Skitouring Kremnické vrchy, cca 950vm, SKALKA-VLČÍ VRCH 1147 m.n.m.-CHATA OBRÁZOK-VYHNATOVÁ 1283 m.n.m.

Tento okruh činí okolo 950 výškových metrov. Začína sa zlyžovaním popri vleku Romík (ľavá zjazdovka) až do úseku "pod Skalkou" - A. Nasleduje výstup na Vlčí vrch 1147 m.n.m.- niektoré mapy uvádzajú názov kopca ako Farba alebo Fabra -A. Z neho sa lyžuje najskôr rúbaniskom do údolia a stade po zvážnici ku chate Obrázok -B. Ďalšou etapou pokračuje  najdlhší výstup na Vyhnatovú  1283 m.n.m. -B. Juhozápadným svahom sa lyžuje dole do doliny -C. Predposledný výstup je znova na Vlčí vrch 1147m.n.m. -C. A následne zjazd cez smrekový les späť na miesto "pod Skalkou" -D. A finišom je výstup na parkovisko- D. Čierne čiary znázorňujú bežkársku trať, na ktorej úseku ich pretína náš okruh.

Fotka hore znázorňuje začiatočný výstup  z doliny "pod Skalkou", popri potôčiku Turček na vrchol Vlčieho vrchu. Zozačiatku treba stúpať po zelenej turistickej značke a niekde v polovici odbočiť doľava. Poznávacím znamením je malá čistinka, okolo ktorej treba vystúpať až na vrchol. Modrou je znázornený posledný zjazd cez smrekový les.

Na vrchole Vlčieho vrchu sa treba pustiť dole pravým rúbaniskom, na ktorom je obvykle nafúkané dostatok snehu. Rúbanisko sa dole zužuje a posledná časť je dosť zarastená a tak treba zabojovať. 

Hore je načrtnutý výstup na Vlčí vrch a zjazd rúbaniskom dole a na spodku fotky (pohľad z bežkarskej trate "Václavák" pod Vyhnatovov) je zjazd z Vyhnatovej a následné pokračovanie v okruhu. 

Po zlyžovaní Vlčieho vrchu sa dostávam na bežkársku trať pod Dirhábskym sedlom, po ktorej sa pustím dole.

Po malej chvíľke sa trate rozdeľujú a ja bočím doprava. Keď je trať upravená, tak jedným šusom sa peknou rýchlosťou dostávam ku chate Obrázok, o ktorej som sa mílne domnieval, že je otvorená pre verejnosť.

Pri spomínanej chate znova založiť pásy a doprava po žltej smerom na Kordícke sedlo sa vyberám ďalej.

Po päťdesiatich metroch, krútim zase doprava do smrekového lesa, kde následne pozdĺž potôčika z názvom Široký potok, postupujem po lesnej zvážnici na vrchol Vyhnatovej.

Na tomto úseku som ešte nestretol žiadneho človeka, iba som párkrát preťal stopy medveďa.

Asi po dvesto výškových metroch prvý krát pretínam bežkársku trať a tak sa predpisovo pozriem doľava a doprava a cez prechod utekám do lesa predo mnou  a pokračujem vo výstupe.

Stále po zvážnici hore. Pri drevenej búde, v ktorej by sa dalo pri neočakávaných a nepriaznivých okolnostiach skloniť hlava, šlapem mierne doprava.

Pri takejto zrkadlovej križovatke zase doprava. Les sa stále viac zahusťuje a potôčik utícha a to je znamenie, že sa blíži ďalší orientačný bod.

A tým je druhý prechod cez bežkársku trať. Na vrchol je to už len asi 150 výškových metrov. Nasleduje úsek mladej smrečiny, ktorá je dosť hustá. Preto je potrebné ju obísť sprava. 

V blízkosti tohto úseku sa bežkárska trať na jednej rázsoche, stáča skoro o 180° , takže ak sa dostanete z mladej smrečiny do takéhoto riedkeho bukového lesa, môžete znova zazreť trať bežkárov, ktorú ste tam nečakali. Dosť to mätie orientáciu. Je potrebné sa držať vľavo celkom markantnej hranice medzi mladou smrečinou a týmto bukovým lesom.

Kto má GPS  a vidí svoju polohu v teréne, tak považujte tento popis za bezpredmetný. 

Na Vyhnatovú sa dostávam zľava, krátko sa občerstvím, zložím pásy a dolsa do údolia. Je nutné lyžovať viac doľava smerom na skalku aby ste trafili rúbanisko pod Vyhnatovou, ktorým sa lyžuje dole do doliny pod Vlčí vrch. Tu už človek spoznáva terén a vie sa lepšie orientovať. Takže je potrebné sa zase dostať pravotočivým oblúkom na Vlčí vrch a z neho Južným lesom dole pod zjazdovky Skalky.

Takéto stopy ma sprevádzali počas celej túry. Už sa zobudili a je načase vymeniť túry v hlbokých lesoch za nejaké hôľnate trasy.

