streda 15. januára 2020

Túra na lyžiach: TURČEK- FLOCHOVÁ 1317 m.n.m.

Flochová 1317 m.n.m., ďalší "hrot" Slovenskej koruny, mi pribudne do zbierky a to z pohoria Kremnické vrchy. Aj keď nejaký vrchol s kruhovými výhľadmi by sa tu ťažko hľadal. Je to skôr masívna zalesnená kopa, na ktorej je ešte jeden nepatrný kopček, len o pár metrov nižší ako Flochová, zvaný Svrčinník 1313 m.n.m.
Východiskovým bodom, bude pre zimnú túru na lyžiach Turček trošku neobvyklé miesto. Ale o tom potom. Takže už pri vstupe hľadám po elektrických stĺpoch modré značenie, ktoré by ma malo previesť hustými lesmi a pre mňa neznámymi zákutiami až na vrchol.
Autom sa deriem cez relatívne členitú dedinku čo možno najďalej na okraj. Parkujem nad kostolom a stade sa vydávam na svoju púť. 
Snehu je o troška menej ako by som potreboval, ale mohlo to byť aj horšie. Zo začiatku idem lesnou zvážnicou, ktorá ma vovedie do lesa a tam prvé sklamanie-skladám lyže a idem chvíľku pešo.
Našťastie táto absencia snehu netrvala dlho. Dostávam sa na asfaltku, ktorá opisuje celú vodnú nádrž s pitnou vodou pre niekoľko regiónov. Cesta bola mne zatiaľ z neznámeho dôvodu celá odhrnutá. Takže zase len zľadovatelí povrch, pre lyže nič príjemné. Ku koncu cca 150 vm zostup ku medzníku - Studený žľab, ktorý ma bude ďalej navádzať do Širokej doliny.
Pri chate Štrich sa dozvedám, prečo si dal niekto námahu to tam zhrnúť dôkladnejšie ako v dedine. Konala sa tam ťažba dreva. Takže ak to zhrniem, tak doteraz žiadny pôžitok z terénu, ale na druhej strane som nestretol ani nohu, čo je oveľa lepšie ako preplnené tuctové kopce.
Chata Štrich je typická Slovenská poľovnícka drevenica. V prípade núdze by sa dalo prenocovať  vzadu v kôlni alebo na povale, ktoré boli odomknuté. Na povalu je trochu obtiažnejší prístup, ale nie nemožný.
Od chaty sa začal konečne zasnežený výstup a každým metrom sneh pribúdal. Zo začiatku strmý výstup lesnou zvážnicou, ale neskôr sa to zmiernilo.
Žiadne výhľady len hustý zmiešaný les.  Nikto nikde len panenský sneh a kde tu stopy zvierat, ktoré križovali zvážnicu pri snahe sa dostať k vode.
Cesta sa začína stáčať na sever a s tým, konečne po dvoch hodinách, vidím slnečné lúče, ktoré ma v momente prinútia zhodiť ďalšiu  vrstvu oblečenia. Čochvíľa sa dostávam na rázcestie Handel. To mi napovedá, že sa mi podarilo vyliezť na vrchol hrebeňa.
Ďalej pokračujem po červenej  a to je poznať ihneď, lebo cesta je prešliapnutá bežkárskou stopou. Tu už je minimálne stúpanie, lebo vrchol hrebeňa je rovinatý. Idem idem a zrazu drrrrb "čerešňa" a na nej len taká tabuľka z názvom vrchola. Tak som tu, výhľady sú len na okolité ihličnany a zasnežené čistinky.
Výstup mi trval okolo troch hodín a prekonal som cez 700 vm. Po rázcestie Studený žľab, ktorý sa nachádza na križovatke za nádržou Turček to bola nuda a boj. Od tadiaľ po chatu Štrich trochu lepšie a od chaty pekný skitouring. Pri návrate to bolo v opačnom poradí. Od rázcestia Handel po chatu príjemný "frírajdík" v lese, od chaty po nádrž slalom pomedzi skalky a bordel z ťažby na rozbitej ceste a od nádrže ďalších 150 vm stúpania späť k autu. Na to som potreboval okolo hodiny a pol. 

piatok 3. januára 2020

Skitouring na SMREČNÍK 1249 m.n.m. a VELESTÚR 1254 m.n.m. popri chate HOSTINEC




Kopec Velestúr 1254 m.n.m. je piaty najvyšší vrch v Kremnických vrchoch. Preslávil ho tajomný praslovanský runový nápis, ktorého pravosť mnohý spochybňujú, lebo by mohol dokazovať, že Slovania mali písmo úž dávno pred príchodom Cyrila a Metoda. Viacej o preklade a hystórii  zhrnuté, nájdete tu.
Prvý krát som sa dozvedel o tomto záhadnom mieste v knihe od Jozefa Banáša. Rozhodol som sa to miesto sám navštíviť. Cestou z Kremnice do lyžiarskeho strediska Skalka asi dvesto metrov za tunelom na pravej strane parkujem auto.
Hore sa vyberám po zasneženej asfaltke resp. po zelenej turistickej značke. Miernym stúpaním popri potôčiku sa dostávam ku medzníku pod čerešňou pri starej Zolovej chate, pred ktorou sa nachádza prameň vody.

Zolova chata je narozpad, ale v núdzi by sa dalo prenocovať v drevárni na ľavej strane alebo hore na pôjde. Lebo iba tie boli otvorené, chata bola zamknutá.
Po túto chatu je to ozaj pokojná, ba niekedy až zdĺhavá prechádzka. Ďalšou zástavkou bude chata Hostinec. Od tadiaľto po chatu sa  bude terén troška zdvíhať, ale nič čo by sa nedalo zvládnuť.
Stúpanie sa na Šindliarke zase zmierni a konečne sa mi naskytujú prvé výhľady a to na vysoký vysielač Skalky 1231 m.n.m.
 A na mystický kopček Smrečník, ktorý sa týči nad chatou Hostinec.
Chata hostinec mi už dlhšie vŕta v hlave, či je otvorená pre verejnosť alebo nie. Dnes bola zatvorená, ale možno v hlavnej sezóne je otvorená, kto vie. Vedie po pri nej južný okruh bežkárskej stopy a tak je škoda, že nemá nejakého chatára. Chata s takou hystóriou by možno prinášala nejaký ten obrat.
O Smrečníku 1249 m.n.m. som tu už písal. Je to zaujímavý kopček. Neleží na žiadnej značenej ceste, ale napriek tomu je často navštevovaný. Považuje sa za miesto spojené s vykonávaním rôznych rituálov.. Po obvode je obohnané kameňmi a rôznymi drevenými vyobrazeniami asi slovanských bohov, ak sa mýlim, ospravedlňujem sa.
S tohto miesta sú asi najkrajšie výhľady celého výletu. Na juhozápade sa nedá nevšimnúť kráľ Štiavnických vrchov Sitno 1009 m.n.m.
Viac na západ mi udreli do očí komíny v Žiarskej kotline, ktorá je hranicami medzi Štiavnickými a Kremnickými vrchmi.
Na západe sa hrdo týči Vtáčnik 1346 m.n.m. najvyššia puma rovnomenného pohoria.
Neprehliadnuteľná  je aj dominanta Veľkej Fatry Krížna 1574 m.n.m. , ktorá svojimi zasneženými hoľami bije do očí už z diaľky.
Pohľad na Smrečník z oblasti Velestúra.

Masív Velestúra z Južnej strany, na ktorej sa nachádza spomínaný praslovanský nápis.