nedeľa 28. júna 2020

Via ferrata SKALKA

Slovné spojenie Via ferrata je z Taliančiny a znamená "železná cesta". Dakedy dávno keď sa medzi Rakúsko-Uhorskom a Talianmi, viedli pozičné boje o hranicu, tak na území dnešného autonómneho Južného Tirolska, presnejšie v Dolomitoch, vysoko v horách stavali vojaci pre lepší pohyb takéto zabezpečené cesty. Tieto rôznorodé tunely, terasy a iné prechody, ktoré boli vysekané do stien kameňa a ktoré sa zachovali do dnešných dôb sa začali sprístupňovať turistom. A tak vznikla disciplína VHT zvaná Ferratta. V nemecky hovoriacich krajinách hľadajte označenie Klettersteig.
Ferratu na skalke som zahájil lanovým mostom, ktorý je údajne najdlhší v strednej Európe. Na ľavej strane vedie paralelne zo zábradlím istiace lano, o ktoré treba zapnúť karabíny. Je potrebné prekonať 78 metrový most, ktorý sa prirodzene kýva sem a tam. Kto má strach z výšok je nutné si uvedomiť, že sa budete pohybovať miestami až 40 metrov nad zemou. Po prekonaní sa vraciam opäť k miestu nástupu na most. A ako je naznačené hore, sa béčkom vydávam "zostupovkou" dole k nástupu na ostatné ferraty.
Zvyčajne sú zabezpečené cesty jednosmerné a vedú nahor. Takže týmto je "zostupovka" výnimočná, lebo vedie opačne. Má asi 150 m a je klasifikovaná ako A/B. Na jej konci sa nachádza Tibetský most, ktorý vedie popod 200 ročný Javor lesný.
Na rade je "lanová sieť" a má obtiažnosť asi C/D. Sieť je voľne visiaca a preto sa trochu kýva a netreba si to mýliť s lezením po rebríku. Je to tiež taký dosť nezvyčajný druh ferraty.  Na oceľovú sieť je dobré mať silu v rukách. Je takmer kolmo visiaca a paradoxne  najnebezpečnejšie na nej je práve istenie sa. Pri prepínaní karabín je náročné na kondíciu, jednou rukou držať sa a tou druhou, prepínať karabíny. Začiatočníkom neodporúčam túto variantu.
Ferrata Komín B/C je nenáročné lezenie. Na tomto úseku sú rôzne možnosti výstupu. Dá sa ísť kominárskou trasou alebo vystúpať na Trubačovu vežu (foto hore). Pár krát sa tu treba vrátiť a všetky varianty si prejsť.
Najťažšou stenou je "Výzva" klasifikovaná ako veľmi náročná E. Na šesťdesiatich metroch sú v stene osadené len asi štyri stupáky. Takže čisté lezenie a navyše na jednom úseku je asi 5 metrový previs, ktorý treba prekonať. 
Malý detail na záver. V letných mesiacoch máte slnko skoro stále za chrbtom a skala samotná sála naakumulované teplo, tým pádom je tam človek ako na panvici. Takže šatky na hlavy a veľa vody. 


pondelok 22. júna 2020

OSTRÁ 1247 m.n.m. cez Konský dol a Muráň

Ostrá 1247 m.m.m. je výrazný skalnatý vrchol na západnej hranici Veľkej Fatry a  z hrebeňa ostro kontrastuje z Turčianskou kotlinou.
Auto sme zaparkovali povyše centrálneho plateného parkoviska pri hoteli Gader, ktoré bolo zadára. Chvíľku po asfaltke po žltej a potom na moste cez Gaderský potok doprava po modrej do Konského dolu.
Zozačiatku vedie cesta cez les pomedzi skalné bralá, dá sa povedať, že je to vlastne taká uvoľnenejšia a širšia tiesňava. Keď sa začne terén priostrovať, napovedá nám to, že už sme v blízkosti Muráňa. Pod Muráňom sa cesta rozvetvuje. Doľava po modrej cesta vedie na Tlstú 1373 m.n.m.  My sa vyberáme doprava po žltej, ktorá vedie na Ostrú.
Ďalšia etapa vedie popod rôzne skalné útvary a steny. Z vrchu dole sa občas sypali kamene tak si treba dávať pozor. Netušili sme prečo sa to deje, ale neskôr sme sa to dozvedeli.
Na jednej z protiľahlých skál sme si dali pauzu a tam sme vinníka prichytili. Na okraji skalnej steny sa pásol kamzík a kopýtkom to tam rozhrabával a púšťal dole.
Na fotke je naznačený výstup z Konského dolu popod Muráne a ďalej doprava popod spomínané bralá a cez severné zalesnené svahy až do sedla Ostrej.
Opačná-južná strana hrebeňa je už o niečom inom. Otvorila sa nám nádherná scenéria. Strmé trávnaté úbočia, z ktorých vytŕčajú stromčeky a malebnú kompozíciu dotvárajú hrdo stojace skalné útvary hrebeňa Ostrej.
Zo sedla vedie cesta strmo hore a začína sa troška skalolezenia. Chodník končí pod kolmou stenou, ku ktorej vedie reťaz. Bol som tu prvý krát a vravím si hotovo. Sledoval som reťaz a zočil malé skalné okienko. Tak idem sa doň aspoň pozrieť. 
Na druhej strane ma čakalo prekvapenie. Cesta ďalej pokračovala a nie len to, otvorili sa nám nádherné výhľady na Turčiansku kotlinu. 
Od skalného okna ešte zopár exponovaných metrov a sme pri kríži.
Za krížom sa hadí Blatnická dolina, na ktorú dozerá Drieňok a úplne vzadu na horizonte máme masív Flochovej 1317 m.n.m.
Boli sme  kuknúť aj ďalej na Zadnej Ostrej, skade sa  ide po zelenej cez Bágľov kopec a Lubenú na Tlstú. Zo Zadnej sa nám naskytol blik na hlavný hrebeň Veľkej Fatry: Krížna 1574 m.n.m. , najvyšší bod  Ostredok 1596 m.n.m., Ploská 1532 a Borišov 1510 m.n.m.

Tlstá 1373 m.n.m a Lubená 1414 m.n.m., kde na Lubenej je vrcholová tabuľa z nápisom Bágľov kopec, ale na troch rôznych mapách sa uvádza vrchol ako Lubená, tak kto má teraz pravdu?









sobota 20. júna 2020

SÚĽOVSKÉ SKALY- Gotická brána a Súľovský hrad.

Súľovské skaly sú podcelkom Súľovských vrchov a sú najväčším zoskupením skalných útvarov na Slovensku ak neberieme do úvahy Tatry.
Rozhodli sme sa pre malý okruh z parkoviska  Súľov cez Gotickú bránu, Súľovský hrad a naspäť cez lúku pod hradom a lúku pri kamennom hríbe.
V tejto lokalite sa nachádza mnoho najrôznejších skalných útvarov. Najznámejšou a najvyššou skalnou bránou je Gotická brána (foto hore). Má 13 metrov a nachádza sa na hrebeni zvanom Orgány.
Skalná brána leží mimo hlavnej zeleno značkovanej trasy a tak si treba dávať pozor aby ste ju neprešvihli. Keď chodník vyústi na skalnatom hrebeni, treba zabočiť doľava. Ale je to aj značené ako prírodná zaujímavosť.
Pohľad na západnú časť horského lemu Súľovskej kotliny. V popredí je časť Orgány, v ktorej sa nachádza už spomínaná Gotická brána.
Ďalším "čekpojntom" je Súľovský hrad v dnešnej dobe už len zrúcanina. Je to fascinujúca stavba medzi skalnými vežami. 
Na samí vrchol sa ide rebríkom cez úzke skalné okienko, pri ktorom bývajú rady a čakačky. Vracajúci sa zhora sa len veľmi ťažko obídu z vystupujúcimi. 
Pohľad z vrcholu na protiľahlú skalnú vežu, na ktorej sa tiež nachádzal  hrad. Vpravo dolu sa rozprestierajú lúky Súľovskej kotliny.
Vyhliadková skala Brada 816 m.n.m. sa nachádza v blízkosti červenej turistickej značky medzi sedlom pod Bradou a pod Roháčom.
Cez Roháč 803 m.n.m. vedie žltá turistická značka z Lietavskej Závadky, ktorá sa potom napája na okruh severného horského lemu.
Najvyšším bodom Súľovských skál je Vrchol Žibrid 867 m.n.m. a pod ním sa rozprestiera dedinka Súľov.
Z hradu sa cestou dole  treba držať stále zelenej, ktorá vedie na smerovník Lúka pod hradom. Chodník je veľmi strmý, ale zabezpečený železným zábradlím.
Úzka tiesňava končí na lúke pod hradom a stade ďalej po červenej smerom na lúku pri kamennom hríbe.
A konečná etapa k parkovisku Súľov je už len príjemná vychádzka popod les. Tento malý, ale zato pekný okruh sme zvládli aj s deťmi ľavou zadnou. Na piatich kilometroch sme prekonali asi 300 výškových metrov  a čistý čas by mohol byť okolo dvoch hodín, ale s deťmi kadejaké zachádzky a pauzičky to navyšujú.






TLSTÁ 1373 m.n.m. cez jaskyňu MAŽARNÁ


Masív Tlstej 1373 m.n.m. s najvyšším bodom Lubená 1414 m.n.m. je  s vrcholom Ostrá 1247 m.n.m. a okolitými dolinami obľúbenou turistickou destináciou  Veľkej Fatry.
Túru sme začínali za dedinou Blatnica. Na parkovisku pri hoteli Gader sme nechali auto a vybrali sme sa po žltej smerom hore po asfaltke. Asi po pol hodinke (1km), nás smerovník navádza na modrú do Vápennej doliny.
Stúpanie je od začiatku strmé, ale pri pohľade na okolitú scenériu, pozostávajúcu z brál a skalných masívov, človek na to ani nemyslí.
V tejto lokalite sa nachádza mnoho skalných puklín a dier a päť známych jaskýň, ktoré sú okrem jednej uzavreté. 
Voľne prístupná je  Mažarná, ktorá vznikla asi vo výške 900 m.n.m. Dlhú puklinu, v ktorej sa jaskyňa nachádza, vidieť už zo spodku chodníka. 
Jaskyňa je významným archeologickým náleziskom a údajne bola obývaná už pred 4000 rokmi. Po celú tú dobu sa tam niekto schovával, či už divoké zvieratá alebo aj partizáni počas SNP.
Je dlhá cca 130 m, strop je relatívne nízky a priestor je tvorený stalagnátovými stĺpmi a malými jazierkami. V zimnom období zdobia jaskyňu cencúle a ľadové stĺpy.
Tak prvú etapu máme za sebou. Teraz nasleduje trošku lezenia a výstupu po okraji skalnej steny. Riedke borovice na zvetranom povrchu pripomínajú scenériu ako z nejakého Čínskeho filmu.
Povrch je tu dosť uvoľnený a preto pri lezení je potrebné dodržiavať odstupy. Strmšie skalnaté úseky sú zabezpečené reťazami. 
Táto etapa sa končí miernym stúpaním cez riedky les a treba sa pripraviť na posledný úsek, ktorý nás už vyvedie na vrchol Tlstej.
Takže tretia etapa vedie cez strmý a hustý les. Chodník sa kľukatí striedavo pomedzi stojace, ale aj popadané stromy a rôznorodé skalné útvary, kde-tu vybehne na okraj skalného brala, skade sú pekné výhľady a zase späť do útrob tmavého lesa.
Konečne vrchol, ktorý pripomína náhornú plošinu. Je zatrávnený a po okrajoch zarastený ihličňanmi, s ktorých vytŕčajú rôzne šutre rôznych rozmerov. Naskytol sa nám výhľad na hlavný hrebeň Veľkej Fary, na ktorom sme rozpoznali Krížnu 1574 m.n.m. , ale aj najvyšší bod spomínaného pohoria Ostredok 1596 m.n.m.
Na severe nám udreli do očí dominanty Malej Fatry. Najväčšia puma Veľký Kriváň 1709 m.n.m. , .Chleb 1647 m.n.m a Pekelník 1609 m.n.m.
Na juhu máme sestru Tlstej-Ostrú 1247 m.n.m. a načrtnutý výstup na ňu cez Konský dol po modrej. Zadnú Ostrú, z ktorej sa po zelenej da dostať na Tlstú. A v pozadí je Drieňok 1268 m.n.m.