Zámotská hoľa je nevýrazná vyvýšenina na hrebeni Nízkych Tatier. Pokorne si hovie medzi Latiborskou hoľou 1643 m.n.m. a skromným kopčekom Ďurková 1750 m.n.m. , po ktorom je aj pomenovaná chata pod jej úbočím, na ktorej budeme nocovať.
Takže cez Predajnú, Jasenie a následne cez Jasenianskú dolinu sa presunieme ku minerálnemu prameňu Kyslá, kde doplníme fľaše pramenitou vodou a pokračujeme ďalej ku chate na Baukovej hati.
Z tadiaľ sa vyberáme po žltej, ktorá vedie zo začiatku po starej ceste a neskôr sa krúti doprava do lesa. Žiadna pohodka na začiatok, hneď sa pritvrdzuje cez strmý les, ale našťastie sa táto štreka strieda z lesnou zvážnicou až kým nás úplne nevyvedie z lesa.
Nad úrovňou lesa si už človek môže troška odfúknuť a pokochať sa nádhernou scenériou a popri tom si nazbierať čučoriedky. Niekde v polke medzi lesom a hrebeňom je prameň, na ktorom doplníme tekutiny a pokračujeme stále po žltej do sedla Zámotskej hole.
Náš zdroj bude už pomaly zachádzať za horizont a tak sa rýchlo ponáhľame na kopec Ďurková aby sme si to na nej dostatočne vychutnali a pozreli sme sa mu do očí a dobili baterky, kedže pri západe nemá takú silu.
Vychádzkovým krokom, ideme ďalej už po červenej na spomínaný kopec a tešíme sa nato čo nás čaká za ním. Chata na druhej strane úbočia vždy poskytuje príjemnú atmosféru pre každého turistu.
Tento krát sme vyštartovali troška neskôr, až o tretej poobede aby sme si pozreli západ slnka na Ďurkovej a následne po jeho zájdení východ mesiaca v jeho plnej forme. Západ slnka a spln mesiaca nás naštartoval najmenej na ďalších tridsať dní, čo aj patrične oslávime na spomínanej chate (:-DD
Takže zhrniem to: Z Baukovej na sedlo Zámotskej hole to trvá asi 2,5 až 3 hodinky podla kondície a ďalej po chatu ešte asi 1,5 hodky. Na 6,5 km je prekonaných cca 1000 výškových metrov.
