piatok 3. januára 2020

Skitouring na SMREČNÍK 1249 m.n.m. a VELESTÚR 1254 m.n.m. popri chate HOSTINEC




Kopec Velestúr 1254 m.n.m. je piaty najvyšší vrch v Kremnických vrchoch. Preslávil ho tajomný praslovanský runový nápis, ktorého pravosť mnohý spochybňujú, lebo by mohol dokazovať, že Slovania mali písmo úž dávno pred príchodom Cyrila a Metoda. Viacej o preklade a hystórii  zhrnuté, nájdete tu.
Prvý krát som sa dozvedel o tomto záhadnom mieste v knihe od Jozefa Banáša. Rozhodol som sa to miesto sám navštíviť. Cestou z Kremnice do lyžiarskeho strediska Skalka asi dvesto metrov za tunelom na pravej strane parkujem auto.
Hore sa vyberám po zasneženej asfaltke resp. po zelenej turistickej značke. Miernym stúpaním popri potôčiku sa dostávam ku medzníku pod čerešňou pri starej Zolovej chate, pred ktorou sa nachádza prameň vody.

Zolova chata je narozpad, ale v núdzi by sa dalo prenocovať v drevárni na ľavej strane alebo hore na pôjde. Lebo iba tie boli otvorené, chata bola zamknutá.
Po túto chatu je to ozaj pokojná, ba niekedy až zdĺhavá prechádzka. Ďalšou zástavkou bude chata Hostinec. Od tadiaľto po chatu sa  bude terén troška zdvíhať, ale nič čo by sa nedalo zvládnuť.
Stúpanie sa na Šindliarke zase zmierni a konečne sa mi naskytujú prvé výhľady a to na vysoký vysielač Skalky 1231 m.n.m.
 A na mystický kopček Smrečník, ktorý sa týči nad chatou Hostinec.
Chata hostinec mi už dlhšie vŕta v hlave, či je otvorená pre verejnosť alebo nie. Dnes bola zatvorená, ale možno v hlavnej sezóne je otvorená, kto vie. Vedie po pri nej južný okruh bežkárskej stopy a tak je škoda, že nemá nejakého chatára. Chata s takou hystóriou by možno prinášala nejaký ten obrat.
O Smrečníku 1249 m.n.m. som tu už písal. Je to zaujímavý kopček. Neleží na žiadnej značenej ceste, ale napriek tomu je často navštevovaný. Považuje sa za miesto spojené s vykonávaním rôznych rituálov.. Po obvode je obohnané kameňmi a rôznymi drevenými vyobrazeniami asi slovanských bohov, ak sa mýlim, ospravedlňujem sa.
S tohto miesta sú asi najkrajšie výhľady celého výletu. Na juhozápade sa nedá nevšimnúť kráľ Štiavnických vrchov Sitno 1009 m.n.m.
Viac na západ mi udreli do očí komíny v Žiarskej kotline, ktorá je hranicami medzi Štiavnickými a Kremnickými vrchmi.
Na západe sa hrdo týči Vtáčnik 1346 m.n.m. najvyššia puma rovnomenného pohoria.
Neprehliadnuteľná  je aj dominanta Veľkej Fatry Krížna 1574 m.n.m. , ktorá svojimi zasneženými hoľami bije do očí už z diaľky.
Pohľad na Smrečník z oblasti Velestúra.

Masív Velestúra z Južnej strany, na ktorej sa nachádza spomínaný praslovanský nápis.







Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára