Rakúsku, ale aj Taliansku stranu. V 360° výhľade mi mohli už len zavadzať Stubaier Wildspitze, na ktorý sa ešte len chystám, ZUCKERHUTL 3505 m.n.m , Ktorý je v Stubaiských Alpách najvyšší, HINTERE DAUNKOPF 3225 m.n.m. , z ktorého je brutálny freeride v širokom žľabe a nakoniec menší brat Zuckerhüttl WILDERPFAFF 3456 m.n.m. .

A hurá dole. Z úplného vrchu až na parkovisko, teda ak to snehové podmienky dovoľujú, je to asi 13km. Tak to už niečo na kondiľku je po tak dlhom výšlape. Ale medzi tým som sa stavil ešte najesť a dal si pár pív, takže sa to dalo.

                                      

Na poslednej fotke som naznačil čiastočnú cestu po ľadovci na Zuckerhüttl a Wilder Pfaff .

BERG HEIL.

Železná cesta na BURGSTEINWAND



                                                                     Klettersteig alebo po Taliansky via feratta je zabezpečený  turistický chodník fixnými lanami, reťazami alebo kramľami. Železná cesta na Burgstein-e bola pomenovaná po Rakúskom horolezcovi menom Reinhard Schiestl. Patrí medzi tie náročnejšie vychádzky.

Je to kolmá skalná stena, ktorá na prvý pohľad vyzerá brutálne a na druhý ešte horšie, ktorej zdolanie trvá asi 1.5 hod. Výstup  je dosť náročný na kondíciu, lebo je potrebné sa jednou rukou držať a druhou prepínať karabíny a takto celú cestu.

Reinhard ma obtiažnosti C-D a kde tu aj nejaký ten ľahší previs. Niekde v polovici je možnosť odpočinúť si, načerpať nové sily a zapísať sa do knihy návštev  ( :-D  alebo obehnúť pomalších turistov.

Každopádne by som nechcel spadnúť dole, výškový rozdiel je tam okolo 250m. Motiváciou na zdolanie tohto kameňa je chata na konci výstupu, kde sa môžte dosýta najesť jedál domácej kuchyne a dať si zaslúžené pivko.

Burgstein sa nachádza v Ötztale v Rakúsku pri dedinke Längenfeld. Začiatočníkom by som odporučil sa rozcvičiť na neďalekých menej náročných železných cestách ako sú najvyšší Tirolský vodopád STUIBENFALL alebo nemenej pekný LEHNER WASSERFALL

GROSSGLOCKNER 3798 m.n.m.



Pohľad z Kals am Grosglockner na najvyšší vrch Rakúska Grossglockner

Grossglockner je najvyšší vrch v Rakúsku. Meria okolo 3798m.n.m.. Na jeho zdolanie sme sa vybrali v 5 člennej skupine. Ja, horský vodca a traja známy. Horský vodca obvykle vezme pod svoje krídla len dve osoby, ale keď že bol s nami ešte jeden vodca pre vysokohorskú turistiku, tak súhlasil s výstupom v päť člennej skupine.

Fotené z druhej strany Kals am Grossglockner z Hochalpinstraße nad malebným mestečkom Heiligenblut.

 Dopravili sme sa autom do dedinky Kals am Grossglocker okolo 1300 nad morom. Stadiaľ sme vyrazili na chatu Stüdel hütte 2802m.n.m.,                                                                                                                                                                                                    

kde sme sa fajne najedli a prenocovali. Láger mal kapacitu okolo 22 miest a nebolo ľahké zaspať v prítomnosti toľkých spolubojovníkov ,s predstavou o zajtrajšom výstupe a so skutočnosťou v akej nadmorskej výške sa nachádzame.

  Keď sme vyrazili bola ešte tma. Náš nasledujúci cieľ bola najvyššie položená chata v Rakúsku Erzherzog-Johann-Hütte 3454m.n.m. Pri nej sme nasadili mačky a vytiahli cepíny a pokračovali na náš vysnívaný cieľ Grossglockner v preklade "Veľký zvon".

 Od  chaty to bolo asi ešte 2 hodiny. Bezpečne sme sa po snehu dostali pod vrchol, kde sme zložili mačky a pokračovali ďalej bez nich. Posledná časť výstupu bola asi najnáročnejšia. Človek so strachom z výšky by asi nemal absolvovať tento výstup.

 Hore bolo nádherne, počasie nám vyšlo a tak sme boli všetci nesmierne šťastný, že to takto dopadlo, aj keď sme nemohli zabudnúť na zostup, ktorý je veľa krát nebezpečnejší ako výstup.              

Na tento zážitok nikdy nezabudnem, bol to nádherný výlet, ktorý by som odporučil všetkým. Ako je vidieť na fotke, účasť  Slovákov pred nami je istá (:-D Veľmi som sa potešil, keď som to uvidel a nechcelo sa mi ani veriť.