Slovné spojenie Via ferrata je z Taliančiny a znamená "železná cesta". Dakedy dávno keď sa medzi Rakúsko-Uhorskom a Talianmi, viedli pozičné boje o hranicu, tak na území dnešného autonómneho Južného Tirolska, presnejšie v Dolomitoch, vysoko v horách stavali vojaci pre lepší pohyb takéto zabezpečené cesty. Tieto rôznorodé tunely, terasy a iné prechody, ktoré boli vysekané do stien kameňa a ktoré sa zachovali do dnešných dôb sa začali sprístupňovať turistom. A tak vznikla disciplína VHT zvaná Ferratta. V nemecky hovoriacich krajinách hľadajte označenie Klettersteig.
Ferratu na skalke som zahájil lanovým mostom, ktorý je údajne najdlhší v strednej Európe. Na ľavej strane vedie paralelne zo zábradlím istiace lano, o ktoré treba zapnúť karabíny. Je potrebné prekonať 78 metrový most, ktorý sa prirodzene kýva sem a tam. Kto má strach z výšok je nutné si uvedomiť, že sa budete pohybovať miestami až 40 metrov nad zemou. Po prekonaní sa vraciam opäť k miestu nástupu na most. A ako je naznačené hore, sa béčkom vydávam "zostupovkou" dole k nástupu na ostatné ferraty.
Zvyčajne sú zabezpečené cesty jednosmerné a vedú nahor. Takže týmto je "zostupovka" výnimočná, lebo vedie opačne. Má asi 150 m a je klasifikovaná ako A/B. Na jej konci sa nachádza Tibetský most, ktorý vedie popod 200 ročný Javor lesný.
Na rade je "lanová sieť" a má obtiažnosť asi C/D. Sieť je voľne visiaca a preto sa trochu kýva a netreba si to mýliť s lezením po rebríku. Je to tiež taký dosť nezvyčajný druh ferraty. Na oceľovú sieť je dobré mať silu v rukách. Je takmer kolmo visiaca a paradoxne najnebezpečnejšie na nej je práve istenie sa. Pri prepínaní karabín je náročné na kondíciu, jednou rukou držať sa a tou druhou, prepínať karabíny. Začiatočníkom neodporúčam túto variantu.
Ferrata Komín B/C je nenáročné lezenie. Na tomto úseku sú rôzne možnosti výstupu. Dá sa ísť kominárskou trasou alebo vystúpať na Trubačovu vežu (foto hore). Pár krát sa tu treba vrátiť a všetky varianty si prejsť.
Najťažšou stenou je "Výzva" klasifikovaná ako veľmi náročná E. Na šesťdesiatich metroch sú v stene osadené len asi štyri stupáky. Takže čisté lezenie a navyše na jednom úseku je asi 5 metrový previs, ktorý treba prekonať.
Malý detail na záver. V letných mesiacoch máte slnko skoro stále za chrbtom a skala samotná sála naakumulované teplo, tým pádom je tam človek ako na panvici. Takže šatky na hlavy a veľa vody.
