utorok 23. februára 2021

Skitouring Kremnické vrchy, cca 600vm, KRAHULE-GROŠOVE LÚKY

Na Groschove alebo Grošove lúky sa dostaneme z dedinky Krahule. Je potrebné zdolať zjazdovku lyžiarskeho strediska Krahule, aby sme sa tam dostali. 
Na fotke hore je znázornený ľahký výstup na výhladňu na Krahulskom vrchu.
Pri chate nad zjazdovkou treba odbočiť doprava a za malú chvíľku sa objavia lúky, ktoré zlyžujeme na samý spodok.
Niekedy dávno tu bol lyžiarsky vlek, ktorý tu zostal strašiť opustený doteraz. Na samom spodku je stará chata, ktorá je otvorená, ale opustená a v prípade núdze sa tam dá schovať pred nepriaznivým počasím.
Sú tu tri zjazdovky a samotná prístupová lúka, na ktorých sa dá šlapať a lyžovať. Majú len do 150 výškových metrov-každá, ale keď dá človek všetky a plus zjazdovku Krahule, tak sa celkom dobre prevetrá. Činí to okolo 600 výškových metrov. Ale človek si tu môže vyskladať svoj "paušál" aký potrebuje.
Je to nenáročný skitouring pre začiatočníkov lebo tu nehrozí žiadna lavína a majú možnosť sa tu lepšie oboznámiť s neupraveným terénom, ale aj makači si prídu na svoje, ak si dajú tých svojich potrebných pár stoviek výškových metrov.
Je možné sa sem dostať aj zo Skalky po červenej smerom na Krahule. Je to viac menej dole kopcom, takže za 20 min. sa to dá stihnúť. Prvá tretina  je mierne stúpanie, ale potom to už ide. 

 

pondelok 22. februára 2021

Skitouring Kremnické vrchy, cca 950vm, SKALKA-VLČÍ VRCH 1147 m.n.m.-CHATA OBRÁZOK-VYHNATOVÁ 1283 m.n.m.

Tento okruh činí okolo 950 výškových metrov. Začína sa zlyžovaním popri vleku Romík (ľavá zjazdovka) až do úseku "pod Skalkou" - A. Nasleduje výstup na Vlčí vrch 1147 m.n.m.- niektoré mapy uvádzajú názov kopca ako Farba alebo Fabra -A. Z neho sa lyžuje najskôr rúbaniskom do údolia a stade po zvážnici ku chate Obrázok -B. Ďalšou etapou pokračuje  najdlhší výstup na Vyhnatovú  1283 m.n.m. -B. Juhozápadným svahom sa lyžuje dole do doliny -C. Predposledný výstup je znova na Vlčí vrch 1147m.n.m. -C. A následne zjazd cez smrekový les späť na miesto "pod Skalkou" -D. A finišom je výstup na parkovisko- D. Čierne čiary znázorňujú bežkársku trať, na ktorej úseku ich pretína náš okruh.
Fotka hore znázorňuje začiatočný výstup  z doliny "pod Skalkou", popri potôčiku Turček na vrchol Vlčieho vrchu. Zozačiatku treba stúpať po zelenej turistickej značke a niekde v polovici odbočiť doľava. Poznávacím znamením je malá čistinka, okolo ktorej treba vystúpať až na vrchol. Modrou je znázornený posledný zjazd cez smrekový les.
Na vrchole Vlčieho vrchu sa treba pustiť dole pravým rúbaniskom, na ktorom je obvykle nafúkané dostatok snehu. Rúbanisko sa dole zužuje a posledná časť je dosť zarastená a tak treba zabojovať. 
Hore je načrtnutý výstup na Vlčí vrch a zjazd rúbaniskom dole a na spodku fotky (pohľad z bežkarskej trate "Václavák" pod Vyhnatovov) je zjazd z Vyhnatovej a následné pokračovanie v okruhu. 
Po zlyžovaní Vlčieho vrchu sa dostávam na bežkársku trať pod Dirhábskym sedlom, po ktorej sa pustím dole.
Po malej chvíľke sa trate rozdeľujú a ja bočím doprava. Keď je trať upravená, tak jedným šusom sa peknou rýchlosťou dostávam ku chate Obrázok, o ktorej som sa mílne domnieval, že je otvorená pre verejnosť.
Pri spomínanej chate znova založiť pásy a doprava po žltej smerom na Kordícke sedlo sa vyberám ďalej.
Po päťdesiatich metroch, krútim zase doprava do smrekového lesa, kde následne pozdĺž potôčika z názvom Široký potok, postupujem po lesnej zvážnici na vrchol Vyhnatovej.
Na tomto úseku som ešte nestretol žiadneho človeka, iba som párkrát preťal stopy medveďa.
Asi po dvesto výškových metroch prvý krát pretínam bežkársku trať a tak sa predpisovo pozriem doľava a doprava a cez prechod utekám do lesa predo mnou  a pokračujem vo výstupe.
Stále po zvážnici hore. Pri drevenej búde, v ktorej by sa dalo pri neočakávaných a nepriaznivých okolnostiach skloniť hlava, šlapem mierne doprava.
Pri takejto zrkadlovej križovatke zase doprava. Les sa stále viac zahusťuje a potôčik utícha a to je znamenie, že sa blíži ďalší orientačný bod.
A tým je druhý prechod cez bežkársku trať. Na vrchol je to už len asi 150 výškových metrov. Nasleduje úsek mladej smrečiny, ktorá je dosť hustá. Preto je potrebné ju obísť sprava. 
V blízkosti tohto úseku sa bežkárska trať na jednej rázsoche, stáča skoro o 180° , takže ak sa dostanete z mladej smrečiny do takéhoto riedkeho bukového lesa, môžete znova zazreť trať bežkárov, ktorú ste tam nečakali. Dosť to mätie orientáciu. Je potrebné sa držať vľavo celkom markantnej hranice medzi mladou smrečinou a týmto bukovým lesom.
Kto má GPS  a vidí svoju polohu v teréne, tak považujte tento popis za bezpredmetný. 
Na Vyhnatovú sa dostávam zľava, krátko sa občerstvím, zložím pásy a dolsa do údolia. Je nutné lyžovať viac doľava smerom na skalku aby ste trafili rúbanisko pod Vyhnatovou, ktorým sa lyžuje dole do doliny pod Vlčí vrch. Tu už človek spoznáva terén a vie sa lepšie orientovať. Takže je potrebné sa zase dostať pravotočivým oblúkom na Vlčí vrch a z neho Južným lesom dole pod zjazdovky Skalky.
Takéto stopy ma sprevádzali počas celej túry. Už sa zobudili a je načase vymeniť túry v hlbokých lesoch za nejaké hôľnate trasy.

Na záver by som chcel upozorniť, že terén z Obrázka na Vyhnatovú môže byť mätúci aj keď to tak na mape nevyzerá. V zlom počasí za zlej viditeľnosti, môže nastať komplikácia pri orientácií na členitom povrchu. Teda hovorím za seba, prvý krát som v zlej viditeľnosti odbočil o niečo skorej ako som mal, ale prstom na mape som postupoval ďalej, zrazu sprava bolo doľava a naopak. V členitom teréne, ak sa nemáte podľa čoho orientovať v zlej viditeľnosti, na nejakej rázsoche sa dá rýchlo skrútiť na opačnú stranu.