Geografický stred Slovenska - HRB 1255 m.n.m.

 

Vrchol Hrb 1255 m.n.m. je geografickým stredom Slovenska, čo vypočítali súdruhovia inžinieri pomocou geometrických priesečníkov. Nachádza sa v pohorí Poľany.

Auto sme zaparkovali za Ľubietovou, presnejšie v oblasti Včelínec, kde sa napájame na modrú turistickú značku, po ktorej sa dostaneme ku chate pod Hrbom.

Stúpanie vedie v tienistom, chladnom a  zalesnenom údolí. Kde tu križujeme spevnenú cestu, ktorá vedie ku chate.

Chata je nádherná a zasadená v prekrásnej prírode. Je to súkromná chata a zdá sa, že tam so žiadnym občerstvením počítať nemôžme.

Dva a pol kilometra ku chate sme zvládli asi za hodinu a prekonali sme 280 výškových metrov. Ďalšou etapou bude výstup po červenej Rudnej magistrále na samotný Hrb.

Na tomto úseku to bolo už oveľa zaujímavejšie. Postupovali sme popod kolmé steny Hrbu, miestami až 40 metrov vysoké.

Úplne iný svet ako v prvej fáze. Miestami to pripomínalo prebíjanie sa pralesom.

Vrchol je zalesnený a preto sú výhľady obmedzené len na pár miest. 

Na južnú stranu nevidieť vôbec, lebo nám vo výhľadoch zavadzia Ľubietovský Vepor.

VODOPÁD SKOK 1789 m.n.m

Vodopád skok padá asi z tridsať metrovej výšky niekde v polovici Mlynickej doliny. K jeho krásam je to nenáročný výlet vhodný aj pre rodiny s deťmi. Po žltej sa k nemu dá dosať do dvoch hodín.

Štartujem z parkoviska pri Štrbskom plese. Míňame športový areál s vlekmi a skokanskými mostíkmi ale aj lanovku pod Predné Solisko.  

Les nám končí a sním aj nepríjemná kameňmi vykladaná cesta a nastupuje pásmo kosodreviny. V ňom ako v bludisku sa presúvame až k vodopádu.

Potôčik odvodňujúci plesá v Mlynickej doline tečie paralelne s turistickým chodníkom a spolu vytvárajú príjemnú atmosféru a krásnu scenériu.

Na fotke hore je znázornený možný zjazd v zimnom období po návšteve vrcholu Patria 2203 m.n.m. Žľab medzi Patriou a Malou Baštou je miestami až 40° strmý, takže len pre zdatných lyžiarov. 

Zhrnutie: 410 výškových metrov

4,4 kilometre

1,30 hodiny.

 

ŠIMONKA 1092 m.n.m.

Vrch Šimonka 1092 m.n.m. je najvyšším bodom v Slanských vrchoch. Týči sa nad dedinou Zlatá baňa. Či sa v jej okolí niekedy dolovalo zlato neviem, ale viem že je to obec do ktorej bola najneskoršie zavedená elektrina na Slovensku. Na jej južných úbočiach vytŕča najvyššia stavba na našej rodnej hrude a to vysielač Dubník s výškou 318 metrov a ešte južnejšie sú slávne opálové bane.

Štartovali sme z oblasti Sigord, Racova neďaleko v. n. Kokošovce. Pri hlavnej ceste v blízkosti nejakého sociálneho zariadenia, kde začína žltá značka sme zaparkovali auto a modlili sa, že ho tam aj nájdeme.

Hneď na začiatku si treba dávať pozor, lebo pozdĺž potoka Malá Delňa vedie asfaltka, ktorá môže zmiasť. Je potrebné hneď za rampou sledovať značenie, ktoré vedie po lesnej zvážnici doprava hore.

Prvou etapou je dosiahnuť po žltej Čiernu horu 1073 m.n.m., kde sa dostaneme na hlavný hrebeň pohoria. V tomto úseku prekonáme 600 vm na piatich kilometroch. Potrebujeme na to okolo dvoch hodín.

Masív Čiernej hory je zalesnený a rovinatý. Výhľady žiadne, len kde-tu, depresívne sychravé počasie nám na nálade vôbec nepridávalo a tak sme sa museli povzbudzovať alternatívnymi prostriedkami.

Ďalších štyridsať minút sme sa venovali zostupu z Čiernej hory do sedla Červená mláka

  

Na dvoch kilometroch sme zostúpili o 260 výškových metrov nižšie a museli sme sa kvôli hustému dažďu na hodinku zabivakovať.

Nasledujúcou a asi najťažšou etapou bol úsek medzi Červenou mlákou a Grímovým lazom. V minulosti sa tadeto musela prehnať nejaká smršť, lebo buky boli pováľané ako zápalky, terén bol rozmočený ako močiare. Takže 3,6 km sme sa brodili v blate a vode, hľadať cestičky  a obchádzky prekážok bolo dosť náročné. Stratili sme tu veľa času.

 Konečne sa dostávame pod Šimonku, skade je to na vrchol už len 30 minút. Vrchol a jeho okolie je v 5. stupni ochrany. Cieľom ochrany je andezitový vrchol, 200 ročné bučiny, oplietavá liana a Plamienok Alpínsky. 

Na vrchole je osadený drevený kríž s vrcholovou knihou a za dobrých podmienok je vidno Vysoké Tatry a Kráľovú hoľu 1946 m.n.m. na konci Nízkych Tatier.

Studnička na Grímovom laze.

Rozmočený, fyzicky unavený, ale psychicky oddýchnutý rozkladáme stan a ukončíme putovanie patričnou odmenou.

Na druhý deň schádzame z pod Šimonky po zelenej na hlavnú cestu medzi Zlatou baňou a Červenicou. V tejto oblasti zvanej Temný les, máme zaparkované druhé auto, ktorým sa dopravíme späť na Sigord.

Temný les s nadmorskou výškou 666 metrov. Náhoda?

 

zhrnutie: Sigord-Šimonka okolo 1000 vm

cca 11,5 kilometrov

mapový čas 4 hod., ale reálne 5 a viac.

VEĽKÉ HINCOVO PLESO 1946 m.n.m.

Veľké Hincovo pleso je najväčšie prírodné jazero na Slovensku, Rozliate je v nadmorskej výške 

1946 m.n.m. v Hincovej kotline vyhĺbenej ľadovcom. Toto cez 50m hlboké jazero sa nachádza na konci Mengusovskej doliny. Mengusovské štíty, ktoré sa týčia nad jeho hladinou, tvoria hranicu s Poľskom.

Výlet sme začali na zastávke "Popradské pleso" kde je možnosť parkovať 10e/2021. Lacnejšou variantov je nechať auto na hlavnej ceste pri odbočke k tejto zastávke.

Prvou etapou našej turistiky je presun ku Popradskému plesu 1494 m.n.m. Činí to okolo 300vm na 4,3 km a na tento úsek sme potrebovali okolo hodinky a pol. Popradské pleso je štvrtým najväčším jazerom v našej krajine. Je asi 17m hlboké.  Voda z Hincovho plesa a prameň vyvierajúci pod Ostrvou v Popradskom plese, tvoria dva hlavné prítoky rieky Poprad.

Nad Popradským plesom medzi Ostrvou 1980 m.n.m. a vrchom Tupá 2284 m.n.m. cez sedlo pod Ostrvou, vedie Tatranská magistrála, v úseku Štrbské pleso , Popradské pleso a Batizovské pleso- v kotly Gerlachu 2655 m.n.m. 

Ďalšiu časť nášho dobrodružstva je prechod prevažne kosodrevinou pozdĺž Hincovho potoka až po smerovník Nad Žabím potokom. Od Popradského plesa stúpame po modrej asi 1,5km  a prevýšenie tvorí 120vm. Nad Žabím potokom sa ďalej po červenej ide ku chate pod Rysmi.

Záverečným úsekom postupujeme prevažne nad úrovňou kosodreviny v ríši kamzíkov, na ktorých určite narazíte. Od Žabieho potoka po Hincove pleso sme potrebovali okolo hodiny a niečo k tomu, sú to 2km a 350 vm. 

Hincovo pleso je údajne 9 mesiacov v roku zamrznuté. Na Západe sa hrdo týči turisticky značený Kôprovský štít 2363 m.n.m. Takže ak má ešte niekto sili, tak za hodinu aj niečo vie sa naň dostať, ale musí sa prichystať na ďalších 400vm/2km.

Obľúbený Kôprovský štít.

Pohľad späť do Mengusovskej doliny.

Zhrnutie: 760 výškových metrov

7,7 kilometrov

cca 3-3,5 hodiny