Kráľ Karpatského oblúka GERLACH 2655 m.n.m.

 Gerlach 2655 m.n.m. je pánom nielen Slovenského horstva, ale vôbec celého Karpatského oblúka, ktorý sa tiahne cez osem štátov (Rakúsko, Česko, Slovensko, Poľsko, Ukrajina, Rumunsko, Maďarsko a Srbsko) a svojou plochou je druhé najrozsiahlejšie v Európe. 

Tak takéhoto velikána máme my na Slovensku.

Najklasickejšou variantov výstupu je od Sliezskeho domu 1670 m.n.m., ktorý sa môže popýšiť statusom najvyššie položeného horského hotela na Slovensku. Vývoz k Sliezskemu domu z Tatranskej Polianky, vybavil horský vodca, bez ktorého je oficiálne výstup zakázaný a cena za cestu tam a späť činí 20e/ 2021

Sme pri spomínanom hoteli a môžeme začať. Zahrievačka je popri kryštálovom Velickom plese, ďalej popod večný dážď, ktorým sa označuje kvapkajúca voda zo skalnatej steny a nakoniec výstup na dolnú Kvetnicu nad Velickým vodopádom.

Tu sa nám už naskytuje pohľad na Gerlachovský masív, ktorým si s pomocou Božou a horského vodcu, budeme uskutočňovať náš sen.

Pod stenou je prvá zástavka, kde si navliekame sedák a helmy a môžeme ešte natočiť poraňajkovú čokoládovú za najbližším balvanom. 

Po skontrolovaní horolezeckého výstroja a naviazaní lanom, ktorým nás bude náš ochránca istiť sa púšťame do mierne exponovanej Velickej próby, ktorou sa vyšvihneme do Velického žľabu, kde je to už menej strmé, ale napriek tomu, treba byť obozretný, keďže sme na lane viacerí.

Trochu sme sa zapotili neustálim pohybom v skale Velického žľabu a nasleduje druhá prestávka v sedielku medzi Kvetnicovou vežou a Kotlovým štítom. Tu je posledná možnosť skontrolovať stav svojej  životnej poistky, aby sa poistné nedostalo do zlých rúk. Trochu vykuklo aj slnko a nasvietilo nám scenériu Velickej doliny a okolitých štítov.

    

Prehupli sme sa cez sedielko a dostávame sa na opačnú stranu nad kotol Gerlachu. Druhú polovicu výstupu teda pokračujeme traverzom popod Kotlový štít. V tomto úseku sa nám už konečne naskytne vizuálny kontakt s našim "Najvyšším." 

Posledné náročnejšie lezenie a dostávame sa na hrebeň, skade je už vrcholový kríž na dosah. Meno tohto majestátneho vrcholu je údajne odvodené od obce Gerlachov, ktorá sa nachádza pod úpätím hory a zapadala vtedy do jej katastra. V minulosti mal rôzne názvy a dokonca v päťdesiatych rokoch sa volal Stalinov štít.

Poveternostné prognózy neboli vôbec naklonené ideálom a odstrašovali nás od výstupu celý predchádzajúci týždeň. No namiesto dažďu a búrkam nás sprevádzalo mierne zamračená obloha, ktorá zo skál nerobila pekelnú panvicu a nízka inverzná oblačnosť krásne kontrastovala s tmavou žulou a zvýrazňovala kontúry horizontu oveľa krajšie ako pri gýčovom počasí.

Na západe sa bielemu moru nepodarilo predrať cez hrádzu zloženú z najvyššieho bodu Poľska Rysy 2503 m.n.m. , Vysokej 2547 m.n.m. a Slovenského symbolu zvaného Kriváň 2494 m.n.m.

