Kráľová hoľa 1946 m.n.m. leží, či skôr stojí v juhovýchodnej časti Nízkych Tatier. Je to vlastne koniec hlavného hrebeňa alebo skôr začiatok? Tento neoficiálny symbol Slovenska sme sa rozhodli zdolať z horehronskej dediny Šumiac. Pod týmto vrcholom pramení niekoľko známych riek ako Hron, Hornád, Hnilec a Čierny Váh, ktorý s Bielym Váhom tvoria našu najdlhšiu rieku. Zaujímavosťou je že Biely Váh pramení pod Kriváňom, ktorý patrí s Kráľovou hoľou medzi naše dva najslávnejšie a najospevovanejšie vrcholy Slovenska a pod ich vrcholmi pramenia dva potôčky, ktoré vytvoria našu najslávnejšiu rieku.
Autom smerujeme po hlavnej cez centrum, potom doľava a hneď doprava do najsevernejšieho bodu dediny. Po ceste sú aj smerovníky. Na pravotočivej 180° vracačke parkujeme auto a ďalej postupujeme po spevnenej štrkovej ceste. Za pár minút bočíme doľava, kde sa napájame na modrú, ktorá vedie z dediny.
Turistický chodník je dostatočne vychodený a široký a tak nie je možné nejakým nedopatrením zísť z cesty, ale POZOR ak by sa to náhodou niekomu podarilo tak stačí aby sledoval servítky, ktorých je do desať metrov po oboch stranách chodníka porozhadzovaných milión a to až skoro na vrchol- kde už nie je možné sa skryť, tam sa už neciká. Dievčence ak neviete smrknúť alebo oklepať tak aspoň tie servítky (väčšie fajnkoštérky vlhčené utierky) nejako zakamuflujte aby tam nesvietili. Tie biele vreckovky lemujú celý chodník a je to podľa mňa už vidieť aj z vesmíru, len dúfam, že si to tam Amíci nepomýlia s letiskom na Sliači a nezačnú tam rolovať svoje boeingy.
Asi po hodinke vychádzame na Predné sedlo, kde pod smrekmi čupí Horská chata pod kráľovou hoľou. Je v nej možnosť sa občerstviť a dokážu tam na posteliach prespať asi ôsmy ľudia, Japonci aj viacerí. Vo vnútri je spoločenská miestnosť s dvomi veľkými stolmi a bar kde si môžete obiednať. Vonku pred vchodom je terasa kde je možné zakúpené poživatiny skonzumovať. Občas tam zavadzajú a zaberajú miesta (paradoxne priamo pred vchodom) turisti, ktorí si odbalia z alobalu vlastný chlebík, ťuknú si s kamošom vlastnou pálenkou a všetko to spláchnu vlastným pivkom z plechovky.
Od chaty sa na povahe stúpania nič nemení, stále rovnaký sklon a charakter terénu. Po stranách v lese okrem servítok je možné nazbierať brusnice a nejaké tie dubáky.
Nad úrovňou lesa, začína dominovať kosodrevina a kopa rozhádzaných balvanov. Vietor sa začína dvíhať a napovedá všetkým čo to nevedia, že hore na holi, kde nemá prirodzeného nepriateľa, nám ukáže čo je zač.
Na konci pásma kosodreviny začína aj tyčové značenie, ktoré nás bude viesť až na vrchol. Našťastie sme ho nepotrebovali lebo počasie bolo ukážkové.
Vyhliadková skala pod Kráľovou hoľou.
Kráľová skala týčiaca sa nad Telgártom a v sedle vidieť asfaltovú cestu, ktorá vedie k vysielaču, ale je pre verejnú dopravu uzavretá. Ale cyklisti si prídu na svoje, lebo vedie na najvyšší bod cyklotrasy na Slovensku.
Na vrchole je televízny a rozhlasový vysielač, ktorý tam stojí od šesťdesiatych rokov. V budove sa nachádza malá núdzová miestnosť pre neočakávané situácie.
Táto dominanta východných (Kráľovohoľských) Nízkych Tatier patrí medzi najkrajšie vyhliadkové vrcholy na Slovensku.
Pohľad späť na dedinku Šumiac, z ktorej sme štartovali a v pozadí Muránska planina.
Jeho veličenstvo Karpatský kráľ.
Celé Vysoké Tatry ako na dlani.
Hlavný hrebeň Nízkych Tatier z najvyššou kvótou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára