streda 8. februára 2017

Výkendový skifatranizmus na Donovaloch -ZVOLEN 1402 m.n.m.

Zvolen 1402 m.n.m. sa vypína nad obľúbenou destináciou Donovaly vo Veľkej Fatre. Podľa môjho názoru je z neho najkrajší výhľad zo všetkých kopcov, ktoré som doteraz navštívil. Toľko pohorí  v 360° panoráme má človek ako na dlani, že sa tomu ani nechce uveriť.
Vyštartovali sme naň z parkoviska za dedinkou Hanesy pod Donovalmi. Parkovisko s prístreškom sa nachádza hneď za dedinkou pred pravotočivou zákrutou na pravej strane v smere nahor. Začínalo to všetko krásne, pekné počasie, dostatok snehu a pekná otvorená lúka.
Potom sme ale vošli do lesa, ktorý bol strmý a hustý a tam sa nám skončila sranda. Nie je kopec, s ktorým by sme si nedali rady. A tak radíme redukovanú jednotku a pomaličky ale isto sa predierame a palicami zosekávame  suché konáre, ktoré nám zavadzajú v ceste. Keby som dačo pred cestou požil, tak mám pocit, že som v pralese a s mačetou si čistím cestu pred sebov. 
Nad lesom sa napájame na "skialp trasu B", ktorá vedie z Donovalou a zavedie nás miernym stúpaním a po dobrej stope na sedlo Prípor.
Na obrázku hore je načrtnutý náš štart od hlavnej cesty za dedinkou Hanesy. Za parkoviskom na ľavej strane je dom, po nad ktorý sa budeme vracať.
Na sedle Prípor pletieme nôžkami doprava a tu sa začína hrebeň troška strmo dvíhať. Zvolen je už na dohľad. Hrebeň je vyfúkaný, ale na pochod s pásmy to stačí. Vrchol Zvolena bol úplne bez snehu. Tento rok je všetok sneh v lesoch.
Hlavný hrebeň Veľkej Fatry sa k nám krásne otočil, rozpoznali sme na ňom Krížnu a Ostredok. Pozreli sme si žľaby, rázsochy a údolia zase z iného uhla.
Ďalšie Slovenské pohorie na dohľad a to Malá Fatra z jej Veľkým KriváňomChlebom . V najbližšej dobe musím vyliezť aj na ten pyramídovitý Rakytov, ktorý sa mi votrel do obzoru.
Neoficiálny symbol Slovenska, bije na horizonte v Západných Tatrách do oči.
Nad Banskou Bystricou sa tiahnu Kremnické vrchy z vysielačom na Skalke, zase pekne otočené. Je to raj pre bežkárov.
V pozadí Štiavnické vrchy s ich dominantou, Sitnom a v popredí Starohorské vrchy z kopcom Pánsky diel, na ktorom som sa začínal oboznamovať z lyžami
Naľavo máme začiatok Nízkych Tatier. Veľká Chochľa, Malá Chochuľa a Prašívá. Ten bieli pás to je Hiadeľské sedlo a je to hranica medzi Nízkymi Tatrami a Starohorskými vrchmi z najvyšším bodom - Kozí chrbát
Hlboko pod nami sa rozprestiera obľúbené lyžiarske stredisko Donovaly. Niekde vzadu na horizonte je Sopečné pohorie Poľana z jej rovnomenným najvyšším vrchom.
Tu som cvakol tabuľu na parkovisku a znázornil ako približne sme postupovali.
Zlyžovali sme k stanici sedačky a z tade pešo až na vrch Donovalou a tam sme prešli na druhú stranu a popri cintoríne cez zastavanú časť a následne cez lúky popri ceste sme zlyžovali k parkovisku.

Bez chleba, či s chlebom na CHATU POD CHLEBOM 1415 m.n.m.

Chata pod Chlebom ako to už napovedá jej názov sa nachádza pod Kopčekom Chleb a tento vrchol narástol v Malej Fatre v jej Krivánskej časti.
Na chatu je možné sa dostať z viacerích strán. Z južnej strany z Trusalovej po žltej turistickej značke a od Zajacovej po zelenej. Zo Šutova po zelenej alebo po modrej popri chate Voopád a následne cez najväčší vodopád Malej Fatry, zvaný Šútovský.
Izba Kriváň 8 postelí
Zo severu je to tiež možné. Od chaty na Grúni po žltej na Poludňový Grúň a stadiaľ ďalej po červenej alebo od chaty Vrátna po zelenej. Počas prechodu hrebeňa po červenej buď zo Strečna alebo Zázrivej
Izba Chleb 9 postelí
V spodnej časti, do ktorej sa vchádza cez predsieň, kde je možnosť si odložiť lyže, sa nachádza bar z z výdajným okienkom, spoločenská miestnosť pre alko-turistov a tri izby s troj poschodvými posteľami, dokopy je tu kapacita 23 miest, ale verím, že v jedálni by sa ešte dvadsiati vyspali.
Vďaka relatívne ľahkej dostupnosti je v chate široký sortiment nápojov a pochutín. Kuchyni tiež nemôžem nič vyčítať, všetko čo som ochutnal bolo vynikajúce a ani okolo sediaci nešomrali na tie veci čo ochutnali oni a ja nie. O tom, že v tomto všetkom majú prsty fajnkoštéri je fakt, že tam čapujú najlepšie pivo na Slovensku a aj v Čechách. O tom akú značku myslím, nemusím nikomu hovoriť. A Bernard to nie je.
Na povalu sa ide zboku
Spojazdnená je aj povala, ktorá je zateplená a kúri sa tam. Naprace sa tam okolo 25 ľudí a spí sa tam vo vlastných spacákoch . Ale zase verím, že keby prišiel autobus s premrznutými Fínskymi hádzanárkami, tak sa tam ešte dakde pichnú. 
Vchádza sa tam tiež cez predsieň, ktorá slúži na odloženie výstroje. Povala je rozdelená na dve časti, kde v tej zadnej sú aj okienka, ktoré slúžia ako únikový východ v prípade, že by prišli manželia tích Fínok. 
Vonku je aj webkamerka, takže si treba dávať pozor ak ste hore inkognito. 


utorok 7. februára 2017

Zasnežená KMOTRINA SKALA 568 m.n.m.

Kmotrina skala 568 m.n.m. vytŕča z biskupských lesov v Kremnických vrchoch, presnejšie v ich podcelku Jastrabská vrchovina.
Kúsok za dedinkou Stará Kremnička smerom na Kremnicu bočím na prvú odbočku vľavo na zvážnicu, ktorá vedie k hnojisku a tam nechávam auto.
Obujem lyžiarky, nalepím pásy na lyže a ide sa hore po lúke. Táto lokalita sa volá Na Potôčku. Skoro na vrchu lúky, kde sa to začína zaoblovať, približne niekde pod kameňolomom, mením smer  doprava dole. 
Prejdem cez les smerom dole a dostávam sa na spevnenú cestu, ktorá vedie na kameňolom. Myslel som si, že aspoň v zime si dajú pokoj z ťažbou bentonitu, ale opak bol pravdou. Očakával som, že to tu bude pekne zasnežené, ale skôr to tu pripomínalo rozblatený tankodrom.
Zamrznuté jazierko Slobodné
Čím som postupoval hlbšie do lesa smerom k jazierku Slobodné, sa aj cesta zlepšovala. Bolo očividné, že aj tu niekde v blízkosti sa ťaží, keď nie bentonit tak drevo. Postupujem ďalej po stope od tatroviek a po ľavej strane je poľovnícky posed a od neho vedie zvážnica hore, ktorá je skratka na Kmotrinu skalu. Ale ja chcem vidieť Slobodné a tak postupujem ďalej. Po nej sa budem vracať.
Prejdem cez zamrznutú hladinu jazierka a mierim smerom hore do riedkeho lesa. Sledujem žltú značku z ikonou kamennej bašty, ktorá symbolizuje Barborskú cestu.
Pochod v hlbokom snehu cez les mi skríži lesná zvážnica, taktiež vyjazdená tatrovkami a džípmi lesnej správy, ktoré to tu chodia kontrolovať, či náhodou cirkvi niekto niečo nekradne. Bočím vľavo a postupujem po nej až kým ma nevyvedie z lesa. A nad lesom sa mi už naskytne prvý pohľad na bralo.
Takže cez ďalší kameňolom na bentonit, na ktorom je momentálne ťažba zastavená sa dostávam pod skalu, vyzujem lyže a ďalej postupujem na pešo. Počasie mi hralo do karát a výhľady boli prekrásne.
Keď som sa balil na tento výlet, hovoril som žene, že idem oprášiť lyže. Ale mýlil som sa, ja som tie lyže neoprášil ale dokonale prebrúsil a doškriabal. Ono sa to vonká tvárilo, že je dosť snehu, ale cítil som každý konárik v lese kde bola ťažba dreva a všetky kamienky na zvážniciach, ktoré rozbili tatrovky z kameňolomov. Ale nebolo to nič, načo by moje eSká neboli zvyknuté.

pondelok 6. februára 2017

SkiUphill na CHLEB 1646 m.n.m.

Vrchol Chleb 1646 m.n.m., si hrdo hovie v štvrtom najvyššom pohorí našej rodnej hrudy, v Malej Fatre a to presnejšie v jej Krivánskej časti. Nie je to žiadny chudák a uzatvára trojicu najvyšších vrcholov tohoto pohoria.
My sme sa rozhodli ho zdolať z južnej strany. Skade sme -stade sme, museli sme sa dostať až k Trusalovej, na ktorú bočíme pri veľkom a známom autobazare. Stále rovno a pri kempe krútim volantom doprava a pokúšam sa dostať až na Zajacovú, ale sňahu je mnoho a moje El diablo nech robilo -čo robilo, dalo to len po prvý obchádzací priestor odhrnutý pluhom na ľavej strane smerom hore. Mali sme aj reťaze, ale kto ich bude v takej zime zakladať (-13°C). Tak tam sme ho aj nechali a vybrali sa doprava cez les hľadať žltú značku.
Nezačali sme najlepšie a náš výlet sa troška predĺži o 200 výškových metrov. Nieže by sme to fyzicky nedali, ale horšie to bude so psychikou, kedže sme zobrali len pol litra pálenky. Niekde dvesto výškových pod vrchom nám to bude chýbať. Nič to ideme ďalej. Žltá bola hneď na dosah a tak sa dostávame na zratrakovanú zvážnicu.
Postupujeme cez riedky bukový les po spomínanej zvážnici, ktorú nám pretne po čase cesta, po ktorej sme sa mali viesť v aute až po Zajacovú. Takže slušne cez prechod na druhú stranu a ďalej po zvážnici. 
Od Zajacovej stále po zelenej až po prvú 180° vracačku. Pri nej stale rovno cez Révaiovskú dolinu, niektoré zdroje uvádzajú Snilovská dolina, tak si vyberte. To je ale nepodstatné, jednoducho stále popri Snilovskom potoku.Veľmi krásna scenéria tento úsek. 
Niekde počas postupu touto etapou, by nebolo zlé niekde odbočiť doľava a nejakým spôsobom sa dostať na Kokolovú 1380 m.n.m. a stade do Snilovského  sedla 1524 m.n.m., kde sa už človek rozhodne čo ďalej. Keďže sme tu boli prvý krát a nepoznáme terén, nieže by sme sa báli hlbokého snehu, ale nikdy človek nevie, za ktorou skalou číha Taliban, tak sme radšej držali hubu a stopu normálky.
Človek sa ani nenazdá a prichytí sa pri stúpaní hustým, zmiešaným a deprimujúcim lesom bez konca. Ešte že sme mali pri sebe medicínu na potláčanie depresie. Ale dokedýýý.
Vidím svetlo na konci lesa, dúfam že tá pálenka nebola pančovaná a je to náš koniec. Nie, vychádzame na starej zratrakovanej zjazdovke, zvanej Generál, ešte "menšester" pod nohami (krása) a tu nám dopína, že budeme asi niekde blízko pri chate pod Chlebom.
A tu sa to stalo, strašná dilema. Keď vidím ako turistki  sedia na slniečku pred chatou iba v termoprádlach a na stoloch sú položené poháre s tým najlepším pivom na slovensku, hneď by som po nich skočil, teda myslím po tích Urpínoch. Samozrejme môj športový duch vyhral a ide sa ďalej do Snilovského sedla a stade na Chleb.
Od sedla hore je to asi najstrmšia pasáž dnešného dobrodružstva a ja si začínam uvedomovať, že som na raňajky nemal jesť tú praženičku z ôsmych vajec a tri krajce chleba, potím sa ako maringotka v maringotke a začínajú ma škriabať omrvinky z raňajok za termoprádlom.
Fuuu konečne hore, počasie na jednotku a výhľady tým pádom tiež. Snehu na vrcholoch veľa nie je asi bude všetok v lese, o to lepšie sa bude cez horu lyžovať dole.
Na vrchol je to asi 1100 výškových metrov a my hladké dízle (pomaly, ale všade) sme na to potrebovali okolo 3,5-4 hodinky, zo všetkým. 
No a ide sa dole, dnes skloníme hlavu na Chate pod Chlebom, kde sa určite dobre zrelaxujeme. A ráno hodíme nejakú improvizáciu dole kopcom, nevieme presne kade, ale pôjdeme po stopách ako vlčiaky.
Takže šli sme teda po generálke až na jej koniec a tam sa človek môže rozhodnúť, či pôjde po zratrakovanej zvážnici až dole alebo si to troška okorení cez les, ktorý vôbec nie je hustý a strmí. Keďže sneh na vrcholoch nebol takže je všetok v lese a to zaručilo peknú jazdu až k autu.
Západ slnka za Martinské hole