Kriváň 2494 m.n.m. je neoficiálny symbol našej rodnej hrudy a hrdo sa vypína v západnej časti Vysokých Tatier. Svojim tvarom je neprehliadnuteľnou a nezameniteľnou dominantou v tomto kúte pohoria.
Východiskový bodom pre mňa bolo horné parkovisko na Troch studničkách. Je to platené parkovisko 5e/2020. Ešte je tu spodné parkovisko, ale to už bolo vraj 4:30 ráno skoro plné a to vrchné už o 6:00 plné. Potom je tu ešte možnosť parkovania pri ceste a možno aj najlepšie lebo je zadarmo, teda aspoň myslím.
Z parkoviska je to ešte kúsok dole kopcom k horárni, kde začína stúpanie na tohto fešáka. Druhá etapa, najmenej príťažlivá je prechod hustým jarabinovým porastom. Neskôr sa to zosvetlí a začínajú sa naskytovať prvé výhľady nielen do údoli, ale aj na samotný vrchol.
Následky, v podobe polámaných a popadaných stromov, dávneho severáku ostro kontrastujú z prírodou, ktorá to ustála alebo ktorá sa nanovo derie pomedzi oschnuté brvná.
Ďalšou fázou je postup cez kosodrevinu, cestička ktorá sa cez ňu hadí ma nakoniec vyvedie niekde pod Vyšnou Priehybou 1982 m.n.m. a terén tu začína nadobúdať vysokohorský charakter.
V Krivánskom žľabe sa pripája aj cesta z Jamského plesa, cez ktoré sa dá dostať na Štrbské pleso.
Nasledujúci úsek vedie cez kopu balvanov a niektoré miesta sú exponované a treba zvýšiť opatrnosť. V tej kope kameňov je potrebné sledovať aj značky, aby človek neodbočil. Nie preto, že by sa stratil lebo to je dosť nepravdepodobné, pretože na ceste na kriváň je furt veľa ľudí, ale preto že mimo chodník je suť kamenia zvetraná a môže sa uvoľniť skala a problém je na svete. Značený chodník je v zvetraných miestach trocha upravený a časom udupaný.
Z hrebeňa Malého kriváňa sa mi konečne naskytujú očakávané výhľady do údolia.
Pohľad na krivánske zelené pleso, ktoré sa trbliece na konci Važeckej doliny. Na kopcoch Važeckej doliny vyviera biely Váh, ktorý spolu z čiernym Váhom tvoria našu najdlhšiu rieku. Zaujímavé je, že obidva Váhy vyvierajú pod symbolmi Slovenska (čierny Váh pod Kráľovou hoľou) a tvoria náš tretí neoficiálny symbol.
Oficiálny čas výstupu sú 4 hodiny, kde na šiestich kilometroch je prekonaných cez 1300 výškových metrov. Ale svižným tempom sa to dá zvládnuť aj za tri hodky a borci aj menej. V hlavnej sezóne je vrchol veľmi navštevovaný, ba dokonca za pekného počasia sa ide v jednom zástupe odspodu až na štít. Na štreke nie sú nejaké veľmi exponované pasáže z reťazami ako na Rysoch a tak sa tu netvoria kolóny a šliape sa plynule. No možno za vysokej návštevnosti je trochu čakačiek nad Krivánskym žľabom, kde je kúsok lezenia, kým sa človek dostane na hrebeň Malého Kriváňa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára