AMTHORSPITZE a ROLLSPITZE

Tieto dva kopčeky (pohľad z Magderburger Hutte) sú súčasťou Zillertálskych Álp a je s nich nádherný výhľad na kotlinu, v ktorej sa rozprestiera mestečko Sterzing, na údolie Pflersch a na druhej strane Pfitsch.

Pohľad zo Sattelberg-u

Pohľad z Weissspitze

Štartovali sme z parkoviska nad diaľnicou medzi Gossensassom a Brennerom. Začiatok výpravy je pohodový po ceste, ktorá je popretkávaná rôznymi skratkami. Takáto zahrievačka je až po chatu Huhnerspiel Hutte, ktorá už je v tomto blogu spomenutá.

Od chaty pokračujeme po tiahlom oblom kopci bez očného kontaktu na vrchol, čo dosť pripomína nekonečnú cestu. Kopec je skrášlený lavínovími zábranami a čím ideme vyššie, tak sa nám to viac a viac otvára. Prvé sa nám ukázalo údolie Pflersch a Stubaierské Alpy a potom aj Oetztalské Alpy.

Počas celej cesty nás sprevádzal pohľad na Weissspitze po pravej strane a konečne sme už zbadali aj Americkú vojenskú základňu, čo je dobrým znamením, že sme už blízko cieľa.

Z Amtorspitze je krásny a strmý pohľad do údolia Pfitsch. Tento kopček sa inak volá aj Huhnerspiel a je už len kúsok od spomínanej vojenskej základne.

Rollspitze som si predstavoval troška inak, lebo zo spodu to aj tak vyzeralo. Z Amthoru je potrebné ešte zliezť dosť zvetraným horským kamenistým chodníkom,čo je dosť nebezpečné a na vrchol Rollspitze sa treba vyškriabať po úzkom chrbáte, kde po stranách je to veľmi strmé a keby tam človek spadol, tak by ho asi ani nehľadali.

Amíci si tu postavili základňu aby mali všetko pod kontrolou.

Po chatu sme potrebovali asi hodinku a od chaty ešte asi tri. Dokopy je to asi 1400 výškových metrov. Z Amthoru sa dá ešte krátkou zabezpečenou železnou cestou (via ferrata) dostať na Weissspitz a z tade na Prantner Alm a späť na chatu Huhnerspiel.

Ľudia čo trpia zvratmi by si mali rozmyslieť či sa vyberú hore na Roll. Samotný chrbát nie je strmý, ale relatívne úzky a veľmi ľahko sa tam pri pohľade na dol, dá stratiť rovnováha.

Pohľad z Weissspitze

Pohodka na chate Huhnerspiel.

Východ slnka na SATTELBERG 2133 m.n.m.

 Kopček Sattelberg 2133 m.n.m., leží na hraniciach Rakúska a Talianska a je dosť známi, nie len svojou polohou, ale aj svojou ľahkou dostupnosťou, či už v lete alebo v zime na lyžiach.

Sattelberg som už v tomto blogu spomínal, ale to bolo v zime a išiel som naň z Rakúskej strany popri chate Sattelberg po starej lyžiarskej zjazdovke. Skoro vždy na začiatku zimnej sezóny si to dávam ako rozcvičku.

Tento krát sme sa rozhodli to dať z Talianskej strany, presnejšie z hraničného prechodu-mestečka Brenner. Túru sme začali za pevnosťou, v ktorej sídlia Carabinieri a Polícia.

Vstávali sme už o tretej ráno aby sme to stihli. Štartovali sme o pol štvrtej a túra na vrchol by nám mala trvať asi dve hodiny, takže by sme to mali zvládnuť, pretože slnko malo podľa novín výjsť o 5:38.

Ponáhľali sme sa ako blázni aby sme nevstávali zbytočne tak skoro a prišli na vrchol ešte pred východom slnka. Prvých 20 minút sme stúpali cez hustý strmý les s čelovkami na hlavách. 

Čím ďalej sa to zmierňovalo a aj lesnú strmú cestu vystriedala dobre upravená cesta, ktorá v minulosti slúžila ako príjazdová komunikácia ku vojenským kasárňam pod vrchol Sattelberg-u, kedže je to na hraniciach tak táto cesta vedie po celom hrebeni a teraz je známa ako Tiroler Hohenweg, ktorá slúži najmä cyklistom a turistom.

Na vrchol sme to dali za hodinu a pol a tak sme mali ešte nejakú tú rezervu a k tomu slniečko nebolo vidieť v tú dobu, ako písali v novinách, ale až o dvadsať minút neskôr, tak sme mali ešte päťdesiat minút čas. Taký spotený sme čakali, kým si slnko uráči vyliezť spoza kopca, ale nakoniec keď sa ukázalo, sme si povedali, že sa oplatilo čakať.

LANDSHUTER EUROPA HUTTE 2693m.n.m

Chata Europa a to je zaujímavé sa nachádza na hraniciach Rakúska a Talianska a to tak, že hranice vedú presne cez chatu. Takže dve tretiny chaty ležia na talianskej strane a zvyšok v Rakúsku.

El diablo sme zaparkovali na parkovisku tejto chaty, ktoré leží v blízkosti Pfitscherhof hotelu v dedinke, alebo resp. v zastavanej časti údolia Pfitsch, zvanej Platz. Už s tadeto sa nám naskytol pohľad na túto chatu.

Prvá hodinka výstupu, čo je neobvyklé, bola najnáročnejšia, lebo začiatok trasy vedie cez strmý les. Ale potom za hranicami hory sa to troška zmiernilo a prechádzali sme sa v riedkom borovicovom lese popretkávanom Alpskými ružami a čučoriedkami.

No a neskôr toto všetko vystriedali kamene a nádherný výhľad na údolie Pfitsch. Počasie nebolo celkom ideálne na výhľad, ale zato sa lepšie šliapalo do vrchu.

Táto trasa nie je jediná, ktorou sa dá dostať na chatu. Z Rakúskeho údolia Wennt to trvá najdlhšie a to okolo 4:30 hod., potom z časového hľadiska nasleduje táto trasa z Platz-u 3:30 hod. po trase  č.3A a najkratšia je z Pfitscherjoch-u, kde je na štvrtej 180° zákrute (Kehre) parkovisko a z tade to trvá okolo 2:30 hod. po značke č.3.

Turistický chodník bol dobre značený a aj upravený, po hore kameňov pokračujeme ďalej a náš cieľ sa stále viac a viac približuje.

Chata disponuje 90 miestami na ubytovanie a to či už v samostatných izbách alebo lágru pre viacerích ľudí. Kuchyňa je jednoduchá a ponúka Tirolské špeciality a vlastne všetko to čo skoro každá chata na okolí.

Zhrniem túru tak, že začiatok je dosť strmý a tím pádom aj náročný na kondíciu, stred je pekná prechádzka a človek si tam môže trošku vydýchnuť a pripraviť sa na poslednú tretinu výstupu, ktorá sa zase troška pritvrdzuje. Ku chate sme potrebovali pohodových tri a pol hodiniek a dolu len okolo dvoch.

ADOLF-NOSSBERGERHUTTE 2488m.n.m.

Presunieme sa z južného Tirolska v Talianských Alpách do Rakúskeho Korutánska, kde sme navštívili chatu Adolf-Nossberger hutte, ktorá je zastrešovaná Rakúskym Alpským oddielom. Nachádza sa na okraji tyrkysovo modrého jazera Grosse Gradensee, ktoré je dotované okolitými ľadovcami.

Cesta na chatu vedia z parkoviska, na ktoré sa dostaneme z dedinky Grosskirchheim, presnejšie z časti Putschal. Spomínané parkovisko sa nachádza v Údolí Graden asi vo výške 1600m.n.m. Toto údolie je veľmi divoké a neporušené, patrí do národného parku Vysoké Taury a ťahá sa popri nohách asi pätnástich troj tisícoviek.

