A máme tu ďalší rakúsky ľadovec, na ktorom bolo vybudované lyžiarské stredisko. Presnejšie sa nachádza v Korutánsku a patrí so strediskom Ankogel medzi najvyššie položené v tejto oblasti a práve kvôli tomu ponúka už na konci septembra lyžovačku na čerstvom snehu.
Panoramatický výhľad na Vysoké Taury je jedinečný a môžme tu napočítať okolo tridsať trojtisícoviek. Stredisko disponuje približne sedemdesiat kilometrami zjazdoviek rôznej obtiažnosti, snow parkom a crossovou dráhou.
Autom sme sa vyviezli až na koniec údolia, kde sme zaparkovali El diablo a vystúpime von a pred nami bola len kolmá skala. Hľadáme lanovku, ktorá by nás vyviezla na ľadovec, ale nič nevidíme, len nejakú betónovú stavbu s názvom strediska. Vojdem dnu a tam sa nám už vyjasnilo. Na svahy sa dostaneme len ľadovcovým expresom ako ho tam miestny nazývajú. Je to vlastne taká zubačka v tunely, ktorý bol prerazený cez tú kolmú skalu, ktorú sme videli s parkoviska.
Keď sme vystúpili z expresu už to bolo o niečom inšom ako tam dole a aj teplota výrazne poklesla. Ale ešte stále to nebolo ono a tak sme nasadli na lanovku, ktorá nás vyviezla až na Schareck 3122m a stadiaľ už sa bolo na čo pozerať. Bolo vidieť aj susedné stredisko Ankogel.
Stredisko nie je veľké a na medzi stanici sa nachádzala jediná reštaurácia v stredisku a bola zároveň aj východiskovým bodom na všetky zjazdovky a smeri.
V takýchto otvorených strediskách je samozrejmosťou aj nejaké to miestečko pre freeriderov a v takej nadmorskej výške je garancia kvalitného snehu aj za pekného jarného počasia. Nebolo tomu inak ani počas našej návštevi a dalo sa krásne zajazdiť na dobrom podklade, nebol sneh hlboký, ale nejakých pár čísel čerstvého snehu tam bolo, určite lepšie ako vyleštená zjazdovka.
Lyžovačka nám teda vyšla, krásne počasie, dobrý sneh a dokonca aj málo ľudí. No proste hodnotím to veľmi pozitívne a určite sa tu raz vrátim.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára