KOZÍ CHRBÁT 1330 m.n.m.

Kozí chrbát je najvyšším bodom Starohorských vrchov a leží nad dedinkou Moštenica, medzi vrchom Hadliarka 1211 m.n.m. , od ktorého ho oddeľuje sedlo Hadlanka a masívom Prašivá 1652 m.n.m..  Medzi Kozím chrbtom a Prašivou je Hiadeľské sedlo 1099 m.n.m., cez ktoré vedie hranica medzi Starohorami a Nízkymi Tatrami.

 Mojim východiskovým bodom bol prameň Kyslá za Moštenicou na konci Uhliarskej doliny. V podstate z Moštenice stále po žltej. Na začiatku túry treba značenie dobre sledovať a musím povedať, že miestami aj hľadať,lebo je tam veľa zvážnic, ktoré by mohli zmiasť.

Po krátkom stupáku cez lúky vchádzam po zvážnici do lesa. Ale cesta ešte stále vedie po okraji lúky. Poznávacím znamením, že idem dobre je červeno-biela závora, ktorá mi pretne cestu.

Ako postupujem hlbšie, tak aj les vzbudzuje väčší rešpekt. Tieto lesy sú známe výskytom medveďov a tak pri každom šuchnutí za mnov sa otáčam a rozmýšľam nad evakuačným plánom a nad tým ako celú noc strávim na strome. 

sedlo Zubová

Idem, idem a zrazu lúka, krásne miesto plné slnka, nie ako doterajší postup cez les. Dopracoval som sa do sedla Zubová, kde si človek môže trochu odfúknuť.

Nasledujúcu pol hodinu kráčam cez les posiatom medvedím cesnakom. Úzku cestičku lemujú šíravy tejto aromatickej bylinky, ktorú nie je len vidieť, ale aj cítiť. Na konci tejto parády, čo som vôbec nečakal, je už hrebeň, na ktorý vychádzam v sedle Hadlanka

Napájam sa na červenú cestu hrdinov SNP a bočím doprava na Kozí chrbát, ktorý už vôbec nie je ďaleko. krásne sa mi to tu otvára a môžem povedať, že sú nad sedlom oveľa lepšie výhľady ako na samotnom najvyššom bode starohôr. Ďalšie prekvapenie je, že je hoľa tohto kopca tak zarastená a výhľady sú obmedzené.

 Aj Donovaly a na ne dozerajúceho strážcu Zvolen 1403 m.n.m. som mal ako na dlani. Zase som si pozrel kus rodnej hrudy z iného uhla a presvedčil sa o tom, že Slovenský terén je nádherný.

Prašivá 1652 m.n.m., ktorá leží na mojom sezónnom zozname sa trochu pohambkávala predo mnov a skrývala sa za oblakmi. Ale určite tento rok sa jej ešte pozriem na zúbok.

Výlet na Kozí chrbát je nenáročná túra, ktorú človek v pohode dá do dvoch hodín a za hodinku je zase naspäť. Prevýšenie je cca 700 m. čo nie je až také náročne ani pre začiatočníkov.

POĽANA 1458 m.n.m.

Kráter Poľany 

Poľana je našim najvyšším sopečným pohorím a patrí medzi najväčšie Vulkány v Európe s priemerom krátera cca18 km . Jej najvyšší  bod nesie rovnaké meno ako samo pohorie a namerali mu 1458 m.n.m. Predpokladá sa, že v minulosti počas jej najväčšej slávy merala až više 2500m

Vybral som sa na Poľanu cez Hrochoťskú dolinu, ktorá je zaujímavá po celej svojej dĺžke. Na konci dediny Hrochoť sa stále držím žltej turistickej značky a bočím prudko doľava dole. Pri strážcovi doliny, Hrochoťskom mlyne, pokračujem ďalej po asvaltke, ale už po modrej značke, Po pár kilometroch mi zabije do očí obrovský balvan, ktorý si tam len tak hovie v strede údolia. Je asi 14m vysoký a 8m široký a zrejme sa odtrhol počas dlhoročného zvetrávania terénu zo severného svahu.

Ďalším pozoruhodným objektom je Jánošíkova skala, ktorú z cesty nie je vidieť a tak ju míňam a pokračujem ďalej po dne krátera do horskej osady Kyslinky. Tam parkujem moje El diablo pri lesnej správe a vydávam sa vpred po asvaltke.

Držím sa stále modrej značky, ktorá ma najprv vedie dlho cez les a potom ma vyvedie do malebnej krajinky, ktorá je pretnutá asvaltovou cestou a ktorú opustím až pri rázcestí Zálomská 998 m.n.m.

Zálomská rázcestie 998 m.n.m.

A tu sa to začne pritvrdzovať. Pletiem nohami doprava a musím sa po žltej cez hustý a strmý les dostať do sedla Priehybina 1270 m.n.m.

Hneď na začiatku lesa je malý bivak asi pre troch, ale verím, že by som sa tam dokázal zmestiť aj z desiatimi sovietskymi hádzanárkami, keby išlo do tuhého z počasím.

Spomínaný hustý les, cez ktorý som sa z malou dušičkou musel prepliesť, je obývaný kadejakou zverou, ktorá číha za každým stromom. Postretával som tam toho dosť, ale našťastie som sa nemusel dať na útek ja, ale oni boli rozumnejšie.

sedlo Priehybina 1270 m.n.m.

Fuuu konečne svetlo a miernejší terén,dostávam sa do sedla Priehybina, skade to už je len asi pol hodinu na vrchol Poľany. Vetrík sa tu ako v lieviku pekne koncentroval a sedlo nedalo o svojom charaktere zapochybovať.

Výhľady na vrchu sú dosť obmedzené, ale som viac ako presvedčený, že ďalej na hrebeni sa nájdu krásne výhľady, či už do vnútra krátera alebo na vonkajšie svahy stratovulkánu. 

Cesta hore po mojej trase trvá asi dve-dve a pol hodinky a dole o polovicu menej a výškové prevýšenie je zhruba 700 m čo nie je až také strašné na nedeľnú vychádzku zo psom. Jediným náročným úsekom je po žltej cez les, kde nie len strmý terén, ale aj potencionálné krvilačné zvery to trochu umocňujú.