Od parkoviska sa tiahne cesta popri potoku, cez riedky les Smreka opadavého, kde-tu míňame padnutú lavínu a predierame sa cez more Alpských ruží. Ešte jeden strmší výstup a dostávame sa na Gradenmoos 1913m.n.m., miesto ktoré slúži ako prvé odpočívadlo.

Je to až neuveriteľná rovina v tak divokom a strmom údolí a myslím si, že tam pred veľa, veľa rokmi ústil ľadovec a svojou silou to tam takto vyrovnal. Nádherné miesto na oddych, plné Alpských ruží a vodopádov.

Po Posilnení sa vyberáme ďalej a pred nami sa už otvára ďalšia výzva, stena ktorú budeme musieť prekonať a môžem povedať, že asi najťažšia časť výletu. Sú dve možnosti výstupu a to ako je na obrázku hore vidieť.Podľa môjho názoru je trasa B lepšia na výstup aj napriek tomu, že je dlhšia. Nie je až taká strmá ako trasa A a je zabezpečená železnými lanami. Možnosť A sme zvolili ako zostupovú trasu.

Po prekonaní tohto rozptýlenia sa nám to zase pekne otvára a aj krajinka sa troška mení, trávu a stromy vystriedali kamene a sneh. Stredné jazierko Mittersee nechávame za sebou a motivovaný vidinou nášho cieľa postupujeme ďalej.

Je tu ešte jedno jazierko a to Vordersee, ale to je vidieť len ak idete trasou A, takže dokopy ich tu máme tri a to Predné jazero, Stredné jazero a veľké Gradenské jazero ak by sme to mohli takto preložiť do slovenčiny.

Vyhladnutý a vysmädnutý stretávame ovečky, ktoré v tomto stave môžme dobre rozumieť a tak im hádžeme tiež niečo proti hladu, ale keď sa z poza kopca vyrojilo ďalších desať kamarátov, tak radšej utekáme preč.

Konečne sa dostávame na chatu, pri ktorej nás víta milý personál resp. prevádzkovatelia chaty. Kristián- šéf a zároveň aj kuchár, ktorý sa akurát vrátil z túry na lyžiach, áno aj druhého júla to bolo možné, ale bol tam skôr pracovne, bol pozrieť na sedle, či sa dá už dostať na chatu aj z Lienzu, z druhej strany.

V neposlednej rade musím ešte spomenúť, že chata disponuje asi 50. miestami na prenocovanie a aj miestnosťou na núdzové zloženie kostí, keď je chata zatvorená. Hodnotím túto chatu veľmi dobre a to hlavne kvôli vynikajúcej domácej kuchyni, v ktorej si aj chleba pečú sami.

WALLMINGALM

Salaš Wallming sa rozprestiera na jednom z úpätí údolia, medzi lyžiarskymi strediskami Rosskopf (Monte Cavalo)  a Ladurns. Pre turistov je tento salaš otvorený od polky mája do polovice októbra a ponúka veľmi kvalitnú domácu kuchyňu, ale priatelia hôr, vyhľadávajú túto chatu hlavne kvôli  produktom z kravského mlieka ako sú- syry, jogurt, smotana a maslo. Už roky sú oceňovaný, za ich kvalitné domáce výrobky.

Ku chate sa dá dostať z lyžiarského strediska Rosskopf a to cez chrbát popod Telfer Weisen, ďalšou možnosťou je z lyžiarského strediska Ladurns a tá tretia, ktorou sme sa vybrali my je z dedinky Gossensass.

 Vnútri je salaš veľmi pekne zariadený,nachádza sa tam takáto kuchyňa, ktorá sa už asi veľmi nepoužíva, ale ako atrakcia slúži dobre, napravo od nej ja ešte jedna miestnosť, ktorá slúži ako bar.

 Sympatizanti latrín si prídu na svoje, na záchod tu môžu ísť ženy a chlapi zvlášť, čo  som videl zatiaľ iba tu.

Jazierko na ceste na Rosskopf