Sarner Weisshorn, zvaný aj Penser Weisshorn, alebo Sarntaler Weisshorn a po Taliansky Corno Bianco sa nachádza v Sarntalských Alpách a je 2705 metrov nad úrovňou mora. Prvý krát bol zdolaný v roku 1822.
Počasie nám naozaj vyšlo, obloha bez obláčika a to je pre nás dosť pozitívne lebo tento kopček ako jediný v blízkom okolí naskytuje 360° panoramatický výhľad a preto je aj často krát cieľom sympatizantou východu slnka.
Štartovali sme z Penser Joch 2211 m.n.m., čo znamená, že túra nebude mať veľké výškové prevýšenie. A časovo to tiež nie je náročné. Takže traverzom sa vyberáme plus mínus po vrstevnici, čo bola príjemná prechádzka s krásnym výhľadom.
Pritvrdzovať sa začalo až pri horských okách zvaných Steinwandseen, pri ktorých sa cesta 12a vedúca na vrchol rozdeľuje a jedna vedie poza jazierka, ale neďaleko sa zase spája s pôvodnou traťou, táto obchádzka nie je taká strmá ako normálka, ale zato dlhšia.
Dostávame sa do sedla Geroelljoch, skade je už vidno južný hrebeň, po ktorom sa budeme musieť vyšplhať. (foto dole)
Od sedla na vrchol je to už troška strmšie, ale aj zabezpečené železnými lanami, neviem či to môžem zaradiť k železnej ceste (klettersteig. via feratta) alebo nie, lebo nie je to až také náročné a ani som nikoho nevidel používať feratové sety, tak naozaj neviem, ale opatrnosti nikdy nie je dosť.
Aj keď samotné istenie neviem či by malo nejaký zmysel lebo ukotvenia železného lana v skalách boli dosť ďaleko od seba a pri istení a prípadnom páde by sa istiace karabíny zastavili len práve na tej skobe v skale, ale to môže byť už päť metrový pád za nami a ešte som nerátal dĺžku elastického popruhu od karabíny ku brzde a samotné trhanie brzdy. Možno by bolo najlepšie použitie nejakého blokantu.
Výhľad na vrchole naozaj nesklamal, bolo vidno hádam aj Bratislavský hrad (:-DD. Výstup nám trval okolo dve a pol hodinky a celkové prevýšenie je cca šesťsto metrov. A pri zostupe treba rátať s podobným časom, aký je potrebný na výstup. Všeobecne je známe, že zostup je oveľa časovo kratší, ale pri tejto túre to tak značné nie je, pretože od Penser Joch-u je to relatívne rovina takže potrebujeme na to rovnaký čas a zostup hrebeňom môže niekomu trvať ešte dlhšie ako výstup, lebo na dol sa lezie asi o trošku horšie. Rozdiel je len zo sedla po spomínané jazerá, tam to ide očividne na dol.
Marmolada najznámejšia a najvyššia hora Talianských dolomít. Troška bližšie som sa k Marmolade vyjadril v inom príspevku a to:
http://aktyvity.blogspot.it/search/label/DOLOMITY
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára