VIHORLAT 1076 m.n.m.

Vihorlat 1076 m.n.m. je najvyššia puma z okolitých kopcov v sopečnom pohorí na severe Slovenska, zvanom Vihorlatské vrchy. V listnatých pralesoch v okolí si rastú stromy, ktoré majú aj dvesto rokov a nachádzajú sa tu aj rôzne vzácne rastliny a preto je táto oblasť chránená. Chránená až natoľko, že si tu vojaci z toho významného miesta spravili cvičisko. Kvôli tomu je Vihorlat pre turistiku uzavretý a preto ani nikde nenájdete návesti alebo značky, navádzajúce na jeho vrchol. 

Najčastejšími východiskovými bodmi sú Remetské hámre po zelenej značke alebo z Poruby pod vihorlatom. Z Poruby to na starých mapách nie je značené. Ak má človek šťastie a je závora za dedinou otvorená, tak sa dostane po asfaltke autom až ku starej koniarni a stade je to už len asi hodku a pol hore. podotýkam, že je to veľmi strmá varianta. Ja som sa vybral od Morského oka 618 m.n.m. 

Od parkoviska sa treba držať modrej značky, ktorá nás vedie popri "plážach" jazera a potom vovedie do hustého lesa, celkom strmého, a nakoniec na sedle Tri tably sa modrá končí, teda pre mňa. Modrá vedie ešte ďalej až do Sniny cez Sninský kameň 1006 m.n.m. Ja sa poberám na opačnú stranu po červenej popod Motrogon 1017 m.n.m., ktorý tiež nie je značený a mal by ako tretí najvyšší vrchol pohoria. Držím sa značky Lysák a sedlo rozdiel.

Postup je mierny, strieda sa tu stúpanie s klesaním ako na hrebeni. Výhľady sú tu veľmi obmedzené a človek z toľkých stromov a tmi začne mať aj miestami obavy či ide správne, kedže nemá žiadny vizuálny kontakt s cieľom, značené to tiež nie je a keď nemá pri sebe ani mapu, (môj prípad) tak paranoja je na svete.

Prechádzam cez sedlo Jedlinka, kde sa dá ešte včas vrátiť späť po žltej cez Malé Morské oko k jeho veľkému bratovi a ďalej na parkovisko pod ním.

V diaľke vidím svetlý bod a tak musím chvíľku počkať nech mi oči privyknú po tak dlhej púti v hustom lese. Je to čistinka v sedle Rozdiel, skade už nebudem smerovať na Lysák, ale pôjdem po žltej smerom na tŕstie alebo Poľanu.

Asi po hodinke sa dostávam na lúku s pekným prístreškom pod horou a toto miesto sa označuje ako Poľana. Stretávam tu konečne po štyroch hodinách nejakých ľudí. Povymieňame si vzácne informácie a oni ma navedú ako sa dostať hore na Vihorlat. Cesta na vrchol nie je značená, ale dobre vychodená, takže nie je kam sa stratiť.

Vychádzam na prvý vrchol Vihorlatu a konečne sa mohli aj oči popásť nádherným výhľadom na okolie. Ešte kúsok po hrebeni k hlavnému vrchol, na ktorom stojí veliký kamenný stĺp s krížom na jeho konci.

Stretol som partiu turistov, ktorí mi zdelili, že oni vyštartovali zo spomínanej Poruby pod Vihorlatom a že závora bola otvorená. A tak som si zavolal odvoz ku starej koniarni a zvrchu to ku nej bolo asi len hodinku. Tak som sa nemusel vracať po tej istej ceste a ešte k tomu tak dlho.