STUBAIER GLETSCHER ľadovcová lyžovačka

Keď že 19.9.2011 už nasnežilo a počasie nám tým pádom prekazilo plány na turistiku , tak sme sa vybrali pozrieť na najväčšie lyžiarske stredisko na ľadovci v Rakúsku. Sezóna sa tam začína už v polke septembra čo je perfektná príležitosť pre tých čo nevedia vydržať do zimy alebo aj pre tých čo si chcú vychutnať lyžovačku v neskorom, ale ešte stále teplom lete.

Ako som už spomínal je to najvačšie ladovcové lyžiarske stredisko v Štubajských Alpách v Rakúsku(Tirolsko). Dostaneme sa tam z Innsbrucku smerom na hraničný prechod Brenner, ale ešte pred ním odbočíme na Stubaital. Prejdeme celým údolím až na koniec, kde sa nachádza obrovské parkovisko, ktoré je tak veľké, že s neho každých 5 min. premáva autobus, ktorý Vás zadarmo dovezie až ku hlavnej stanici a aj po lyžovačke zase odvezie naspäť k autu.

Z tejto hlavnej stanice vedú v zime dva pruhy-dve lanovky na vrchol lanovka Gamsgarten alebo Eisgrat. V lete ide len Eisgrat na hlavný ladovec, na ktorom sa lyžuje. Otváracie hodiny sú od 8:30 do 16:30.

Toto stredisko sa rozprestiera na 700ha od 1750m.n.m. do 3210m.n.m. Disponuje 46km lahkými zjazdovkami označenými ako skoro všade modrou farbou, 39km stredne ťažké-červená farba a nakoniec 23km ťažkých-čiernych zjazdoviek. Dokopy je to 110km prefektnej lyžovačky s kvalitnými službami.
Z druhej strany je tiež možnosť lyžovania a nachádza sa tam aj snow park pre freeski, snowboard a iných borcov čo milujú skoky a iné nebezpečné disciplíny. Nad týmto parkom je najvyšie položená reštavrácia v Rakúsku - Jochdohle 3150m.n.m.


Stubaier Wildspitze 3341m.n.m.

Je to proste raj pre milovníkov zimných športov. Aj skialpinisti tu prídu na svoje. Toto stredisko je východiskovým bodom pre skialp a sckitouring na Wildspitze3341m.n.m., Daunkogel3330m.n.m., Schaufelspitze 3333m.n.m., Daunkopf3225m.n.m. alebo aj na Zuckerhutl 3507m.n.m.

Freerideri sa tu dokážu vyšalieť ale to iba v zimnom období, keď je dosť sneho v lete by saim mohlo podariť prepadnúť do takejto ladovcovej trhliny.

Pohľad späť do údolia Stubai

Počasíčko nám vyšlo

Upútavka na Snowpark Stubai zoo

No každopádne je to super zážitok navštíviť takéto stredisko a je neporovnatelné zo slovenskými cenamy v pomere s kvalitou. Kto takéto niečo spozná, môže   sa stať, že už nebude chcieť lyžovať doma.

GILFENKLAMM

Vodopády Gilfenklamm sa nachádzajú v Južnom Tirolsku v údolý Ratsching presnejšie v časti Stange. Zaujímavé na týchto vodopádoch je cesta, spleť mostov a lavičiek ponad potok, ktorý si vyhĺbil cestu do kameňa a vytvoril tým takzvaný malý kaňon.

Táto túra sa začína pri pohostinstve Gilfenklamm, ale je možné cestu začať aj z druhého konca pri pohostinstve Jaufensteg  s tým, že budeme postupovať smerom na dol. My sme zvolili cestu do hora. Výlet sme začali pri kase, kde sa platilo 3.5euro(2011). Nenáročná cesta viedla najskôr lesom popri spomínanom potoku.

Potom neskôr začínali pribúdať mosty, s ktorích bol krásny výhľad do hĺbky "kaňonu". Priezračná a čistá voda si ním razila cestu dole. v minulosti bola hladina niekde na úrovni mostov ba ešte aj vyššie, dôkazom toho boli hladké zaoblené steny, ktoré sa rozprestierali okolo nás miestami aj do výšky 20m.

Tento jednoduchý výlet, ktorý sa dá zvládnuť aj po opici nám trval asi jeden a pol hodiny. Prechádzka krásnou prírodou na čerstvom vzduchu, na konci reštaurácia, kde sa dá najesť a osviežiť.
Čo viac si môže človek želať, keď nemá čas na celodennú túru.

Niekde v strede úseku bola voda tak hlboko zarezaná do skaly, že to miestami pripomínalo jaskyňu. Tento komplex postov dosť pripomína Jánošíkové diery v Terchovej, akurát že tu niesu žiadne rebríky, ale len drevené mosty a prechody.

Vrátiť sa môžeme tou istou cestou alebo na konci cesty hneď pri spomínanom pohostinstve počkať na autobus, ktorý nás zavezie k parkovisku ku autu. Autobus ide približne každú pol hodinu, takže pri pive v reštike nie je problém počkať naň alebo na ďalší a ďalší a ďalší a ďalší......................(:-D

HUENHERSPIEL HUETTE 1868m.n.m.

Táto chata patrí asi medzy najstaršie súkromné chaty v Južnom Tirolsku, v ktorej môžte skloniť hlavu a prenocovať v prípade nečasu  alebo len tak. Bola postavená  v roku 1889. Podľa mňa s tejto chaty je najkrajší výhľad v širšom okoli údolia Wiptal.

V pädesiatych rokoch tu bolo vybudované lyžiarské stredisko a bola prerobena aj chata na dnešnú podobu, ale z ekonomických dôvodov bolo toto stredisko a aj chata v roku 1990 zatvorené.

Na konci 90.rokov bola chata znovu otvorená a poskytuje teraz turistom a okolo idúcim vynikajúcu tradičnú domácu kuchyňu a príjemné posedenie v útulných priestoroch s kapacitou 45 osôb.

V lete majú otvorené od 1. júna do 28. oktôbra a v zime zase začínajú od 26. decembra do 31. marca. V lete poskytuje chata občerstvenie cestou na alebo cestou späť z rollspitze 280m.n.m. alebo Weissspitze 2714m.n.m. a v zime zase pri skitouringu. Na chatu vedie štrkova cesta, ktorá je v zime využitá ako sánkarská draha, ktorá je dobre udržiavaná.

Nikdy by som si ani nepomyslel, že tie malé čiarky čo vidíme z cesty v údolý môžu byť také veľké.

SCHNEESPITZE 3172m.n.m.

Po dlhšej augustovej pauze sme si zvolili troška tažší cieľ, ale dáko bolo dáko bude. Schneespitze sa nachádza v Stubaier Alpách niekde na hraniciach Rakúska s Talianskom. Východiskovým bodom je údolie Pfleresch, na ktorom konci je dedinka St. Anton. Prvý krát bol vrchol zdolaný v roku 1871.

Vyštartovali sme okolo pol ôsmej, po ceste nám dosť dobre známej smerom k chate Magderburger. Počasie bolo zo začiatku príjemné, pekne pod mrakom miestami hmla čo nám dosť vyhovovalo, lebo veľké páľavy by nás dosť vyčerpali.

Chatu nechávame za sebou a smerujeme k jazeru Stubensee, ktoré je napájané z ľadovca pod vrcholom. Prechádzame okolo neho a držíme sa v pravo , popri kolmej stene mierime k chrbtu nášho cieľa. A práve tu pod nim sa začína celkom náročné lezenie po suti kameňov.Dobré bielo-červené značenie nás zavedie až ku štítu tejto trojtisícovky.

Stubensee a v pozadí Schneespitze 3172m.n.m.

Začiatok náročnej časti výstupu.

Túra je náročného charakteru, pretože od východiskového bodu na parkovisku pri hoelle vodopáde, ktorý je okolo 1400 metrov nad morom, prekonávame až po štít približne 1700-1800 výškových metrov. Pri takom výškovom rozdieli, prekonanom za jeden deň je pravdepodobné, že nastanú stavy ako keď čupíte na zemi a rýchlo sa postavíte, proste sa vám bude točiť hlava. Za zdravý postup v horách sa považuje tých 600-700m za deň.

Výstup z parkoviska okolo chaty až po vrchol nám trval okolo 5hodín, zostup by sa mal rovnať dvom tretinám z času výstupu. Z hora sa nám naskytuje nádherný výhľad na všetky strany, vydíme ladovce, ktorími sú pokryté steny vrchola, talianskú Marolatu a Val gardenu, Zillertal-ské Alpy a hochfeiler, Oetztal-ské Alpy a Wild spitze, jednoducho nádherná panoráma.


Schneespitze 3172m.n.m. a oddych na ňom.

Schneespitze s nádherným krížom a symbolom AVS-Alpenverein Suedtirol

Na kríži ma zaujala nálepka vo farbách Tirolska, na ktorej je napísané: DIE FREIHEIT BEGINT, WO ITALIEN AUFHOERT. V preklade to približne znamená, že sloboda začína tam, kde končí taliansko. To znamená že Južné Tirolsko sa veľmi nehlási k Taliansku aj keď v ňom leží.