Po stopách Grinča-VEĽKÝ GRIČ 972 m.n.m.

Veľký Grič 972 m.n.m. je neodmysliteľnou dominantou pohoria Vtáčnik a vytŕča zo zmiešaných lesov nad banským mestečkom Handlová. Deti sme motivovali známym príbehom o zelenom Grinčovy, ktorý sa tam v skalách údajne schováva. Pátranie sa môže začať.

Dobrodružstvo sme začali pri Handlovskom malebnom rybníku Konštantín, ku ktorému sa dá dostať autom. Je to troška drsná cesta, ale pomaličky sa to dá zvládnuť. Zozačiatku vedie cesta po spevnenej zvážnici. Po ľavej strane míňame prameň s pitnou vodou a za malú chvíľku vchádzame do lesa.

Zahrievaciu etapu máme za sebou. V lese sklon svahu začína značne narastať a my zapíname redukovanú a šplháme sa hore. Nažívanie ihličňanov s listnáčmi je doslovne v objatí. Takýto gigantický párik sa stískal priamo pri ceste. 

Tesne pod vrcholom na rúbanisku je ešte jedna strmá štreka, ale potom pri stúpaní zo západu úž si človek môže vydýchnuť.

Ak neberieme do úvahy samotnú vrcholovú skalu, tak  okolie je relatívne rovinaté. V blízkosti je veľa ohnísk, kde sa dá opiecť nejaká zbalená lakotinka. Na juhozápade nám do očí udrel Biely kameň 1136 m.n.m. , ktorý leží na červenej značke, vedúcej cez pohorie Vtáčnik smerom na Veľké pole.

Na východe máme hlboký výhľad na Handlovú, ktorá čupí v objatí Kremnických vrchov, pohoria Žiar a Vtáčnika.

Tento výlet sme vymysleli na oproti ležiacej Bralovej skale 826 m.n.m. , na ktorej sme boli pred týždňom a pohľad nám utkvel práve na Griči, vlastne už cestou do Handlovej nás fascinovali mohutné bralá, ktoré sme nepoznali, lebo sme boli v tejto oblasti prvý krát. Po následnom preskúmaní mapy, bolo o našom ďalšom výlete rozhodnuté.

Na vrchole je umiestnená kovová tabuľa, na ktorej sú kruhovo rozpísané okolité vrcholy a ich výška.

Na fotke hore je naznačená cieľová trasa cez hrebienok, ktorá vedie cez východnú stenu Griča a je zabezpečená reťazami, takže taká nejaká via ferrata.

Ako som už spomínal rybník Konštantín sa nachádza pri červenej trase na Griča a je to vlastne zatopený lom. V jeho okolí sú postavené posedy s ohniskami a je to dokonalá destinácia na zakončenie túry.

Strmý výstup na BRALOVÚ SKALU 826 m.n.m.

Pohľad z brál veľkého Griča 972 m.n.m.

Bralová skala sa nachádza v Kremnických vrchoch, no niekde sa uvádza, že patrí pod pohorie Žiar. Každopádne sa týči nad rekreačnou oblasťou Remata pri banskom mestečku Handlová.

 Za spomínaným mestom Handlová bočíme doprava smerom na Ráztočno- Remata a úzkou asfaltovou cestou sa presunieme až k hotelu Remata. Žltá turistická značka nás vedie do areálu hotela. Pomedzi apartmánové domčeky a bungalovy sa dostávame do bukovo-smrekového lesa, kde sa to všetko môže začať.

 Vchádzame do lesa, ktorý zo začiatku pôsobí nenáročne. Z deťmi sme sa bláznili, liezli na každý balvan pri ceste, ale čím ďalej sme postupovali, tak nás tie hrádky prešli a naplno sme sa venovali výstupu.

 Bol to taký čarovný ozaj strmý les s porosýpanými, machom obrastenými balvanmi všade na okolí, medzi ktorými sa týčili mohutné buky a smreky.  

 Fučali a potili sme sa ako kone, aj keď neviem či sa kone potia, ale nebolo to nič čo by sme nezvládli. O zábavu bolo postarané, lebo strmý chodník sa kľukatil pomedzi kmene stromov, ktoré ležali pri nohách tých ešte stojacich a mi sme ich museli prekonávať.

Na vrchol nám to trvalo asi hodinu a boli sme milo prekvapený ako sa to na vrchole zmenilo. Strmý, tmavý a ufučaný les vystriedali na opačnej strane relatívne rovinaté a slnkom zaliate Sklenianské lúky. 

 Zo skaly sme mali na dohľad Handlovú a jej strážcov bratov Gríčovcov.

 O kúsok ďalej sa rozprestierala Prievidza.

 Zo Sklenianských lúk bol výhľad ešte o trošku krajší. Kochali sme sa hrebeňom Kremnických vrchov, na ktorom sme rozpoznali okrem iného Vyhnatovú 1283 m.n.m. , Skalku 1231 m.n.m. a Zlatú studňu.

 Na severe boli neprehliadnuteľné čiastočne zasnežené vrcholky Malej Fatry a je dominanty Veľký Kriváň 1709 m.n.m. a Chleb 1646 m.n.m.

A v neposlednom rade na severo-východe máme Tlstú, Ostrú a tiež ešte trošku zasneženú Krížnu 1574 m.n.m.