PÁNSKY DIEL alebo ŠACHTIČKY 1100 m.n.m.

Na konci marca nám ešte krásne nasnežilo, viem, že asi osemdesiat percent obyvateľstva sa tomu netešila, ale my s kamarátom sme si povedali, že to je asi posledná možná príležitosť tohoto roku, vyliezť na kopec, pod ktorým sme sa narodili a zároveň dať si dáky ten freeride v čerstvom hlbokom snehu na južnej strane kopca.

Štartovali sme z cesty nad veľkým parkoviskom v Sásovej v Banskej Bystrici. To znamená, že sme sa vybrali klasickou značenou južnou cestou. Takže cez tzv. triangel popri vrchnej vodárni, kde dávame prvú pauzu a posilňujeme sa typickou slovenskou desiatou. 

Nad vodárňou vchádzame do lesa, ktorý nám prichystal rôzne prekvapenia, s ktorými sme nepočítali, aj keď sme mohli po predchádzajúcich výkyvoch počasia, ktoré nepriniesli len veľa nového snehu, ale aj silný vietor a práve ten sa postaral o menšiu kalamitu v horách.

Po menšom spestrení našej túry v lese, vychádzame pod južnou zjazdovkou lyžiarského strediska Šachtička. Vlek na tejto strane nebol pustený, čo nás na jednej strane tešilo, lebo trať nebola upravená a tak si budeme môcť vychutnať cestou späť a novo napadnutý hlboký sneh.

Ale na strane druhej, sme mali troška obavy, že tím pádom nebude otvorený ani bufet na vrchole Pánskeho dielu, kde sme sa chceli občerstviť a na pivko hore sme mysleli už od vystúpenia z auta (:-DDD

Počasie nebolo najkrajšie, ale to je vlastne v tejto nadmorskej výške aj dobre, lebo sa nám netopil sneh pred očami. Pomaličky sa nám už začal otvárať pohľad na nám známu Bystricu a jej perifériu.

Kopec sa zaobľuje a to znamená, že už len pár krokov od cieľa, všetkými zmyslami zisťujeme, či je teda ten bufet otvorený, lebo nám už desiata došla. Prekonali sme sedemsto výškových metrov, čo nie je veľa, ale to pivko by sme si zaslúžili (:-DD

Pánsky diel "Šachtičky"

Hurá a sme hore.

Pánsky diel je položený 1100 m.n.m. a lyžovať sa dá na juhu a severe, kde sever je väčšinou vždy studený bez slnka. Ešte tu máme jednu zjazdovku orientovanú na východ k hlavnému vleku, ktorý nás vyvedie na top Šachtičiek a tam sa už človek rozhodne kade sa spustí.

Tak ten bufet bol teda otvorený a klobáska rozvoniavala po celom kopci, tak sme neodolali a hneď si po jednej kúpili a samozrejme aj vytúžené pivko, síce nemali čapované, ale nemôžme chcieť od slovenských podnikateľov tak veľa.

No a konečne dlho očakávaná jazda späť, nazvali sme to "bokom v hlbokom". Nebol to prašan, ale nebolo to ani tak strašne mokré, proste v poho.

Menšia rovinka medzi kopcom a už spomínanom lesom. Pásy na ten kúsok sa nám nechce už vyťahovať a tak sme sa rozhodli to prebrodiť bez lyží, že snehu bolo dosť je očividné.

No asi sme vypili v bufete trošku viacej, lebo sme sa rozhodli  ten nám už známy les prejsť druhou stranou a trošku si to skrátiť, ale asi to nebol až taký dobrý nápad (:-DDD.