pondelok 4. februára 2019

Túra na lyžiach na stratovulkán POĽANA 1458 m.n.m.

 Poľana je najvyšší bod rovno menného pohoria na strednom Slovensku. Niektoré zdroje uvádzajú, že tento stratovulkán mohol v minulosti merať až cez tritisíc metrov.
Pred pár rokmi som sa tu bol pozrieť v lete, viac tu  a neodolal som ani túžbe si to tu prezrieť v zime.
 Je potrebné sa dostaviť do podpolianskej dedinky Hrochoť. V nej sa držať žltej značky, ktorá vedie do Hrochoťskej doliny. Pri starom mlyne je nutné prestúpiť na modrú značku, ktorá sa tiahne pozdĺž potoka Hučava a zavedie nás až do zastavanej časti, zvanej Kyslinky.
 Pri lesnej správe necháme auto a ďalej pokračujeme po zasneženej asfaltke po modrej značke. Cesta vedie cez ihličnatý les a vyústi na pekne svahovitej lúke. Na jej konci sa cesty križujú, ale my ideme stále po modrej ku rázcestí Zálomská. Po žltej je to síce oveľa kratšie, ale miestami dosť strmé a na lyže, podľa mňa, nie príliš vhodné.
 A tak postupujeme naďalej po modrej, popri rázcestí a chate Dudáš, od ktorej sa troška terén pritvrdzuje a asfaltku vystrieda lesná zvážnica.
 Lesná cesta vyvrcholí na lúke pod sedlom Priehybina, kde osebe dáva vždy vedieť vietor, ktorý sa valí cez sedlo medzi dvoma Poľanami. Doľava sa ide na Poľanu 1458 m.n.m. a doprava na Prednú Poľanu 1367 m.n.m. a lyžiarske stredisko pod ňou.
 Touto trasou to trvá okolo troch hodín a prekonaných je cca 700 výškových metrov. Etapa zo sedla po vrchol sa trochu dramatizuje. Miestami je to strmšie ako sme boli doteraz zvyknutý a ani popadané stromy nám to neuľahčujú. Ale sú medzi nimi aj úseky z lúkami a čistinkami, na ktorých si človek príde na svoje a dobije si  baterky.
 Vrchol je zalesnený a relatívne rovinatý a nie sú z neho bohvieaké výhľady. Túra nie je náročná, len hádam posledný úsek zo sedla na vrchol môže trochu, kvôli popadaným stromom na ceste, robiť problémy, ale nič čo by sa nedalo obísť.
 Pri zjazde je to už máličko náročnejšie. Ale zase len etapa z vrcholu po sedlo. Zo sedla po chatu Dudáš je to celkom pekná jazda cez lesnú zvážnicu. Ale potom nasleduje depresívne posúvanie sa palicami, lebo je tam veľmi malé klesanie. Od Dolnej Zálomskej až po Kyslinky zjazd pripomína "super  dží", treba si len dávať pozor, aby spoza zákruty nevybehol nejaký džíp.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára