Viniansky hrad je málo komu známy, teda minimálne ja som o ňom doteraz nepočul. Navštívil som "východ" a nejakým spôsobom som sa naň dostal. A neoľutoval som, lebo to čo som tam videl, ma prekvapilo. Ale o tom-potom.
Štartovali sme z Trnavi pri Laborci, ale nešli sme po značenej žltej turistickej ceste, ale miestny nás vzali po ceste k družstvu a potom po rôznych zvážniciach smerom ku smerovníku pod Vinianskym hradom. Cestou sme naďabili na studničku, pri ktorej sme si pri návrate dole opiekli špekačky a deti sa náramne tešili.
Ako skoro každú zrúcaninu aj túto nejaký dobráci opravujú, ale tento hrad reštavrujú verejno prospešný pracovníci. To by ešte stále bolo v pohode, ale oni to robia v dobových oblečeniach a ešte k tomu pôvodnými starodávnymi metódami.
Lešenie majú zakotvené priamo v stene a nie na zemi ako sme zvyknutý my. Ako postupne stavali múr, tak si kotvili trámy v stene a takto postupovali až hore.
Z jedného okienka sa nám naskytol aj výhľad na dovolenkovú destináciu, ktorá je dominanta východu -Šíravu.
Pod prístreškom chlapi vyrábali drevené taniere a príbor a to všetko bez použitia elektriny, len pôvodnými metódami.
Koleso na obrázku hore slúžilo ako žeriav/ výťah, v ktorom behal asi za trest, ten čo si vytiahol najkratšiu zápalku. Takto si pomáhali pri ťahaní materiálu hore.
Vo vnútri hradu sú vystavené fotky, na ktorých bol hrad v pôvodnom stave. Musím uznať, že si chlapi mákli. Veď treba sa tam ísť presvedčiť.
V hrade je už sprístupnená pivnica a sála, v ktorej sa konajú občas omše. Na záver by som len chcel zložiť kalap ľuďom, ktorí sa na tom podieľajú a aj tím, čo za tým stoja.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára