Gerlach 2655 m.n.m. je pánom nielen Slovenského horstva, ale vôbec celého Karpatského oblúka, ktorý sa tiahne cez osem štátov (Rakúsko, Česko, Slovensko, Poľsko, Ukrajina, Rumunsko, Maďarsko a Srbsko) a svojou plochou je druhé najrozsiahlejšie v Európe.
Tak takéhoto velikána máme my na Slovensku.
Najklasickejšou variantov výstupu je od Sliezskeho domu 1670 m.n.m., ktorý sa môže popýšiť statusom najvyššie položeného horského hotela na Slovensku. Vývoz k Sliezskemu domu z Tatranskej Polianky, vybavil horský vodca, bez ktorého je oficiálne výstup zakázaný a cena za cestu tam a späť činí 20e/ 2021
Sme pri spomínanom hoteli a môžeme začať. Zahrievačka je popri kryštálovom Velickom plese, ďalej popod večný dážď, ktorým sa označuje kvapkajúca voda zo skalnatej steny a nakoniec výstup na dolnú Kvetnicu nad Velickým vodopádom.
Tu sa nám už naskytuje pohľad na Gerlachovský masív, ktorým si s pomocou Božou a horského vodcu, budeme uskutočňovať náš sen.
Pod stenou je prvá zástavka, kde si navliekame sedák a helmy a môžeme ešte natočiť poraňajkovú čokoládovú za najbližším balvanom. 
Po skontrolovaní horolezeckého výstroja a naviazaní lanom, ktorým nás bude náš ochránca istiť sa púšťame do mierne exponovanej Velickej próby, ktorou sa vyšvihneme do Velického žľabu, kde je to už menej strmé, ale napriek tomu, treba byť obozretný, keďže sme na lane viacerí.
Trochu sme sa zapotili neustálim pohybom v skale Velického žľabu a nasleduje druhá prestávka v sedielku medzi Kvetnicovou vežou a Kotlovým štítom. Tu je posledná možnosť skontrolovať stav svojej životnej poistky, aby sa poistné nedostalo do zlých rúk. Trochu vykuklo aj slnko a nasvietilo nám scenériu Velickej doliny a okolitých štítov.
Poveternostné prognózy neboli vôbec naklonené ideálom a odstrašovali nás od výstupu celý predchádzajúci týždeň. No namiesto dažďu a búrkam nás sprevádzalo mierne zamračená obloha, ktorá zo skál nerobila pekelnú panvicu a nízka inverzná oblačnosť krásne kontrastovala s tmavou žulou a zvýrazňovala kontúry horizontu oveľa krajšie ako pri gýčovom počasí.
Ako to už obvykle býva, zostup je náročnejší ako výstup. Sme spojený lanom, takže je potrebné sa zosynchronizovať aby sme jeden druhého až príliš neťahali. Miestami sa v Batizovskom žľabe ešte váľal sneh, po ktorom v prípade pádu by sme boli určite rýchlejšie dole, ale na druhej strane už by sme nemohli štátu zaplatiť dane.
Posledná náročná etapa je Batizovská próba, ktorá je zabezpečená železom a inými kovovými pomôckami. Po náročnom zliezaní do Batizovskej doliny nás náš "fírer" odstrojí a pomaly sa presúvame k číremu Batizovskému plesu.
Za plesom sa dostávame do pásma kosodreviny, v ktorej sa hadí Tatranská magistrála značená červenou turistickou značkou. Cez Suchý vrch 1793 m.n.m. sa asi za hodinku po vydláždenej ceste dostávame späť k Sliezskemu domu.
Takýto výstup má svoje čaro, keď ho zdieľaš s priateľmi spojenými na jednom lane. Nie je vhodný pre nevychodených turistov, ktorý nemajú istý krok na visutejšich miestach a netreba zabúdať ani na kondíciu a vytrvalosť. Je potrebné byť ostražity až dokonca túry a na slovo počúvať horského vodcu, čím by som sa chcel takto poďakovať tomu nášmu.
BERG HEIL
