Skitatranizmus PATRIA 2203 m.n.m.

Patria 2203 m.n.m. je kopček vo Vysokých Tatrách. Zo Štrbského plesa sa jej rozsiahli svah, nedá v zimnom období prehliadnuť. Obrovská biela plocha je veľkým lákadlom pre skialpinistov.

V polovici marca som sa rozhodol ukončiť zimnú sezónu práve tam. Takže je potrebné sa dostať na Štrbské pleso, čo nie je až také ťažké, ako tam zaparkovať. A potom sa vybrať po červenej smerom na Trigan 1499 m.n.m. a Mengusovskú dolinu.

Po zahrievacej etape cez les, z ktorého je výhľad na skokanské mostíky pod Soliskom, sa dostávam do pásma kosodreviny. Stadiaľ je to ozaj voľný štýl na vrchol. Väčšinou je urobená stopa, ale tá môže byť pre niekoho príliš strmá (môj prípad) a tak si bude rezať tú svoju.

Slniečko hrialo, vietor ochladzoval a tak o komfortný výstup bolo postarané. Stúpanie nie je náročné, takže je to vhodné aj pre začiatočníkov, ktorí nemajú obavy z voľného terénu.

Na vrchol sa miernym tempom dá dostať do dvoch hodín. Výškových metrov to činí asi 900, čo nie je až také strašné. Po pravej strane sa mi začína otvárať Mengusovská dolina a jej Popradské pleso, zatiaľ čo naľavo vidím len Soliská a do Mlynickej doliny sa pozriem neskôr.

Pomaly je už vrchol, za ktorý sa potrebujem dostať, na dohľad. Sedlo pod skokom sa nachádza medzi Patriou a Malou Baštou 2288 m.n.m. Stade vedie do Mlynickej doliny rozsiahli žľab, ktorý je pekným zavŕšením tejto túry.

Po otočení späť mi udrú do očí Nízke Tatry. Na ich západe sú to Chopok a ich vodca Ďumbier, ktorí sú ľahko rozoznateľný.

A východnou dominantou je nemenej známa Kráľová hoľa.

Dostávam sa na vrchol z provizórnym dreveným krížom. Menšia pauza a hor sa na lyžovačku dole.

Z vrcholu je krátky strmší úsek dole do sedla a tam už len modlitba, skontrolovať výstroj a platnosť životnej poistky a pome dole.

Žľab je zo začiatku široký a asi 35° strmý, niekde vstrede sa zužuje a pritvrdzuje na 40°. Jeho dĺžka je viac ako400 metrov, čo už je pekný zážitok.

V poslednej pasáži žľabu, sa ťahá doprava cez pilier Malej Bašty až na dno Mlynickej doliny a stadiaľ späť na Štrbské pleso.

zdroj: google maps

Skifatranizmus VEĽKÝ KRIVÁŇ 1709 m.n.m.

Veľký Kriváň 1709 m.n.m. je najvyšší vrchol Malej Fatry, ktorá je štvrtým najvyšším Slovenským pohorím. Týči sa na hlavnom hrebeni Krivánskej časti Malej Fatry.

Prvú marcovú sobotu sme sa rozhodli pokoriť tohto velikána. Štartovali sme z Trusalovej. Auto sme zaparkovali pri auto kempe a vyrazili ďalej po žltej turistickej značke. Smerujeme na Zajacovú, na ktorú sa dá dostať aj autom ak na to má.

Po Zajacovú sa ide po vyratrakovanej zvážnici, takže žiadny pôžitok, ale nikomu nič nebráni si to spestriť cez les. Keď sme pretli asfaltku, ktorá vedie tiež na spomínanú Zajacovú, tak nám to signalizovalo, že sme za polovicou tohoto úseku.

Za čistinkou Zajacovej, kde sa môžu nachádzať aj zaparkované autá, bočíme doľava po zvážnici, ktorá nás zavedie až ku potoku. Cez tento potok prejdeme po moste, za ktorým sa cesta stáča zase doľava. Ďalej nás zvážnica bude viesť po ľavom úbočí Révaiovskej doliny.

Na nasledujúcej pravotočivej zákrute, to strhneme doprava hore na rázsochu Veľkého Kriváňa, ktorá nás bude viesť cez Kokolovú až na vrchol. Kedže sa ide priamo hore, tak výstup je relatívne strmý a vychádzkový komfort tu ide trochu bokom.

Výstup sa strieda so strmími a plytkými pasážami cez prevažne bukový les. Za ďalšou čistinkou, sa medzi listnaté stromy začnú miešať aj stromy ihličnaté, čo nám napovedá, že úroveň lesa sa pomaly končí.

Neskôr sa listnaté stromy úplne vytratia a my postupujeme cez riedky ihličnatý porast, až napokon vyjdeme na trávnatom výseku Kokolovej 1380 m.n.m.

Tu sa nám už naskytujú prvé výhľady na okolitý svet. Po pravej strane sa týči tretí najvyšší vrch tohto pohoria CHLEB 1645 m.n.m. A niekde pod ním na hranici úrovne lesa sa skrýva CHATA POD CHLEBOM 1415 m.n.m.

Pohľad späť poskytuje scenériu kotliny, cez ktorú sa derie Váh a ktorá oddeľuje Malú od Veľkej Fatry. Silu tejto kompozície umocňujú zamrznutý mnísi na hôľnej Kokolovej.

Cez noc v tejto nadmorskej výške padlo zo päť centy nového snehu. Keď to dáme do rovnice so sklonom kopca a riedkym porastom, tak na druhej strane nám vyjnde perfektný "frírajdík" dole.

Na mieste, kde sa začína Kriváň prudko dvíhať,  to zvykne byť často vymrznuté a vyfúkané a tak nie je zlé keď má človek zo sebou mačky alebo "haršajseny" , netvrdím, že to nejde aj bez nich, ale je lepšie keď ich má  pri sebe, aby v prípade klziska sa nemusel vrátiť lebo ďalej nemohol, čo sa mi už viac krát stalo. A samozrejme na brzdenie prípadného pádu, je dobré mať cepín. 

Táto trasa na vrchol z južnej strany je podla mňa asi najkrajšia. Hlavne pri zjazde dole sa tu človek nemusí vyhýbať masám turistov. Nič proti ním, veď sám som jedným z nich, ale....

Za tri- tri a pol hodinky sa to dá stihnúť a prevýšenie je cca 

1300 metrov, čo už radím do stredne ťažkej vysokohorskej túry. Pekný freeride ako som už písal je po tej istej trase ako výstup s malými improvizáciami a výchylkami. 

Alebo zlyžovať do Snilovského sedla a z tade na chatu pod Chlebom, tam sa občerstviť a po generálovy (starej zjazdovke) späť dole do Trusalovej.