Na záver by som chcel upozorniť, že terén z Obrázka na Vyhnatovú môže byť mätúci aj keď to tak na mape nevyzerá. V zlom počasí za zlej viditeľnosti, môže nastať komplikácia pri orientácií na členitom povrchu. Teda hovorím za seba, prvý krát som v zlej viditeľnosti odbočil o niečo skorej ako som mal, ale prstom na mape som postupoval ďalej, zrazu sprava bolo doľava a naopak. V členitom teréne, ak sa nemáte podľa čoho orientovať v zlej viditeľnosti, na nejakej rázsoche sa dá rýchlo skrútiť na opačnú stranu. 

Skitouring Kremnické vrchy, cca 750 vm: SKALKA 1170 mn.m.m. - VLČÍ VRCH 1174 m.n.m. - VYHNATOVÁ 1283 m.n.m.

Túru začínam na parkovisku na Skalke. Strednou zjazdovkou lyžujem na spodok údolia k potoku Turček. Zakladám pásy a po zelenej turistickej značke sa vyberám smerom ku Gergeliho tunelu.

Na fotke hore je červenou znázornený výstup na Vlčí vrch 1147 m.n.m. a modrou záverečný zjazd k východiskovému bodu, ale o návrate neskôr.

Predošlé dva dni snežilo, takže si prešľapávam cestu prvý. Postupujem po zelenej popri potoku. Vlčí vrch mám po ľavej ruke a niekde v nadmorskej výške 1100m keď sa svah trocha zmierni, bočím doľava.

Po ceste na vrchol ma zaujal svetlí bod v pozadí, tak som to hore zobral tade aby som to okukol. Je to tesne pod vrcholom a budem sa tade aj vracať.

Na Vlčí vrch je to okolo 200 výškových metrov.

Z vrcholu za pekného počasia sa naskytnú prvé výhľady. Nad rúbaniskom, ktorým budem lyžovať dole, skladám pásy a hop dole. nebolo to dlhé, ale za dobrých snehových podmienok super jazda.

Spodná časť je už trošku "prežitie" cez húštinu, ale dobojujem to až na zvážnicu, ktorá odbočuje zo žltej turistickej značky (v.n. Turček- Kordícke sedlo) pri chate Obrázok.

A zase hore smerom na Vyhnatovú 1283 m.n.m. tentokrát cez rúbanisko pod ňou. Tento krát mám pred sebou asi 250 výškových metrov.

Na fotke hore je načrtnutý zjazd z Vlčieho vrchu.

Rúbanisko cestou na vrchol Vyhnatovej, pretína bežkárska trať. Takže pozriem sa vľavo a potom doprava a rýchlo cez prechod do lesa.

Ešte jedna malá čistinka pred vstupom do bukových lesov Vyhnatovej.

Posledný úsek na vrchol je strmšieho rázu, čo sa ocení pri zjazde dole.

Snehu je dostatok a tak som zažil krásnu "frírajd" plavbu, cez rúbanisko, späť z Vyhnatovej dole do údolia. Znova zakladám pásy a vyberám sa na juhovýchod, smerom ku Gergeliho tunelu. Pred sebou mám približne ďalších 100 výškových metrov.

Znovu sa dostávam na zelenú turistickú značku a smerom doprava sa zase vyberám na čistinku pod Vlčím vrchom, z ktorej je výhľad na vysielač. A posledná plavba v prašane južným svahom v smrekovom lese, ako som znázornil na fotke na začiatku.

Lyžujem pod zjazdovky, kde zase nasadím pásy a posledný krát šlapem hore na parkovisko. Tam už je viac možností ako sa vybrať na Skalku. Posledný výšlap činí asi 200 výškových metrov. Takže dokopy to máme okolo 750 vm.

 

Via ferrata SKALKA

Slovné spojenie Via ferrata je z Taliančiny a znamená "železná cesta". Dakedy dávno keď sa medzi Rakúsko-Uhorskom a Talianmi, viedli pozičné boje o hranicu, tak na území dnešného autonómneho Južného Tirolska, presnejšie v Dolomitoch, vysoko v horách stavali vojaci pre lepší pohyb takéto zabezpečené cesty. Tieto rôznorodé tunely, terasy a iné prechody, ktoré boli vysekané do stien kameňa a ktoré sa zachovali do dnešných dôb sa začali sprístupňovať turistom. A tak vznikla disciplína VHT zvaná Ferratta. V nemecky hovoriacich krajinách hľadajte označenie Klettersteig.

Ferratu na skalke som zahájil lanovým mostom, ktorý je údajne najdlhší v strednej Európe. Na ľavej strane vedie paralelne zo zábradlím istiace lano, o ktoré treba zapnúť karabíny. Je potrebné prekonať 78 metrový most, ktorý sa prirodzene kýva sem a tam. Kto má strach z výšok je nutné si uvedomiť, že sa budete pohybovať miestami až 40 metrov nad zemou. Po prekonaní sa vraciam opäť k miestu nástupu na most. A ako je naznačené hore, sa béčkom vydávam "zostupovkou" dole k nástupu na ostatné ferraty.

Zvyčajne sú zabezpečené cesty jednosmerné a vedú nahor. Takže týmto je "zostupovka" výnimočná, lebo vedie opačne. Má asi 150 m a je klasifikovaná ako A/B. Na jej konci sa nachádza Tibetský most, ktorý vedie popod 200 ročný Javor lesný.

Na rade je "lanová sieť" a má obtiažnosť asi C/D. Sieť je voľne visiaca a preto sa trochu kýva a netreba si to mýliť s lezením po rebríku. Je to tiež taký dosť nezvyčajný druh ferraty.  Na oceľovú sieť je dobré mať silu v rukách. Je takmer kolmo visiaca a paradoxne  najnebezpečnejšie na nej je práve istenie sa. Pri prepínaní karabín je náročné na kondíciu, jednou rukou držať sa a tou druhou, prepínať karabíny. Začiatočníkom neodporúčam túto variantu.

Ferrata Komín B/C je nenáročné lezenie. Na tomto úseku sú rôzne možnosti výstupu. Dá sa ísť kominárskou trasou alebo vystúpať na Trubačovu vežu (foto hore). Pár krát sa tu treba vrátiť a všetky varianty si prejsť.

Najťažšou stenou je "Výzva" klasifikovaná ako veľmi náročná E. Na šesťdesiatich metroch sú v stene osadené len asi štyri stupáky. Takže čisté lezenie a navyše na jednom úseku je asi 5 metrový previs, ktorý treba prekonať. 

Malý detail na záver. V letných mesiacoch máte slnko skoro stále za chrbtom a skala samotná sála naakumulované teplo, tým pádom je tam človek ako na panvici. Takže šatky na hlavy a veľa vody. 

Skitouring na SMREČNÍK 1249 m.n.m. a VELESTÚR 1254 m.n.m. popri chate HOSTINEC

Kopec Velestúr 1254 m.n.m. je piaty najvyšší vrch v Kremnických vrchoch. Preslávil ho tajomný praslovanský runový nápis, ktorého pravosť mnohý spochybňujú, lebo by mohol dokazovať, že Slovania mali písmo úž dávno pred príchodom Cyrila a Metoda. Viacej o preklade a hystórii  zhrnuté, nájdete tu.

Prvý krát som sa dozvedel o tomto záhadnom mieste v knihe od Jozefa Banáša. Rozhodol som sa to miesto sám navštíviť. Cestou z Kremnice do lyžiarskeho strediska Skalka asi dvesto metrov za tunelom na pravej strane parkujem auto.

Hore sa vyberám po zasneženej asfaltke resp. po zelenej turistickej značke. Miernym stúpaním popri potôčiku sa dostávam ku medzníku pod čerešňou pri starej Zolovej chate, pred ktorou sa nachádza prameň vody.

Zolova chata je narozpad, ale v núdzi by sa dalo prenocovať v drevárni na ľavej strane alebo hore na pôjde. Lebo iba tie boli otvorené, chata bola zamknutá.

Po túto chatu je to ozaj pokojná, ba niekedy až zdĺhavá prechádzka. Ďalšou zástavkou bude chata Hostinec. Od tadiaľto po chatu sa  bude terén troška zdvíhať, ale nič čo by sa nedalo zvládnuť.

Stúpanie sa na Šindliarke zase zmierni a konečne sa mi naskytujú prvé výhľady a to na vysoký vysielač Skalky 1231 m.n.m.

 A na mystický kopček Smrečník, ktorý sa týči nad chatou Hostinec.

Chata hostinec mi už dlhšie vŕta v hlave, či je otvorená pre verejnosť alebo nie. Dnes bola zatvorená, ale možno v hlavnej sezóne je otvorená, kto vie. Vedie po pri nej južný okruh bežkárskej stopy a tak je škoda, že nemá nejakého chatára. Chata s takou hystóriou by možno prinášala nejaký ten obrat.

O Smrečníku 1249 m.n.m. som tu už písal. Je to zaujímavý kopček. Neleží na žiadnej značenej ceste, ale napriek tomu je často navštevovaný. Považuje sa za miesto spojené s vykonávaním rôznych rituálov.. Po obvode je obohnané kameňmi a rôznymi drevenými vyobrazeniami asi slovanských bohov, ak sa mýlim, ospravedlňujem sa.

S tohto miesta sú asi najkrajšie výhľady celého výletu. Na juhozápade sa nedá nevšimnúť kráľ Štiavnických vrchov Sitno 1009 m.n.m.

Viac na západ mi udreli do očí komíny v Žiarskej kotline, ktorá je hranicami medzi Štiavnickými a Kremnickými vrchmi.

Na západe sa hrdo týči Vtáčnik 1346 m.n.m. najvyššia puma rovnomenného pohoria.

Neprehliadnuteľná  je aj dominanta Veľkej Fatry Krížna 1574 m.n.m. , ktorá svojimi zasneženými hoľami bije do očí už z diaľky.

Pohľad na Smrečník z oblasti Velestúra.

Masív Velestúra z Južnej strany, na ktorej sa nachádza spomínaný praslovanský nápis.