SAXENLE 2191m.n.m.

Ráno bolo zlé ako skoro každé ráno, keď musím na túru skoro vstávať, aby sa mi sneh ešte úplne neroztopil a aby som mohol v pohodke zlyžovať zase naspäť do bezpečia. Budík zvoní o štvrť na sedem,  rozlepím oči a hneď utekám k oknu a ako pozerám tak pozerám...len tma, ale zato počujem silný vietor. Po optickom a akustickom teste, začína môj procesor naplno analizovať zistené skutočnosti a kombinovať a zlučovať ich so včerajšími informáciami s médií a aj moja kondícia sa zapojila do tohto procesu a po včerajšej túre na Daunkopf 3225m.n.m.  neni celkom fit. Tento proces čo som opísal trval niekoľko minút a došiel k záveru, že dnes si dáme niečo ľahšie.
Saxenle 2191m.n.m. je tá správna voľba na tento deň, je troška ďalej od hraníc, cez ktoré má tiahnuť veľká oblačnosť(teda podľa predpovedi počasia) zo snežením a tak sa tomu teda vyhýbam a v peknom počasí sa vyberám na pochod. Tento kopček sa nachádza v údolí Ratschings hneď vedľa lyžiarského strediska a je to vlastne mladší a menší brat Saxner-u.

Východiskovým bodom je parkovisko v lyžiarskom stredisku. Pripravený zamkýnam El Diablo a obúvam lyže pri značke ZAKAZ SKIALPINIZMU. Keďže vyrážam už skoro ráno a prevádzka strediska ešte neni otvorená, tak značku ignorujem a vydávam sa na cestu po hlavnej zjazdovke úplne v pravo smerom k môjmu cieľu. Keď začínajú jazdiť prvý lyžiari, schádzam zo zjazdovky a vchádzam  do riedkeho lesa a už sú Taliankovia, skôr teda ja mimo nebezpečenstva.

Po krátkom úseku cez presvetlený lesík sa mi začína otvárať krajinka a malí Saxner, ako ho teda domáci volajú, mám už na dohľad. Keďže som naň ešte nikdy nešiel a predvčerom  napadol nový sneh, tak ešte neboli žiadne stopy po predchádzajúcich spolubojovníkoch, ktoré by ma ako zvyčajne viedli na vrchol, musel som si ryť v mierne hlbokom snehu stopu sám. Neviem či som zvolil najoptimálnejšiu stopu výstupu, ale veď to je vlastne jedno, hlavné je, že som sa pobavil.

Cesta na vrchol nebola až taká jednoduchá ako to zo spodu vyzeralo, kvôli úzkemu a strmému chrbátu som musel ísť cik cak a miestami sa aj vyzuť a ísť pešo. Striedal sa hlboký sneh s vyfúkanými časťami, ale  aj napriek tomu som to teda nejako zvládol a kochal sa výhľadom spod kríža  na celé údolie. Na fotke hore vidno vzadu ten spomínaný pás oblačnosti, ktorý sa popri hraniciach valil na juh, kde teda aj snežilo, ale tu bolo pekné počasie.

Pohľad na západ nám vykresľuje vrcholy, ktoré sú už v tomto blogu spomínané a zdolané. Túru hodnotím ako menej náročnú až na ten posledný strmý a úzky výstup k vrcholu. Výstup mi trval okolo dvoch a pol hodín a prevíšenie bolo cca 900 výškových metrov.