Po dlhšej pauze nás vodca gangu uväzuje zase na vôdzku aby nás dostal živých dole, lebo mŕtvy robia problémy s platením :-DDD

Ako to už obvykle býva, zostup je náročnejší ako výstup. Sme spojený lanom, takže je potrebné sa zosynchronizovať aby sme jeden druhého až príliš neťahali. Miestami sa v Batizovskom žľabe ešte váľal sneh, po ktorom v prípade pádu by sme boli určite rýchlejšie dole, ale na druhej strane už  by sme nemohli štátu zaplatiť dane.

Posledná náročná etapa je Batizovská próba, ktorá je zabezpečená železom a inými kovovými pomôckami. Po náročnom zliezaní do Batizovskej doliny nás náš "fírer" odstrojí a pomaly sa presúvame k číremu Batizovskému plesu.

Za plesom sa dostávame do pásma kosodreviny, v ktorej sa hadí Tatranská magistrála značená červenou turistickou značkou. Cez Suchý vrch 1793 m.n.m. sa asi za hodinku po vydláždenej ceste dostávame späť k Sliezskemu domu.

Takýto výstup má svoje čaro, keď ho zdieľaš s priateľmi spojenými na jednom lane. Nie je vhodný pre nevychodených turistov, ktorý nemajú istý krok na visutejšich miestach a netreba zabúdať ani na kondíciu a vytrvalosť. Je potrebné byť ostražity až dokonca túry a na slovo počúvať horského vodcu, čím by som sa chcel takto poďakovať tomu nášmu.

 BERG HEIL

Skitouring Kremnické vrchy, cca 600vm, KRAHULE-GROŠOVE LÚKY

Na Groschove alebo Grošove lúky sa dostaneme z dedinky Krahule. Je potrebné zdolať zjazdovku lyžiarskeho strediska Krahule, aby sme sa tam dostali. 

Na fotke hore je znázornený ľahký výstup na výhladňu na Krahulskom vrchu.

Pri chate nad zjazdovkou treba odbočiť doprava a za malú chvíľku sa objavia lúky, ktoré zlyžujeme na samý spodok.

Niekedy dávno tu bol lyžiarsky vlek, ktorý tu zostal strašiť opustený doteraz. Na samom spodku je stará chata, ktorá je otvorená, ale opustená a v prípade núdze sa tam dá schovať pred nepriaznivým počasím.

Sú tu tri zjazdovky a samotná prístupová lúka, na ktorých sa dá šlapať a lyžovať. Majú len do 150 výškových metrov-každá, ale keď dá človek všetky a plus zjazdovku Krahule, tak sa celkom dobre prevetrá. Činí to okolo 600 výškových metrov. Ale človek si tu môže vyskladať svoj "paušál" aký potrebuje.

Je to nenáročný skitouring pre začiatočníkov lebo tu nehrozí žiadna lavína a majú možnosť sa tu lepšie oboznámiť s neupraveným terénom, ale aj makači si prídu na svoje, ak si dajú tých svojich potrebných pár stoviek výškových metrov.

Je možné sa sem dostať aj zo Skalky po červenej smerom na Krahule. Je to viac menej dole kopcom, takže za 20 min. sa to dá stihnúť. Prvá tretina  je mierne stúpanie, ale potom to už ide. 

 

Skitouring Kremnické vrchy, cca 950vm, SKALKA-VLČÍ VRCH 1147 m.n.m.-CHATA OBRÁZOK-VYHNATOVÁ 1283 m.n.m.

Tento okruh činí okolo 950 výškových metrov. Začína sa zlyžovaním popri vleku Romík (ľavá zjazdovka) až do úseku "pod Skalkou" - A. Nasleduje výstup na Vlčí vrch 1147 m.n.m.- niektoré mapy uvádzajú názov kopca ako Farba alebo Fabra -A. Z neho sa lyžuje najskôr rúbaniskom do údolia a stade po zvážnici ku chate Obrázok -B. Ďalšou etapou pokračuje  najdlhší výstup na Vyhnatovú  1283 m.n.m. -B. Juhozápadným svahom sa lyžuje dole do doliny -C. Predposledný výstup je znova na Vlčí vrch 1147m.n.m. -C. A následne zjazd cez smrekový les späť na miesto "pod Skalkou" -D. A finišom je výstup na parkovisko- D. Čierne čiary znázorňujú bežkársku trať, na ktorej úseku ich pretína náš okruh.

