 |
| interaktívna mapa strediska |
Aletsch Arena je lyžiarské stredisko pozostávajúce z troch častí. Prvá a najnižšie položená je Riederalp, najväčším ťahúňom je druhá zóna Bettmeralp a do tretice najvyššie položený je Fiescheralp. Za touto destináciou je potrebné sa vydať do Helvétskej konfederácie, nám všetkým známej ako Švajčiarsko. Presnejšie do kantónu Wallis, ktorý je preslávený najväčším počtom štvortisícoviek v celom Švajci.
Ja konkrétne štartujem hore z dedinky Fiesch. Na miesto určenia ma dostane obrovská lanovka asi pre sto ľudí, údajne jedna z prvých svojho druhu v celom Švajčiarsku. Na fotke hore je spomínaný veterán, premáva už od sedemdesiatych rokov. Keďže hore na "mittelstation" kueboden, žijú aj normálny civilisti, nie len turisti, takže lanovka premáva ako spoj medzi údolím a svahmi od skorého rána do neskorého večera, každých 20 minút.
Z lanovky sa v mase ľudí tlačím von aby som konečne prvý krát ochutnal Švajčiarsky sneh. Počasie mi bohvie ako nevišlo, ale nemôžem mať všetko. Prijal som prítomnosť a vybral som sa tu trošku rozkukať. No ešte predtým sme si dali raňajky- káva, obložená žemľa a malé pivko, bum dvaja 40 Frankov. Neskutočne všetko drahé. No ale počítal som s tým a tak budem musieť trochu menej jesť. .
Priamo na svahoch Fiescherralp-u sú takéto drevené chatky, ktoré sú na prenájom. Viem si to v nich týždeň predstaviť. Cez sezónu 1100 chf a mimo nej 700 chf. Takže idem asi predať obličku a budúcu sezónu strávim tam. Ale viac o chatkách tu .
Tu vo Fiescheralp som strávil asi najviac času a to na lanovkách Talegga a Heimatt. Sú to najkrajnejšie lanovky a preto aj najviac neupraveného terénu v ich okolí.
Bettmeralp ako som už spomínal je najväčším ťahúňom v Aletsch aréne. Navštevuje ho najviac turistov asi pre jeho mierne svahy a veľa atrakcií. Takže pre rodinu s deťmi ideálne. Ale pre mňa nič moc, len zo zvedavosti som sa tade pomotkal.
Keď som sem prišiel počasie nebolo bohviečo, ale to som už písal. Na druhý deň pobytu nasnežilo na horách meter nového snehu a preto bolo veľa vlekov, kvôli lavínam pozatváraných a aj lyžiarsky tunel, ktorý spája Bettmeralp z Fiescheralp-om. Dá sa to samozrejme prelyžovať aj normálne cez viacero vlekov, ale toto je taká skratka a hlavne atrakcia.
Na konci je pohľad na Riederalp. Stade sa dá vyviesť na Hohfluh 2227 m.n.m., skade je krásny výhľad (za pekného počasia) na Aletschgletscher najväčší ľadovec v celých Alpách a to nemyslím len tie Švajčiarske.
Je dlhý okolo 23 km, váži cca 27 miliard ton a ľudia na celej planéte by mali z neho liter vody každý deň po dobu piatich rokov. V mieste Konkordiaplatz, to je pod štvortisíckami Jungfrau 4158 m.n.m. , Moench 4107 m.n.m., Grosses Fiescherhorn 4048 m.n.m., Gross Gruenhorn 4043 m.n.m. a Aletschhorn 4195 m.n.m., kde vlastne "pramení", je hlboký 900 m. No a mne sa ho nepodarilo vidieť, lebo bola furt hmla a snežilo.
Aj takýto eskalátor spája hluché miesta medzi dvomi vleky. Teplo bolo v ňom ako v skleníku. Keby som nemal zmočené vajcia z hlbokého snehu, tak tu ich určite zamočím spotením.
Chystal som sa aj na nejaký ten skialp, ale v metrovom snehu to nebolo veľmi možné a dokonca veľmi nebezpečné. Bol štvrtý lavínový stupeň a miestny borci mi to vôbec neodporúčali. Piati skialpinisti sa vracali v ten deň z Konkordia chaty, tá leží niekde pod Konkordia platz-om na úbočí Fuelbärg 3242 m.n.m., a prekvapilo ich tam zrejme sneženie.
Domov sa vrátili len dvaja. Vracali sa cez tunel, ktorý bol vybudovaný pre lepšie spojenie z vodárňou (priehradou) a Fiescheralp-om. Vedie pomedzi Strahlhorn 3026 m.n.m. a Eggishorn 2926 m.n.m. kukni tu. Keď vyšli z tunela a chceli sa dostať na zjazdovky strediska, tak ich prekvapila lavína. foto hore. Tri metre pod snehom a dva dni sa nedokázali kvôli zlému počasiu k ním dostať. Takže dobre, že som zostal len pri lyžovaní.
Pre lepšiu predstavu uvádzam jedno videjko o spomínanom tunely TU . Od 45 min. začnú hovoriť o tejto lokalite.
Na tretí deň sa na vrchole lanovky Egisshorn počasie troška umúdrilo, ale len tu. Toto miesto je ďalším asi z troch skade je nádherný pohľad dole na ľadovec, ale nešla mi karta a aj dnes bol celý zahalený hmlou.
S Eggishornu vedie čierna zjazdovka dole, ale v prípade zlého počasia, síce lanovka ťahá, ale lyže Vám nedovolia si hore zobrať. Ale v stanici je aspoň krčma, môžte si tam dať malé pivko za 4, 50 chf.
Túto chatku sa ani neunúvali otvoriť. V pozadí Eggishorn na ktorý som sa tešil, ale nechám si zájsť chuť a skúsim na budúci rok.
Asi by som mal na záver ešte niečo povedať o dostupnosti sem do tohto údolia kde sa mestečko Fiesch a Aletsch aréna nachádza. Treba dávať pozor, hlavne v zime, či sú priesmyky otvorené.
Cestou cez Rakúsko a potom cez Švajc sa môže veľmi ľahko stať, že v zime bývajú tieto horské prechody zatvorené. A keď náhodou vedú popod ne tuneli, kde premávajú vlaky, ktoré autá transportujú na druhú stranu, treba sa presvedčiť, o koľkej ide posledný. Ja som cestoval neskoro v noci a obe možnosti by ma postihli. Pass zatvorený a vlak išiel až ráno. Preto som zvolil možnosť cez Taliansko. Takže cez Rakúsko-Taliansky hraničný prechod Brenner som mieril dole južne na Peschiera del Garda, tam som bočil na západ do Milána, v ňom som sa skoro posral a ďakoval som navigácii, že ma stade vyviedla. Za Milánom sa cesta stáčala na sever do Domodossoli a ďalej už som držal smer Švajčiarske hranice Simplon pass . A odtiaľ je to už blízko do mesta Brig a stade doprava do Fieschu.
Cez Švajc by to bolo asi o niečo lacnejšie a o niečo bližšie. Diaľnica vo Švajci stojí asi 40 chf. lebo sa dá kúpiť len ročná známka. Keď je priesmyk zatvorený, musí sa ísť vlakom a to tam aj späť. Takže to treba pripočítať k nákladom na cestu.
Cez Taliansko je to len o pár km ďalej a možno o pol hodku dlhšie. Diaľnice sa tu platia formou mýta. Z Brenneru po koniec diaľnice, niekde v Domodossole som platil okolo 32e / 2018. A späť to isté. Takže si to treba porovnať s "diaľničnou" vo Švajci plus vláčik, keď je pass zavretý a s Talianským mýtom.
PS: Natankujte si ešte na Brenneri, (zídíte z diaľnice) lebo v Taliansku je to miestami až o 60 centov drahšie.