Fotka hore znázorňuje začiatočný výstup  z doliny "pod Skalkou", popri potôčiku Turček na vrchol Vlčieho vrchu. Zozačiatku treba stúpať po zelenej turistickej značke a niekde v polovici odbočiť doľava. Poznávacím znamením je malá čistinka, okolo ktorej treba vystúpať až na vrchol. Modrou je znázornený posledný zjazd cez smrekový les.

Na vrchole Vlčieho vrchu sa treba pustiť dole pravým rúbaniskom, na ktorom je obvykle nafúkané dostatok snehu. Rúbanisko sa dole zužuje a posledná časť je dosť zarastená a tak treba zabojovať. 

Hore je načrtnutý výstup na Vlčí vrch a zjazd rúbaniskom dole a na spodku fotky (pohľad z bežkarskej trate "Václavák" pod Vyhnatovov) je zjazd z Vyhnatovej a následné pokračovanie v okruhu. 

Po zlyžovaní Vlčieho vrchu sa dostávam na bežkársku trať pod Dirhábskym sedlom, po ktorej sa pustím dole.

Po malej chvíľke sa trate rozdeľujú a ja bočím doprava. Keď je trať upravená, tak jedným šusom sa peknou rýchlosťou dostávam ku chate Obrázok, o ktorej som sa mílne domnieval, že je otvorená pre verejnosť.

Pri spomínanej chate znova založiť pásy a doprava po žltej smerom na Kordícke sedlo sa vyberám ďalej.

Po päťdesiatich metroch, krútim zase doprava do smrekového lesa, kde následne pozdĺž potôčika z názvom Široký potok, postupujem po lesnej zvážnici na vrchol Vyhnatovej.

Na tomto úseku som ešte nestretol žiadneho človeka, iba som párkrát preťal stopy medveďa.

Asi po dvesto výškových metroch prvý krát pretínam bežkársku trať a tak sa predpisovo pozriem doľava a doprava a cez prechod utekám do lesa predo mnou  a pokračujem vo výstupe.

Stále po zvážnici hore. Pri drevenej búde, v ktorej by sa dalo pri neočakávaných a nepriaznivých okolnostiach skloniť hlava, šlapem mierne doprava.

Pri takejto zrkadlovej križovatke zase doprava. Les sa stále viac zahusťuje a potôčik utícha a to je znamenie, že sa blíži ďalší orientačný bod.

A tým je druhý prechod cez bežkársku trať. Na vrchol je to už len asi 150 výškových metrov. Nasleduje úsek mladej smrečiny, ktorá je dosť hustá. Preto je potrebné ju obísť sprava. 

V blízkosti tohto úseku sa bežkárska trať na jednej rázsoche, stáča skoro o 180° , takže ak sa dostanete z mladej smrečiny do takéhoto riedkeho bukového lesa, môžete znova zazreť trať bežkárov, ktorú ste tam nečakali. Dosť to mätie orientáciu. Je potrebné sa držať vľavo celkom markantnej hranice medzi mladou smrečinou a týmto bukovým lesom.

Kto má GPS  a vidí svoju polohu v teréne, tak považujte tento popis za bezpredmetný. 

Na Vyhnatovú sa dostávam zľava, krátko sa občerstvím, zložím pásy a dolsa do údolia. Je nutné lyžovať viac doľava smerom na skalku aby ste trafili rúbanisko pod Vyhnatovou, ktorým sa lyžuje dole do doliny pod Vlčí vrch. Tu už človek spoznáva terén a vie sa lepšie orientovať. Takže je potrebné sa zase dostať pravotočivým oblúkom na Vlčí vrch a z neho Južným lesom dole pod zjazdovky Skalky.

Takéto stopy ma sprevádzali počas celej túry. Už sa zobudili a je načase vymeniť túry v hlbokých lesoch za nejaké hôľnate trasy.

Na záver by som chcel upozorniť, že terén z Obrázka na Vyhnatovú môže byť mätúci aj keď to tak na mape nevyzerá. V zlom počasí za zlej viditeľnosti, môže nastať komplikácia pri orientácií na členitom povrchu. Teda hovorím za seba, prvý krát som v zlej viditeľnosti odbočil o niečo skorej ako som mal, ale prstom na mape som postupoval ďalej, zrazu sprava bolo doľava a naopak. V členitom teréne, ak sa nemáte podľa čoho orientovať v zlej viditeľnosti, na nejakej rázsoche sa dá rýchlo skrútiť na opačnú stranu. 

Skitouring Kremnické vrchy, cca 750 vm: SKALKA 1170 mn.m.m. - VLČÍ VRCH 1174 m.n.m. - VYHNATOVÁ 1283 m.n.m.

Túru začínam na parkovisku na Skalke. Strednou zjazdovkou lyžujem na spodok údolia k potoku Turček. Zakladám pásy a po zelenej turistickej značke sa vyberám smerom ku Gergeliho tunelu.

Na fotke hore je červenou znázornený výstup na Vlčí vrch 1147 m.n.m. a modrou záverečný zjazd k východiskovému bodu, ale o návrate neskôr.

Predošlé dva dni snežilo, takže si prešľapávam cestu prvý. Postupujem po zelenej popri potoku. Vlčí vrch mám po ľavej ruke a niekde v nadmorskej výške 1100m keď sa svah trocha zmierni, bočím doľava.

Po ceste na vrchol ma zaujal svetlí bod v pozadí, tak som to hore zobral tade aby som to okukol. Je to tesne pod vrcholom a budem sa tade aj vracať.

Na Vlčí vrch je to okolo 200 výškových metrov.

Z vrcholu za pekného počasia sa naskytnú prvé výhľady. Nad rúbaniskom, ktorým budem lyžovať dole, skladám pásy a hop dole. nebolo to dlhé, ale za dobrých snehových podmienok super jazda.

Spodná časť je už trošku "prežitie" cez húštinu, ale dobojujem to až na zvážnicu, ktorá odbočuje zo žltej turistickej značky (v.n. Turček- Kordícke sedlo) pri chate Obrázok.

A zase hore smerom na Vyhnatovú 1283 m.n.m. tentokrát cez rúbanisko pod ňou. Tento krát mám pred sebou asi 250 výškových metrov.

Na fotke hore je načrtnutý zjazd z Vlčieho vrchu.

Rúbanisko cestou na vrchol Vyhnatovej, pretína bežkárska trať. Takže pozriem sa vľavo a potom doprava a rýchlo cez prechod do lesa.

Ešte jedna malá čistinka pred vstupom do bukových lesov Vyhnatovej.

Posledný úsek na vrchol je strmšieho rázu, čo sa ocení pri zjazde dole.

Snehu je dostatok a tak som zažil krásnu "frírajd" plavbu, cez rúbanisko, späť z Vyhnatovej dole do údolia. Znova zakladám pásy a vyberám sa na juhovýchod, smerom ku Gergeliho tunelu. Pred sebou mám približne ďalších 100 výškových metrov.

Znovu sa dostávam na zelenú turistickú značku a smerom doprava sa zase vyberám na čistinku pod Vlčím vrchom, z ktorej je výhľad na vysielač. A posledná plavba v prašane južným svahom v smrekovom lese, ako som znázornil na fotke na začiatku.

Lyžujem pod zjazdovky, kde zase nasadím pásy a posledný krát šlapem hore na parkovisko. Tam už je viac možností ako sa vybrať na Skalku. Posledný výšlap činí asi 200 výškových metrov. Takže dokopy to máme okolo 750 vm.